Romakčný príbeh 16 Odhalenie

„Čo je to, Tsunade- sama?“ spýtal sa jej Kakashi a pozeral na Hokage, ako vyjavene pozerá na dva kúsky papiera, ktoré neboli rovné a bolo jasné, že predtým boli zrolované. Jeden z nich bola mierne zvlnený, ako by bol vo vode a potom vyschol. Na oboch bol stručný odkaz, ktorý Tsunade úplne šokoval. Držala ich pevne a od zlosti sa jej triasli ruky.
„Nemôžem tomu uveriť,“ prehovorila cez stisnuté zuby a mala čo robiť, aby neroztrhala, ale to nemohla urobiť.
„Čo tam je napísané, Tsunade – sama?“ spýtala sa jej Shizune, ktorá blonďavej Hokage nakúkala cez plece a snažila dovidieť na lístočky, ale márne, lebo Tsunade nemohla nechať svoje ruky v pokoji, a tak sa jej písmenka pred ňou pohybovala, že nemohla rozlíšiť, čo tak je napísané.
„Tsunade?“ oslovil ju Kakashi, lebo Tsunade zrejme nemala v pláne jej odpovedať. Aspoň nie hneď. Momentálne bola myšlienkami niekde mimo a svoj zrak upierala iba na tie papieriky a pozerala na ne tak dlho až sa jej rozdvojoval. Potriasla hlavou a vzdychla si.
„Je to...zlé,“ dostala zo seba a ani na nich nepozrela. Kakashimu sa jej správanie vôbec nezdalo, a tak jej zobral jeden z dvoch papierikov a rýchlo ho preletel očami a následne aj druhý, keď jej ho zobral a ona sa naňho prekvapene pozrela a sledovala, čo robí. Avšak, papieriky mu nezobrala naspäť.
Kakashi jej vracal prečítané správy a na tvári sa mu usadil zamračený výraz. „Od koho máte tieto správy?“ spýtal sa jej s ostražitosťou v hlase. Zrazu bol plný akcie a po únave, ktorá ho zmáhala po poslednej misii ani stopy. A to po prečítaní tých dvoch lístočkov.
„Vypadli Sakure, keď sa potkla o koberec,“ povedala Tsunade a rozmýšľala, koľko škody už stihla Sakura urobiť.
Shizune sa zamračila a Kakashi na Tsunade prekvapene pozeral. „S-Sakura?!“ nemohol tomu uveriť. Prečo práve ona? A prečo by to robila? Nie, Sakura by predsa nikdy...nemala by na to dôvod...a aj keby mala, vedel, že by to neurobila...alebo o tom bol doteraz presvedčený.
Chvíľu bolo ticho a nikto nič nehovoril. Nikto toto nečakal. Popravde, ani Tsunade nie, lebo Sasuke veľmi neverila. Teraz zisťovala, že mala a že bola chyba nechať Sakuru len tak sa prechádzať po uliciach Konohy. Neskôr so Sasukem, ale to nijako nezabránilo tomu, čo sa stalo...alebo sa iba stane?
„Ale,“ po chvíli znova prehovoril Kakashi, „nerozumiem tej druhej správe.“
„Druhej?“ spýtala sa Tsunade a rýchlo prebehla text očami, „Kakashi,“ začala opatrne a on sa na ňu mračil, lebo nečakal dobré správy, aspoň podľa tónu hlasu, akým to hovorila- opatrne, aby to nevyznelo tak zle, ako to je, „Tím osem, desať a tím Guy pod vedením Sasukeho šli hľadať Naruta.“
Maskovaný muž hodnú chvíľu nič nehovoril, zhlboka dýchal a nemohol uveriť slovám, ktoré vyslovila Hokage. „Čože?!“ zvolal napokon, „To teda znamená...“
„...že sú v nebezpečenstve,“ dokončila zaňho Tsunade. Shizune sa cítila ako piate kolo u voza, pretože jediná z tejto trojice nevedela, čo je tam napísané, „Shizune,“ oslovila ju blondína a Shizune sa ihneď vystrela, „priveď sem Sakuru.“
„Sakuru?“ nechápala Shizune. Vedela, že Sakura urobila niečo zlé, ale myslela si, že nebudú konať tak unáhlene.
„Presne tak! Sakuru! Pohyb, pohyb!“ poháňala ju Tsunade a Shizune utekala po Sakuru.
Po chvíli čo Shizune šla hľadať Sakuru, na dvere kancelárie Hokage niekto zaklopal. Tsunade s Kakashim si vymenili začudované pohľady. Žeby sa už vrátila Shizune so Sakurou? Potom Tsunade zvolala: „Ďalej!“
Dvere sa otvorili a dnu vošli dve osoby, ktoré tam vôbec nečakali.
„Zdá sa, že chce mať tento prípad pod kontrolou,“ poznamenala, keď sa s úsmevom pozrela na návštevníkov.
„Ako na zavolanie,“ ani Kakashi sa nezdržal komentára.

Sasukeho zrak skákal od jedného Zetsua ku druhému. Nerátal ich, lebo vedel, že sú v prevahe a že ich je príliš veľa na to, aby ich porazili. Možno sa im podarí ujsť, ale musia sa prebojovať aspoň cez polovicu. Boli v hroznej situácii – za nimi útes, pred nimi nepriatelia. Naozaj nemali inú možnosť, iba bojovať.
Všetci pochopili, v akej sú situácii. Vytiahli kunaie alebo si ruky pripravili na tvorenie pečatí a zaujali bojové pozície. Do chrbtov im vial vietor, ktorý ich akoby pobádal k tomu, aby urobili krok vpred. Na ten sa odvážil ako prvý Sasuke a ostatní ho nasledovali. Na tvárach Zetsuov sa pohrával posmešný úsmev, keď videli odhodlanie v ninjoch z Konohy sa im postaviť, ale aj oni sa posunuli o niečo vpred.
Keďže Sasuke už v tomto lese bol a podobnú situáciu už zažil, vedel, že sa tu tieto kreatúry môžu nachádzať, a preto sa cestou dohodli, ako budú v boji postupovať. Ninjovia zameraní na útok z diaľky budú, ako inak, útočiť z diaľky – TenTen, Shino, Shikamaru, ktorý bude tiež viesť kombináciu Ino- Shika- Chou. Čiže sa v tejto línii budú držať aj oni. Budú sa snažiť zlikvidovať ich čo najviac, aby ich ostatní mohli doraziť. Sasuke vedel, že v tomto boji bude výhodou jeho Raiton. Taktiež upozornil ostatných, ktorí bojovali na blízko, aby ich náhodou nechytili a nezobrali im kúsok chakry, čím by im umožnili, aby sa vydávali za ich dokonalých dvojníkov a mohli by ich donútiť, že tí praví sú kópie, a tak by bojovali, nevedome, proti sebe.
Sasuke v duchu zaklial. Nielenže padli do pasce, ale nemajú teraz šancu hľadať Naruta, keď budú bojovať s nimi. Musia sa cez prebojovať a zmiznúť odtiaľ. Ale budú mať ešte šancu sa sem po Naruta vrátiť? Bude mať Naruto šancu na prežitie? Je ešte vôbec nažive? Sasuke si ich nepriateľov ešte raz prezrel. Bolo ich tam naozaj veľa, ale prečo by chodili v takých veľkých skupinách? A neboli veľmi hluční, čiže ich nemohli tak rýchlo nájsť a zoskupiť sa. Sasuke mal čoraz väčší a výraznejší pocit, že ich niekto zradil. Že dal týmto bytostiam vedieť, že sem prídu a oni sa na nich pripravili.
No teraz mal väčšie problémy. Musia cez nich prejsť a dúfať, že ďalej ich nebudú čakať ďalší. Pohol sa o ďalší krok dopredu, ostatní za ním, a Zetsuovia ich pohyb kopírovali.
Potom sa obe skupiny proti sebe rozbehli.

„Tu je, Tsunade – sama,“ prišla Shizune do kancelárie menovanej, kde už bola iba blondína, lebo Kakashi a dve osoby už odišli, ale to Shizune nemohla vedieť. Za sebou a Sakurou, ktorá sa tvárila prekvapene a šokovane- predsa len bola v tejto kancelárii už druhýkrát za hodinu- a obzerala sa po kancelárii a pozerala sa všade len nie na Tsunade. Bola očividne nervózna. Keď chcela zničiť správy, čo chcela urobiť ešte predtým, ako ju Shizune zavolala prvýkrát, preto ich mala u seba, zistila, že ich nemá. Pri skúmaní kancelárie jej zrak spočinul na Tsunadinom stole, kde ležali obe správy rozrolované a určite prečítané. Trochu sebou trhla a o krok cúvla.
Tsunade chytila jeden papierik medzi ukazovák a prostredník a spýtala sa Sakury: „Spoznávaš to?“ spýtala sa Sakury, ktorá neodpovedala, iba vyjavene pozerala na onen lístoček. Prešla od neho pohľadom na Tsunadinu tvár, ktorá bola zamračená a bolo jasné, že ani najlepšie klamstvo sveta jej nepomôže, „Tipujem, že áno.“
Sakura ďalej zaryto mlčala. Od nej sa nič nedozvedia. Nič nepovie. Táto úloha je až príliš dôležitá, aby prehovorila. Nemôže prehovoriť. Jednoducho nie. Nie!
„Pre koho pracuješ, Sakura?“ spýtala sa jej Tsunade a lístok položila k tomu druhému, „Prečo si sa spriahla s nepriateľom?“ pýtala sa jej hneď ďalšiu, ale Sakura mala pery pevne zomknuté, odhodlaná nič o tom nepovedať, „Nevieš rozprávať?!“ skríkla na ňu Tsunade a Sakura sebou trhla.
„Viem,“ odpovedala tlmene.
„Tak potom mi odpovedz na otázky!“ vyzvala ju, nie, skôr rozkázala jej Tsunade. No Sakura viac nepovedala.
Tsunade prudko vstala a oboma rukami sa so silným zadunením oprela o stôl a naklonila sa dopredu. „Pre koho pracuješ?!“ ziapala Tsunade až jej na čele vyskočila žila, ktorá začala pulzovať.
„Neviem,“ ticho jej, nevedome, ani nevnímala, že jej nejaké slová vyšli z úst, odpovedala Sakura, ktorá pred hnevom Hokage cúvla o niekoľko krokov.
„Čože?!“ zavrčala Tsunade a naklonila sa ešte viac.
„JA NEVIEM!“ skríkla Sakura od strachu. Hovorila im, že na túto úlohu nie je vhodná. Že je na to príliš mladá a neskúsená. Že ju stres a strach ovládnu ako teraz.
„Ako to myslíš, že nevieš?!“ pýtala sa ďalej Tsunade. Došlo jej, že sa zradkyni dostala pod kožu.
„Ja neviem,“ zopakovala ticho a stískala si ruky.
„Tak iná otázka,“ Tsunade už nepulzovala žila, ale ešte vždy sa nachádzala na jej čele a ani si nesadla, „prečo si nechala Naruta zomrieť?“ to nebola pravdivá informácia, keďže Naruto je možno ešte nažive a Sakura iba tvrdila, že videla, ako Naruto spadol z útesu a skonštatovala, že to nemohol prežiť. Ale možno jej veriť, že hovorila pravdu? Hovorila od ich príchodu vôbec niekedy pravdu?
„Ja som to nikdy neurobila,“ povedala Sakura pravdu, ale to Tsunade ešte v tej chvíli nemohla vedieť.
„SOMARINA!“ skríkla Tsunade. Nebola len naštvaná, že mali medzi sebou zradcu a ona by ho nechala len tak sa voľne pohybovať. Bola sklamaná z toho, že to je práve Sakura. Jej žiačka....nemohla tomu uveriť, a preto si hovorila, že to je z časti aj jej vina. Nemala mať kvôli tomu zaslepené oči a úsudok.
Sakura jej na to nič nepovedala, iba mlčala a vyjavene pozerala na Hokage s nervami v koncoch.
„A čo je potom toto?!“ ukázala na papieriky, ktoré chcela Sakura zničiť. Stále bola ticho, „Možno ti po prečítaní dopne, pre koho pracuješ,“ povedala drsne Tsunade, sadla si na stoličku, prudko schmatla papieriky a začala čítať prvý:

„To bol prvý, z ktorého vyplýva, že tí, pre ktorých pracuješ sú dvaja alebo viacerí. Stále nevieš, kto to je? A čo je to za výmenu?“ spýtala sa jej, vôbec nie príjemne, ale tvrdo, a ona pokývala hlavou na znak nesúhlasu. Shizune sa pri dverách mračila, lebo prvýkrát počula obsah jednej zo správ.

„Druhý,“ zobrala ho a začala čítať:

Tentoraz sa ozvala Shizune: „Tá druhá správa by mohla byť o ich misii!“ zvolala zhrozene a dúfala, že sa mýli.
„Ona je o tej misii,“ opravila ju Tsunade, ale ani na ňu nepozrela. Svoje hnedé oči upierala iba na Sakuru, ktorá si v duchu hovorila, že za žiadnu cenu nesmie prehovoriť. Nesmie sa nechať vystresovať a musí zostať pokojná. Ale ako dlho to vydrží. Tsunade, stále pozerajúc sa na Sakuru, povedala Shizune: „Zavolaj stráže nech ju zavrú. A choď po Inoichiho a oboznám ho so situáciou. Bude vedieť, čo má robiť.“

Sasukeho skupinka ledva stála na nohách a ledva dorazili polovicu z nich. Lenže z lesa sa valili ďalší sa ďalší a oni už začínali pochybovať, že sa odtiaľto dostanú živí, no nemienili sa vzdať bez boja. A ani sa nevzdajú. Práve vo chvíli, keď Sasuke rozmýšľal nad tým, čo by mal teraz ako kapitán urobiť, videl ako niečie Raikiri dalo dole troch z bielych Zetsuov, potom sa pustil silný vietor a aj keď si kryli tvár, nemal v úmysle ublížiť im, iba nepriateľom. A k tomu preletelo niekoľko kunaiov, na ktorých sa leskla fialová tekutina. Jed. tiež sa zabárali iba do nepriateľov.
Niekto im prišiel pomôcť!