Romakčný príbeh 17 Posily

Sasuke nemohol uveriť vlastným očiam. Pred ním stáli posily, ktoré vôbec nečakal. Ako vôbec vedeli, kde sú? Poslala po nich Tsunade? Ale ako mohla vedieť, že to bude pasca....a najlepšia otázka zo všetkých – ako Zetsuovia vedeli, že prídu? Kto im to povedal? Majú v Konohe zradcu? Ak áno...Sasukeho napadalo jedno meno.
Zhlboka si vydýchol. Ani neveril, že sa to takto môže zvrtnúť. Zetsouvia boli tiež prekvapení. O tomto im zradca zrejme nepovedal. Ešte že tak. Pozrel sa na ostatných a na nich bolo tiež vidieť, že sa im uľavilo a spadol im kameň zo srdca.
„Zdá sa, že sme prišli práve včas,“ povedal prostredný z nich.
Sasuke sa uškrnul. „To teda hej.“
„Kakashi – san!“ zvolal Lee natešene.
„To sa ich tu nakopilo dosť za takú krátku dobu,“ skonštatoval Kankuro a prezeral si tie potvory pohľadom s rukou mierne predpaženou, z ktorej vysielal chakrové vlákna pripojené na bábku- Sasoriho.
„V našich radoch je zradca, Kankuro, na to nezabúdaj,“ napomenula ho jeho sestra s veľkým vejárom v ruke, „máme o tom jasný dôkaz.“
„Čože?!“ zhíkla Ino vyjavene, „Zradca?“
„Kto by to mohol byť?“ rozmýšľal nahlas Chouji.
Sasuke už v podvedomí tušil, aká bude odpoveď. Presne vedel, ktoré meno Kakashi povie ešte predtým, ako ho vyslovil, pretože jeho podozrenie sa naplnilo.
„Sakura.“
Keď boli predtým šokovaní z príchodu Kakashiho, Kankura a Temari, nebolo to nič v porovnaní s tým, ako sa tvárili teraz.
„Tomu neverím,“ krútila hlavou Tenten.
„Teraz nebudeme riešiť či tomu veríte alebo nie,“ ozval sa Sasuke, „máme väčšie problémy.“
„Súhlasím so Sasukem,“ povedal Shikamaru a pripravil si ruky na pečať, „na toto nie je čas.“
Kakashi sa prikrčil do bojovej pózy a takisto aj ostatní. Zetsuovia sa už tiež spamätali a boli pripravení poraziť svojich nepriateľov a bolo im jedno či ich je o troch viac alebo menej.

„Tak toto som nečakala,“ povedala Shizune po tom, čo Sakuru odviedli, „ju by som podozrievala najmenej.“
„A práve toho využili,“ Tsunade stála obrátená k oknu a pozerala sa von s rukami založenými za chrbtom. Mračila sa na svoj vlastný odraz.
„Myslíte, že Kakashi s posilami zo Suny to stihli včas?“ ozvala sa znovu Shizune.
„Dúfam v to.“
„Mali sme šťastie, že ste Kazekagemu poslali ten list,“ skonštatovala hnedovláska, „inak by sme museli poslať Kakashiho samotného a to by nemuselo skončiť šťastne.“
„To teda,“ uznala za pravdu Tsunade, „ešteže Gaarovi na Narutovi toľko záleží, že tu poslal svojich súrodencov.“
Nastala chvíľa ticha, ktoré ani jedna neprerušila. Tsunade bola zahĺbená vo svojich myšlienkach a Shizune ju nechcela rušiť. Nechcela ju vynervovať. No Tsunade sa ozvala sama.
„Tá Sasukeho nočná mora,“ zamrmlala, ale Shizune ju aj tak počula.
„Čože?“
Hokage sa otočila k nej, no s rukami stále za chrbtom. „Sasuke mi porozprával o svojom sne, kde videl dve Sakury. Jednu dobrú a druhú zlú. Tá zlá bola určite zradkyňa a tá druhá ho pred ňou varovala. Povedala, že...“ Tsunade zhíkla.
„Povedala čo, Tsunade – sama?“ priblížila sa k nej o krok.
„Že Sakura v Konohe nie je pravá,“ dokončila zo zatajeným dychom Tsuande.
„Myslíte že...“ začala Shizune svoju otázku,, ale Tsunade zdvihla ruku a prerušila ju. Následne na to si tou rukou škrabkala bradu a úporne rozmýšľala.
„Žeby Sakura, ktorú sme zajali nebola Sakura?“ spýtala sa, ale nečakala, že by jej Shizune vedela odpovedať.
„Mám po ňu poslať?“ spýtala sa rýchlo a Tsuande to zamietla.
„Nie, priveď mi Hinatu.“
„Hinatu, Tsunade – sama?“ ubezpečovala sa či počula správne. Prečo by posielala po Hinatu.
„Presne tak. Hinatu.“
„Ale prečo?“
„Zabudla si azda na dôvod prečo sme Tím sedem poslali na tú misiu? Taktiež ber do úvahy, že od Narutovej, dúfam, fiktívnej smrti trávila veľa času so Sasukem, ktorý si najviac všímal Sakurino zvláštne správanie. A poslednú noc strávila Sakura, ak je to vôbec ona, pod Hinatinou strechou,“ vysvetlila jej Tsunade a Shizune šla po Hinatu.

„Ubúda ich!“ zvolala Tenten nadšene a pružnejšie hádzala po bielych Zetsuoch svoje zbrane.
„No je len otázkou kedy prídu ich posily,“ schladil ju Neji, ktorý skúmal okolie za tými potvorami a čakal, kedy naozaj prídu ďalší, lebo už bolo jasné, že tento les je ich akousi základňou.
„Nie som si istý či za takýchto podmienok budeme schopný hľadať, nie to ešte nájsť, Naruta,“ povedal Sasukemu Kakashi a mladý Uchiha si vzdychol.
„Nesnažil som sa preto, aby som teraz utiekol z boja,“ povedal a popri tom napichol dvoch Zetsuov na svoj bleskový meč.
„To sú silné slová, Sasuke,“ povedal mu na to jeho sensei, „ale si kapitán a musíš brať ohľad aj na ostatných.“
Sasuke sa poobzeral. Zetsuov síce ubúdalo, ale ninjovia z Konohy neboli neporaziteľní. Ino a Chouji už ledva stáli na nohách. Lee kríval, zrejme si vyvrtol členok. Akamaru skučal, lebo mu z ľavého stehna tiekla krv a Kiba sa ho snažil upokojiť pričom odrážal nepriateľove útoky. Naozaj to s nimi ani po príchode pomoci nevyzeralo ružovo. Možno predsa len bude nútený zaveliť na ústup, aby zachránil ostatných. Alebo...
„Ak to bude nutné, pošlem ostatných domov a Naruta budem hľadať sám,“ vyhlásil a Kakashiho to prekvapilo.
„Pozri, predtým sme sa len na chvíľu rozdelili a Sakura prešla na druhú stranu. Nikto nevie, čo sa jej za tú krátku dobu mohlo stať,“ dohováral mu, avšak Sasuke sa tváril neoblomne, „možno nie som kapitán tejto misie, ale ešte stále som tvoj sensei a keď to bude potrebné, odtiahnem ťa odtiaľto,“ povedal mu vážne a Sasukeho to zarazilo.
„A čo Naruto?“ spýtal sa ho a odrazil jedného zo Zetsuov, „Aj on je vašim žiakom, nie?“
Kakashi si vybral kunai a hodil ho po ďalšom z nich. „A ty si myslíš, že bolo jednoduché ho tu nechať?“
Sasuke sklopil zrak. „Lenže ja ho musím doviesť domov. Živého alebo mŕtveho. Dúfam, že to bude ten prvý prípad.“
„Nemusíš nič, Sasuke,“ povedal, „už aj tak si urobil viac, ako ktokoľvek iný. Zorganizoval si túto misiu, aj keď to vyzeralo nemožne.“
„Nerobím to kvôli sebe,“ nebodol ďalšieho.
„A kvôli komu?“
„Hinate.“

„Volali ste ma, Hokage- sama?“ spýtala sa Hinata, keď vošla do jej kancelárie a Shizune za ňou zavrela dvere a postavila sa k stolu Tsunade.
„Čo vieš o Sakure?“ spýtala sa jej rovno. Tsunade sedela za svojim stolom a prsty si poukladala do striešky.
Hinata bola zmätená. „Nerozumiem vašej otázke, Tsunade – hime.“
„Vieš, že som si dnes ráno dala Sakuru zavolať,“ Hinata prikývla, „lebo sme zistili, že je zradca.“
„Čože?“ zhíkla a prikryla si ústa rukou.
„Čo o tom vieš?“ spýtala sa jej Tsunade akoby prepočula jej otázku a prísne na ňu pozrela.
„Tsunade – sama, chcete týmto povedať, že aj ja som zradca?“ ticho a vyjašene sa spýtala Hinata a mala doširoka otvorené oči.
„Nie,“ pokrútila rýchlo hlavou Tsunade, aby sa vyhli nedorozumeniu, „samozrejme, že nie. Len si s ňou bola celú noc a dosť času si trávila so Sasukem, ktorý mal už dlhší čas podozrenie, tak ma napadlo či nevieš niečo viac,“ objasnila jej svoje úmysly.
„Aha,“ Hinata sa upokojila a rozmýšľala. Sasuke jej toho veľa o Sakure nehovoril, „povedal mi iba, že si mám na ňu dávať pozor, že už nie je taká aká bývala. Mávala hysterické záchvaty, keď nás videla spolu. A veľmi chcela vedieť, čo medzi nami je. Ale ak mám pravdu povedať, každý deň sa mi zdalo, akoby mala inú osobnosť.“
„Inú osobnosť?“ zareagovala na to ihneď Tsunade, lebo táto informácia ju znepokojila, „čo tým presne myslíš. Buď konkrétna.“
„No napríklad keď ste ju poslali ku mne domov, tak bola viac menej arogantná a poväčšine času sa tvárila akoby jej všetko patrilo. Bola veľmi sebavedomá. No potom bola nervózna. Vyzerala vystrašená a akoby čakala, že sa jej niečo stane. Akoby bola v neustálom strese.“
„Po čom sa tak zmenila?“ spýtala sa jej Hoakge, keďže dávala pozor na každé a jej slovo.“
„Po tom, čo všetci šli spať som ju videla v záhrade. Sedela na lavičke a po chvíli k nej priletel čierno – biely holub. Ona sa s ním...rozprávala. A potom s ním šla za stromy, kde som ju už nevidela.“
„Čierno – biely holub?“ zamračila sa Tsuande a Hinata prikývla, „Môžeš ísť domov, Hinata. Shizune,“ otočila sa tvárou k nej, „choď s ňou a priveď mi všetky Sakurino veci.“
Obe sa pobrali z jej pracovne a Tsuande ostala sama.
„Čo by sa len mohlo stať, keby sme Sakuru včas neodhalili. Hlavne kvôli dôvodu tej misie,“ krútila hlavou Tsunade.

„Sasuke, budeme musieť ustúpiť,“ povedal Kakashi, keď to už nevyzeralo naozaj dobre. Už aj Temari s Kankuro začínali byť z tohto boja unavení.
„Nemôžeme,“ trval na svojom Sasuke.
„Zariadim, aby bola zorganizovaná ďalšia misia. Tentoraz tak, aby sme nespadli do pasce. Nemá význam stratiť viac ako jedného priateľa, Sasuke!“
Sasuke zaťal čeľusť a prikývol. Musel uznať, že Kakashi mal pravdu. Nemalo zmysel položiť viac životov, ako bolo nutné. Takto by to Naruto nechcel. Určite by nechcel, aby jeho priatelia položili zaňho. Nikdy taký nebol.
Už – už otváral ústa, aby zavelil na ústup, keď okolo nich niekto preletel a zrazil dolu pol tucta Zetsuov.
„RASNEGAN!“ zaznelo lesom...