Nový vek Konohy (I.) 004: Nové plány
Krásny slnečný deň prebudil obyvateľov Konohy. Nie všetci ale spali. V hlavnej budove Konohy sa už pracovalo. Kancelár mal pracovňu o dve miestnosti ďalej, čo Tsunade moc nepotešilo. O chvíľu vyšiel kancelár zo svojej pracovne a zamieril za Tsunade. Zaklopal pár krát, ale nikto sa neozval. Pootvoril dvere, aby sa presvedčil. Pracovňa bola prázdna. Kancelár zatvoril dvere a vybral sa na obchôdzku okolo Konohy.
Cez ulice sa preháňali deti, ktoré pomaly prichádzali do akadémie. Bola to výborná príležitosť, ako zistiť úroveň učenia v akadémii. Kancelár si premietal minulý rozhovor s Tsunade. Pochopil, že si získať Tsunade na svoju stranu nebude ľahké.
„Vitajte opäť na mojej hodine. Dnes ako iste viete, je skúška z vytváranie tieňových klonov. Dúfam, že ste sa všetci dostatočne pripravili. Každý, kto zloží dnešnú skúšku, dostane svoju vlastnú čelenku.“ Dvere sa otvorili. Celá trieda sa k nim otočila. V nich stál menší, chudý chlapec.
„Ahoj, kto si?“
„Som nový študent, ktorý bol preradený na dnes, aby zložil skúšku.“ Iruka sa trochu zamračil. Vytiahol zoznam študentov, na ktorom počet študentov nesedelo.
„O žiadnom študentovi neviem, ale keď si už tu, tak môžeš aj ty skúšku zložiť. Tvoje meno?“
„Moje meno zatiaľ nie je podstatné.“ Chlapec si sadol do zadnej lavice. Ignoroval pohľady rozhnevaných študentov v okolí. Čakal, kým sa dostane na rad.
Deň sa vliekol rýchlo. Neznámi chlapec strávil celý deň v akadémii, aj s ostatnými študentmi. Všetci zložili skúšky a dostali vlastné čelenky. Keď všetci opustili triedu, zostal v nej Iruka a neznámi chlapec.
„Už je po skúškach chlapče. Už môžeš ísť domov.“ Chlapec sa narovnal a na Iruka sa usmial.
„Som s vami veľmi spokojný Iriko.“ Iruka sa na chlapca zamračil.
„Ako to myslíš chlapče? Poprosil by som ťa, aby si mi vykal. Predsa som od teba starší a je to slušnosť.“ Chlapec sa na Irukiho usmial a spojil dlane. Puf... Okolo chlapca sa vytvoril oblak dymu a pred Irukom sa zjavil kancelár.
„P... Pán kancelár?“ Iruka len pregĺgal. Nenachádzal slov a to kancelár využil.
„Zdravím, Iruko. Ako iste viete, som tu nová posila. Mojou úlohou je dbať o bezpečnosť a o obranných plánoch Konohy. Keďže som tu prvý deň, rozhodol som sa spraviť malú inšpekciu, ako učíte týchto študentov. A musím podotknúť, že som s vami veľmi spokojný Iruko. Ale mám na vás prosbu.“ Iruka sa na kancelára pozeral, akoby sa rozprával s duchom. Kancelár hneď pokračoval.
„Zúčastníte sa skúšok na Jounina. Potrebujeme silných ninjov pre obranu Konohy. Nové plány, ako ochrániť Konohu sa už dávno začali. Je potrebné, aby ste boli dostatočne silný. Verím, že mi pomôžete pri plnení vážnych problémov, ktoré sa na Konohu sypú.“
„Samozrejme pán kancelár.“ Iruka len prikyvoval. Na tvári mal vystrašený pohľad.
„Ale, aby ste mi mohli pomôcť, musíte sa stať Jouninom. Mám pre vás pripravené úlohy, ktoré budete musieť plniť mimo Konohy, ale ktoré ju posilnia. Ja vám verím Iruko. Nesklamte ma a zložte skúšky.“
„Samozrejme pán kancelár. Idem sa rovno zahlásiť. A ďakujem vám.“ Iruka vybehol z akadémie a bežal do hlavnej budovy. Kancelár sa len mierne usmial a pokračoval vo svojej obhliadke.
Cestou narazil na mnoho stánkov, kde predávali rôzne druhy tovarov, aj sa niekde najedol a popýtal sa obyvateľov, ako sa im žije v Konohe. Po chvíli zastavil pred hlavnou bránou, kde sedeli Kotetsu a Izumo. Keď videli kancelára prichádzať, obaja sa postavili a pozdravili ho. Kancelár ich pozdrav opätoval a nadviazal s nimi rozhovor.
„Vy! Kotetsu, Izumo!“ Obaja spozorneli.
„Áno, pán kancelár?“
„Povedzte mi. Akú máte hodnosť?“
„Sme Chuuninovia, pán kancelár.“
„Hm... To je úbohé. Tak mám pre vás rozkaz. Žiadam vás, aby ste sa prihlásili do skúšok na Jounina a aby ste ju splnili. Mám pre vás misie, ktoré pomôžu Konohe sa schopiť, a posunú jej postavenie, medzi inými krajinami. Ale tieto misie sú náročné a vyžadujú si Jouninov. Ako náhle ich zložíte, dostavte sa za mnou.“ Kotetsu s Izumom prikývli a kancelár sa vybral späť do hlavnej budovy.
Keď prišiel na poschodie, zaklopal na Tsunadine dvere.
„Vstúpte!“ Dvere sa pootvorili.
„Dobrý deň, pani Tsunade.“ Tsunade sa trochu zamračila.
„Ako, vám pomôžem kancelár?“
„V prvom rade, môžeme si tikať? Vykanie sa mi zdá zbytočné, keďže sme na rovnakej strane.“ Tsunade mierne prikývla a kancelár pokračoval.
„Ako iste viete, tak skúšky sú už o 12 dní.“ Tsunade opäť prikývla.
„Mňa by zaujímalo, kde je Uzumaki Naruto, Uchiha Sasuke a Hatake Kakashi?“
„To neviem presne ani ja pán kancelár. Ale napísali list, že už sú na ceste. Už som ich zapísala do skúšok.“
„Dúfam, že to stihnú. Inak výborne pani Tsunade.“ Kancelár sa na Tsunade pousmial, ale Tsunade to ignorovala.
„A ako si na tom ty? Našiel si niečo o Danzoovi alebo o jeho úkryte?“
„Iba jednu vec, Tsunade. Podľa môjho zdroja, má viac než jeden úkryt. Pracuje opatrne a na svojich podriadených používa pečať zabudnutia. Nikto neviem, kde sú jeho úkryty. Pochybujem, že to vie samotná rada, hoci ho majú na svojej strane.“
„Nepáči sa mi to. Danzo nikdy nekonal tak opatrne ako teraz. Som si istá, že sa ma pokúsi zosadiť.“ Kancelár sa usmial a pozorne sledoval Tsunade škodoradostným pohľadom.
„Je to možné Tsunade. Podľa jeho profilu, je veľmi nepríjemný človek. Našiel som o ňom mnoho vecí, ktoré už dobre poznáš.“ Tsunade sa len zamračila a pokrčila plecami.
„Skoro som zabudla. Zajtra na obed by mal prísť Kazekage aj so svojou skupinou. Práve teraz sú na hraniciach medzi Piesočnou a zemou ohňa. Prosím, postaraj sa, aby prišli bezpečne do Konohy. Je to predsa jedna z tvojich úloh prečo si tu.“ Kancelár, Tsunade pozorne sledoval. Kývol hlavou a vyšiel z pracovne. Celý deň bol zatvorený vo svojej pracovni, kde neprimal žiadne návštevy. V nočných hodinách odišiel do svojho domu, neďaleko hlavnej budovy. Už ostávalo iba pár hodín do očakávaného príchodu Kazekageho a jeho ninjov.
„Neboj Tsunade. O Kazekageho sa dobre postarám. Nech už môj plán dopadne akokoľvek, nakoniec sa Piesočná Gaaru vzdá a ja sa stanem Kazekage. Nech sa už môj plán skončí akokoľvek, ja som už vyhral tak či tak. A modlím sa, aby ťa niekto z tvojej hodnosti Hokageho zosadil. Ak sa to Danzovi nepodarí, tak to urobím ja, ale s tým, že ťa zabijem. Si príliš slabá na to, aby si bola Hokage.“ Povedal si kancelár pre seba. Pár minút sa smial, no napokon zhasol svetlo a zaspal. Netrpezlivo očakával na ráno a či vôbec Kazekage do Konohy dorazí.
Koniec 4. časti
- Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.
od začiatku som tušil, že kancelár niečo zamýšľa inak ďalšie super pokračovanie :)
When life gives you a hundred reasons to cry, show life that you have a thousand reasons to smile.
In the end, it's not going to matter how many breaths you took, but how many moments took your breath away
"I always knew looking back on the tears would make me laugh, but I never knew looking back on the laughs would make me cry."
"When one door closes, another opens; but we often look so long and so regretfully upon the closed door that we do not see the one that has opened for us."
jsem velmi napjatá a tak jdu hned ádl