Forever or never 38: Zabi alebo budeš zabitý (časť tretia)...

Riko sa vyhýbala útokom svojho protivníka. Vykryla aj jeho dobre mierené útoky, pretože vďaka pobytu u Orochimara bola celkom dobre vycvičená. Chalani mali schopnosti, ktoré mohli použiť aj v boji, zato ona mala iba psychické schopnosti. Avšak, aj tie sa dali v boji využiť. Čítaním myšlienok mohla zistiť, čo sa jej nepriateľ chystá urobiť a zabrániť tomu.
Z toho uhýbania bola už celkom unavená, no nemala možnosť zaútočiť, keďže sa musela vkuse uhýbať. A aby toho nebolo málo, jej protivník používal doton, čím sa jeho výhody zvýšili, pretože bojovali na pevnej zemi.
Ale keby nebol tak blízko zemi, čo by sa stalo? Pomyslela si Riko v mysli a niečo jej napadlo. Otázkou len bolo či to vyjde a keď to aj vyjde, bude to fungovať?
Mohla to zistiť iba tak, že to skúsi. A čím dlhšie bude otáľať, tým menej chakry a energie bude mať. Rozbehla sa proti nemu a chvíľu bojovali iba pomocou taijutsu.
Už po pár sekundách boja vedela, že šanca, že sa jej to podarí je mizivá. Jej súper bol v taijutsu oveľa lepší ako čakala. Pod jeho obranu sa dostane ťažko, no on cez tú jej úplne v pohode.
Počula ako Shinichiho protivník vykríkol a držal si uši. Shinichi použil svoju schopnosť aj takto? Čudovala sa. Myslela si, že dokáže robiť iba bariéry a odrážať útoky. No aj ona si doposiaľ myslela, že vie iba čítať myšlienky a nie ich aj posúvať ďalej. On to určite nevie, takže by mohla využiť moment prekvapenia.
Keď sa k nemu opäť priblížila, rozhodla sa, že chvíľa prekvapenia nadišla práve teraz.
HEJ! Skríkla naňho v mysli. Nič originálne, ale v tej chvíli jej nenapadlo nič lepšie. Ibaže on ju nepočul. Vôbec mu neprenikla do mysle. Potom jej to došlo. Nemal čierne oko. Nemá rozšírené vnímanie ako chalani a Sora. Preto ju nepočuli ani Daisuke so Šunkom. A preto ju nepočul ani Hľadač.
Sakra, pomyslela si bude to ťažšie ako som si myslela.
Hľadača už prestalo baviť používanie taijutsu. Riko už bola z neho dostatočne unavená, takže môže použiť aj ninjutsu. Lenže na to potreboval voľné ruky. Ona naňho však neustále útočila, aby mu znemožnila použiť pečať, lebo, prirodzene, vedela, že tak chce urobiť. Nechcela mu dať šancu použiť na ňu niečo, čo by možno nebola schopná zvládnuť.
Otravná blond mrcha! Zanadával na ňu v duchu Hľadač, ale Riko to aj tak počula.
Otravná blond mrcha?! Zopakovala po ňom rozhorčene a to ju naštvalo.
A to bola chyba. Využil jej rozrušenia z vety, čo povedal i keď nemal šancu vedieť, že to počula, lebo ju zasiahol päsťou do brucha a ona odletela niekoľko metrov dozadu. Riko to nejako zabrzdila, no on však začal robiť pečate a to nebolo dobré, to vôbec nebolo dobré. Poslala svoju chakru do nôh a tým zvýšila svoju rýchlosť. Rozbehla sa proti nemu a pripravila si chakru do päste, ktorú mala nastavenú. Bola priamo pred ním, keď aktivoval svoje jutsu.
Najprv chcel použiť útočnú techniku, ale nakoniec, keď videl akou rýchlosťou sa k nemu ženie Riko, to radšej zmenil na obrannú. Pred ňou vyrástla zo zeme stena, ale ona ani okom nemihla a prerazila ju. Hľadača to šokovalo, a tak zareagoval neskoro. Preňho príliš neskoro. Riko ho zasiahla a vyletel do vzduchu.
Pozdrav od otravnej blondíny!
Použila chakru z nôh a odrazila sa, aby sa dostala na takú istú výškovú úroveň ako on.
No mýlila sa. Aj vo vzduchu mohol používať svoj živel a ona sa snažila nadarmo. Tentoraz sa chystal použiť útočnú techniku. Predpažil pred seba ruky a medzi prstami vznikla medzera. A z tej medzery vystreľoval malé ihličky. Aspoň to vyzeralo ako malé ihličky, ale boli z kameňa. Niektoré z nich nemali požadovanú rýchlosť, a tak pod vplyvom gravitácie padali na zem. No jej oponent sa zo svojich chýb poučil a ďalšie a ďalšie dostreľoval ďalej. Už sa pomaly blížili ku Riko a ona nevedela, čo robiť. Ako má, dopekla, manévrovať vo vzduchu?!
Nemala šancu sa im vyhýbať vo vzduchu, iba keby urobila klony, ktorými by sa bránila a ktoré by ju odstrkovali. Nezostávala jej iná možnosť, iba sa vrátiť na zem. Zaklonila sa dozadu a vyzeralo to akoby urobila salto vzad, no ona sa len hodila dozadu, aby ako vyhla jeho kamenným ihličkám ako aj dostala mimo jeho dosah.
Jej plán nevyšiel, no ona sa nemienila len tak vzdať. Avšak, obyčajným taijutsu ho neporazí. Fyzicky proti nemu nemala šancu, zatiaľ čo z psychickej stránky proti nej nemal šancu on. Ako však požiť čítanie a posúvanie myšlienok proti niekomu, kto je naladený ako pokazené rádio?
Premýšľala a prišla na to, že pri väčšine genjutsu sa musí pozerať obeti z očí do očí. No ako jej má toto pomôcť? A potom na to prišla. Musí sa mu pozerať do očí. Asi. Znova sa sústredila na chakru v jej nohách a jednej ruke a rozbehla sa oproti nemu.
Zase? Pomyslel si. Riko si myslela, že nerozprával nahlas, lebo jej nechcel o sebe nič prezradiť. Niežeby jeho myšlienky niečo o ňom hovorili. Ibaže on nevedel, že ona o jeho myšlienkach vie.
Áno, zase. Pomyslela si predtým, než rozrazila ďalšiu kamennú stenu a znova mierila naňho. Predtým než stihol zablokovať jej útok sa mu uprene pozrela do očí a sústredila sa tak veľmi, ako to šlo.
Tu máš ty špina! Zrazu Hľadač stŕpol. Akoby nebol schopný pohybu a Riko vedela, že ju počul, a tak neváhala a poriadne ho udrela do miesta tesne pod srdom a mierne nad žalúdkom.
To sa mi muselo iba zdať. Presviedčal sám seba Hľadač v duchu, keď sa zviechal zo zeme a držal sa za miesto, kde ho Riko zasiahla. Postavil sa a vydal sa smerom k nej. Mierne kríval a pravdepodobne ho bolel pohyb, a predsa nevyzeral, že by sa chcel vzdať.
Pozeral sa jej priamo do očí a Riko mu schválne neposielala žiadne myšlienky. Hľadač sám neverí, že sa to naozaj stalo, teda nemala dôvod ho vyviesť z omylu, keďže znova chcela využiť moment prekvapenia.
Chakru v nohách stále udržiavala a znova kúsok z nej posunula do pravej ruky, a tak ako predtým sa mu rozbehla naproti. Hľadač si povzdychol, že znova naňho ide s týmto, aj nahlas aj v duchu. Už sa ani neobťažoval robiť stenu, lebo vedel, že ju prerazí. Hlupák. Riko mala menej a menej chakry, takže kebyže tam tá stena je, tak by jej znížil o niečo veľkosť jej chakry. Lenže on to nevedel, a preto mala Riko výhodu.
Asi si poriadne udrel hlavu. Pomyslela si a uškrnula sa. Napriahla ruku a chystala sa ho znova udrieť, no on jej ruku chytil, keď bola iba pár milimetrov od jeho hrude.
A mám ťa, slečinka! Pomyslel si víťazoslávne a zároveň škodoradostne.
Riko ho chcela kopnúť, no on jej útok zablokoval. A takisto každý ďalší.
„A čo chceš robiť teraz?“ spýtal sa jej vyzývavo. Bolo to prvýkrát, čo ho počula hovoriť. Hlas mal... mladý. Určite nebol o veľa starší od nej. Riko si, samozrejme, pripisovala vek, na ktorý vyzerala a koľko mala vo svojom svete a nie v tomto. Strávila v tomto svete viac ako dvadsať rokov, čím sa dal v ich svete čas znova do pohybu.
Určite sa stal Hľadačom len nedávno. Pomyslela si. Určite to nie je tak dávno od vtedy, čo bol Nasledovníkom. Zdalo sa jej, že ten hlas pozná. Bol hrubý, nie veľmi. Taký akurát... taký mužský, no nie nejakého starého chlapa. A prisahala by, že ten hlas už niekde počula, no ani za nič si nevedela spomenúť kde. Donútila sa nemyslieť na ten povedomí hlas a pevne sa mu pozrela do očí a snažila sa o to, čo sa podarilo Shinichimu. Využiť svoju schopnosť tak ako sa dá a možno aj viac. Pravdepodobne sa jej možno podarí vytvoriť bolesť alebo niečo také. No to je úplne absurdné.
Vážne ťa zaujíma, čo urobím? Spýtala sa ho mysľou.
Znova zastal uprostred pohybu a asi na ňu vyvaľoval oči. Aspoň si myslela, že áno, ale keď má človek na tvári masku, tak si proste nemôžete byť istý.
Vyslobodila si ruku, a povedomí hlas alebo nie, tresla ho priamo ho tváre a maska sa mu rozpadla na niekoľko kúskov. Nehýbal sa a ležal na zemi čelom nahor. Nebol mŕtvy. Aj tej vzdialenosti videla, že dýcha. Možno je v bezvedomí. Pomaly šla k nemu, aby to zistila. Keď podišla až priamo k nemu, zistila, že nie je v bezvedomí, ale leží na zemi s čiernymi očami otvorenými dokorán. Hnedé vlasy, ktoré ho nepočúvali mu zakrývali čelo a ostané jemne viseli smerom nadol.
„Ty,“ zachrapčal, „zdala si sa mi povedomá, len som nevedel odkiaľ,“ hovoril pomaly.
Riko ho spoznala. Kľakla si k nemu a pozerala mu do očí.
Ó, nie. pomyslela si a on ju počul. „Ty si Hľadač?“ spýtala sa ho nahlas.
Už to tak vyzerá. Odpovedal jej myšlienkou, lebo sa mu ťažko rozprávalo a vedel, že ho bude počuť.
„Neverím,“ hlesla.

„Prečo nás poslal vyzdvihnúť nejaký trápny zvitok?“ spýtal sa Shinichi a zlostne kopol do trávy, „A ešte k tomu na nejaké pole, ktoré je ako dosť ďaleko!“ sťažoval sa ďalej, „Kto tak ako žije?!“
„Už drž hubu konečne!“ okríkol ho Seiichi, lebo bratove reči ho rozčuľovali.
„Ako ďaleko to je?!“ spýtal sa naštvane Shinichi a Seiichiho napomenutie ignoroval.
„Už len kúsok,“ odpovedala mu pokojne Riko, ktorá sa do ich hádok nezapájala.
„Chvalabohu,“ povedal Shinichi a znova kopol do zeme.

Prišli ku malému domčeku v strede poľa. Neďaleko neho tvrdo pracoval mladík, asi taký starý ako oni, a nevšímal si ich. Podišiel k nim starý muž,.
„Toto dajte svojmu pánovi,“ podal im na prvý pohľad starý zvitok, „a odkážte mu nech dodrží časť svojej dohody.“
„Aká dohoda?“ spýtal sa drzo Shinichi.
„Prosím, nevšímajte si ho,“ ospravedlňovalo ho jeho dvojča.
„To je v poriadku,“ kývol rukou muž a vyzeral, že dobrodružstvo nezažíva každý deň, „pokojne mu odpoviem.“
Čakali na jeho odpoveď. A dal si načas.
„Orochimaru chcel uniesť alebo zabiť, alebo ktovie čo, môjho syna,“ zdôveril sa im, „a to som jednoducho nemohol dopustiť!“
„A preto mu dávate tento zvitok,“ skonštatovala Riko a zvitok riadne schovala, aby ho nestratili alebo aby im ho niekto neukradol.
„Presne tak,“ prikývol starec.
„Váš syn je príliš mladý a nepodobá sa na vás,“ povedal len tak mimochodom
Shinichi a Seiichi ho kopol do nohy.
„Máte postreh, mladý muž,“ zasmial sa, „nie je môj, ale vychovávam ho ako
vlastného.“
„Ste jeho starý otec?“ spýtala sa Riko.
„Nie,“ znova sa zasmial.
„Čo sa stalo s jeho rodičmi?“ spýtali sa naraz dvojčatá a potom sa na seba nahnevane mračili.
„Zomreli v boji,“ povedal smutne starec.
Nedozvedeli sa, ako sa stretol s chlapcom bez rodičov, lebo vtedy k nim pristúpil jeho adoptívny syn. S neposlušnými hnedými vlasmi a čiernymi očami.

„Naoki,“ povedala Riko a stále mu hľadela do očí. Skoro by som ťa nespoznala.
Trochu som vyrástol, uškrnul sa a zakašľal.
Že trochu? Zasmiala sa v duchu Riko. Ani si neuvedomila, že s ním komunikuje cez myseľ a nie normálne. Budeš v poriadku? Spýtala sa ho, lebo nepekne kašľal. Nevedela prečo by sa mala starať či je jej protivník, Hľadač, v poriadku, alebo nie. Ale práve teraz pred ňou ležala sirota, ktorá prišla o svojich rodičov, keď bola ešte malá. Pred ňou bol chlapec, ktorý ich v ten deň, keď sa spoznali, núkal jedlom a nocľahom, len aby zostali čo najdlhšie, lebo podľa starca sa tak dlho tak nebavil ako v ich prítomnosti.
Budem. Som Hľadač. Moje telo sa rýchlo zotavuje.
Samozrejme, je Hľadač. Stále je to jej protivník.
Riko si dala dve a dve dohromady. Ten starec bol Hľadač a žil s Naokim, trénoval ho a vychovával, lebo on bol Nasledovníkom. Naoki vyrástol a zosilnel a tým sa stal plnohodnotným Hľadačom, a tak jeho mentor a otec mohol v pokoji odísť na druhý svet. Otázka prečo Orochimaru chcel chlapca bola tiež zodpovedaná. Mať moc Hľadača v hrsti. Pravdepodobne nemal všetky informácie o Hľadačoch, inak by nechcel ku sebe obyčajného Náhradníka, ktorý nemá takú silu ako Hľadač.
A čo bolo vo zvitku? Vylepšená Prekliata pečať. Tou boli označení Sora, Keita a Šunka. Neskôr ňou označil aj portál, takže preto keď ním Daisuke prešiel, začala sa mu tvoriť pečať. Riko aj dvojčatá označil znova. Nepamätajú si na to, lebo bolesť bola neznesiteľná a pred jej dokončením odpadli. A tak všetky kúsky ich misii na poli boli poskladané do obrazu. Do odpovede.
Áno, si Hľadač, povedala mu Riko, no si stále môj nepriateľ?
Nie, myslím ,že nie, povedal a usmial sa na ňu a ona naňho.
Pomohla mu posadiť sa a potom ho objala.
„Čo budeme teraz robiť?“ spýtala sa ho. On je Hľadač a jeho prvoradou úlohou a inštinktom bolo zabiť ju.
„Neviem,“ povedal ticho, lebo sa mu stále zle rozprávalo, „ale nedovolím, aby ti ublížili.“
Riko si uvedomila, že je celkom možné, že Naoki k nej neprechováva len priateľské city ako ona k nemu. Alebo to bol len pocit? To nebolo isté ani jednému z nich. Jedno však bolo. Ako Hľadač Naoki porušil pravidlo, keď nechal Riko nažive. Aké to bude mať následky? Pomôže len jej alebo aj ostatným? Zotaví sa vôbec alebo iba machroval, že bude v poriadku, aby nestresoval Riko? A ako sa darí v boji ostatným? Udržia dvojičky svojich protivníkov v bariérach?