Romakčný príbeh 01 Koniec love story...

V shinobi svete majú ninjovia množstvo povinností. Najhlavnejšie z nich je chrániť krajinu, v ktorej žijú a ľudí v nej aj za cenu svojho života. Mnoho ninjov nasadilo svoje životy pri plnení svojich povinností a pri tom aj zomrela. No zomreli ako hrdinovia a so cťou.
Naruto zbožňoval pocit byť ninjom a bol neustále pripravený bojovať a aj položiť svoj život za svojich priateľov, ktorých nadovšetko miloval. No bolo tu jedno dievča, ktoré miloval viac.
Hinata a Naruto tvorili pár od konca Štvrtej veľkej vojny ninjov. Naruto konečne pochopil, že už nemá cenu neustále behať za Sakurou, byť k nej milý a pozorný, keď ona vo svojich očiach vidí, ako aj iné dievčatá v Konohe, iba Sasukeho. Vedela, že je u neho bez šance, no nikdy sa nevzdávala a keď boli niekedy spolu bolo počuť len: „Sasuke- kun!“
Naruto pochopil, že Hinata je pre neho tá pravá. A Hinata? Tá ho milovala odjakživa, takže sa jej splnil jej dávny sen – byť s milovanou osobou.
Hinatu vzťah s Narutom trochu zmenil. Už nebola taká hanblivá a dokázala pri ňom povedať aj niekoľko súvislých viet za sebou. Vôbec sa netajila tým aká je šťastná. V Konohe ju vždy videli iba s úsmevom, ktorý sa roztiahol do ešte väčšieho úsmevu, keď uvidela Naruta a hodila sa mu do náručia, akoby ho nevidela niekoľko rokov a nie len niekoľko hodín, čo bol na misii.
„Dúfam, že sa vrátiš skoro,“ povedala, keď ho tuho objala pri bráne, pretože sa znova chystal na misiu.
„Neboj,“ utešoval ju a objal ju ešte silnejšie ako ona jeho až pomaly nemohla dýchať. Keď si to všimol, uvoľnil svoje zovretie, no nepustil ju, „ani sa nenazdáš a hneď budem späť.“
„O dva týždne,“ zašepkala, lebo len predstava, že bude bez neho tak dlho jej bola nepríjemná.
„Ty to zvládneš,“ povzbudzoval ju.
„Ponáhľame sa vy hrdličky!“ zakričala na nich Sakura netrpezlivo a ticho závidela Hinate jej vzťah s Narutom, no nikdy by to nahlas nepovedala. A naozaj jej vadilo, keď toto tu predvádzali pred ňou, lebo takýto intenzívny vzťah ona ešte nezažila a keď sa očkom pozrela na Sasukeho ľadový výraz, pomaly strácala nádej, že niekedy zažije.
Naruto len nad Sakurou prevrátil očami a Hinata sa zachichotala. On ju pobozkal akoby to malo byť poslednýkrát, čo sa vidia, no on to tak robil pred každou misiou a ona si už zvykla a dokonca sa jej aj páčilo, keď ju takto bozkával. Možno by tam stáli ešte niekoľko minút možno aj hodín, no Sakura netrpezlivo cmukla, a tak sa Naruto musel od Hinaty odtiahnuť, no to mu dlho nevydržalo a zasa boli v objatí. „Tak o dva týždne.“
„Dávaj si pozor,“ povedala a vážne sa mu pozrela do očí. Nechcela ho stratiť a nevedela, čo by robia, keby sa tak stalo, „čo je to vlastne za misiu?“ spýtala sa ho stále v jeho objatí. Vedela, že keby to bolo tajné, tak by jej to, samozrejme, nepovedal, ale s bežnými misiami sa jej zdôveroval a taktiež ju vždy ubezpečoval, že bude v poriadku a všetko bude dobré.
„Len niekoľko ľudí videlo v neďalekých lesoch pobehovať pár bielych Zetsuov,“ povedal nenútene Naruto akoby sa bežne po ulici prechádzali bieli Zetsuovia.
No Hinata sa zhrozila. „Čože?!“
„Vravím ti, že to bude pohoda,“ ubezpečoval ju, no ona bola ešte stále z tejto informácie vystrašená. Musí byť dôvod prečo sa potulujú v lesoch.
„Ale...“ chcela protestovať, ale on jej položil ukazovák na ústa a tým ju umlčal.
„Ide so mnou Sakura, Kakashi, Sasuke a Sai. Budem v poriadku. Naozaj!“ na chvíľu sa zarazil, „A kde je vlastne Sai?“
Ako na zvolanie sa za ním ozvalo: „Čau!“ ktoré nepatrilo nikomu inému ako Saiovi. Ten si všimol, že Hinata a Naruto sú v tesnom objatí a ani jeden sa z neho nechce vymaniť ako prvý. Niežeby chceli.
„Ó, to je tak roztomilé!“ rozplýval sa nad tým, čo videl a čo sa nemohol naučiť z kníh, lebo to sa jednoducho nedá, „Vy sa k sebe tak túlite, že človek, ktorý by nevedel, že spolu chodíte, niežeby o tom niekto nevedel, by si pomyslel, že ste boli zlepení sekundovým lepidlom!“
Hinata s Narutom sa na seba začudovane pozreli. Sakura v sebe dusila smiech. A Sasukemu nechýbalo veľa a pousmial by sa nad tým.
„Sai,“ povedal mu Naruto, „to bola tá najdivnejšia teória, ktorú si kedy povedal.“
„Musím nesúhlasiť,“ protirečila mu Sakura, „to o tom pen*se bolo divnejšie.“
„Akom pen*se?“ zaujímal sa Sasuke, pretože túto teóriu ešte nepočul a Hinata pri druhom počutí toho slova na P očervenela ako paradajka.
„Že ninja je taký silný ako jeho p...“ nedokončila vetu lebo Naruto ju prerušil.
„... jeho pohlavný orgán,“ dodal, lebo vedel, že Hinata by to nemusela prežiť, keby to počula aj tretíkrát.
Sasuke sa nad touto teóriou zasmial „A je pravdivá?“ spýtal sa.
„Nie som si istý,“ rozmýšľal nad tým Sai a škrabal sa vzadu na hlave, „ale asi nie.“
„Prečo?“ spýtala sa Sakura, ktorá sa už prestala smiať.
„Vezmi si Naruta,“ ukázal naňho, „koľko toho už dokázal a jeho...“
„...chceš povedať, že si videl...?“ Sasuke nedokončil vetu, pretože sa snažil zamaskovať smiech kašľom. Sakura sa zmietala v kŕčoch.
Naruto už bol rovnako červený ako jeho drahá polovička a najdôležitejšia osoba v živote.
„Č-č-č-čo videl?“ spýtala sa Hinata koktavo ako za starých čias, pretože tento rozhovor ju znervózňoval.
„Nič, nič,“ chlácholil ju, pritisol si ju na hruď a ponad jej hlavu sa pozrel na Saia vražedným pohľadom, ktorý túto tému nateraz umlčal a tým istým pohľadom prešiel Sakurou a Sasukem.
„Hoj!“ ozvalo sa pri bráne a všetci sa tam otočili. Stál tam Kakashi, ktorý, ako inak, meškal, „Prepáčte, že meškám, ale...“
„Ani nepokračujte!“ odbili ho Naruto, Sasuke a Sakura a Kakashi sa nad tým iba zasmial.
„Naruto, už naozaj musíme ísť!“ povedala netrpezlivo Sakura. Teraz, keď už tu boli všetci, tak nemali dôvod dlhšie zotrvávať v Konohe.
Naruto prikývol. „Už naozaj musím ísť!“ povedal a ešte raz pobozkal Hinatu.
„Jasné,“ iba prikývla a pustila ho.
Pozerala sa, ako ju aj on púšťa, pomaly cúva a bez slov, iba pohybujúc perami, jej hovorí, že ju ľúbi. Toto ešte neurobil. A v tvári mal taký divný výraz. Akoby mu bolo niečoho ľúto. Žeby jej niečo zatajil? Žeby jej niečo o tej misii nepovedal? Niečo dôležité? Je tá misia nebezpečnejšia ako jej tvrdil Naruto?
Nad týmito otázkami sa zamýšľala, keď Naruto prechádzal cez bránu so svojím tímom. Tentoraz sa neotočil a nemával jej so širokým úsmevom. Tentoraz mal ruky vo vreckách a hlavu skolenú, akoby nad niečím tuho rozmýšľal. Naozaj jej tu niečo nesedelo. No neznepokojovala sa, lebo Naruto jej povedal, že všetko bude dobré a ona mu verila.

Niekde v lese

„Naruto,“ štuchla doňho Sakura, „netvár sa tak!“
„Ako sa tvárim?“ spýtal sa Naruto, no bez jeho zvyčajného úškrnu alebo prihlúpleho výrazu.
„Akoby si bol na pohrebe,“ odpovedal mu Sasuke.
„Aha,“ hlesol Naruto.
„Čo sa deje, Naruto?“ spýtal sa ho Kakashi, lebo takéhoto Naruta ešte nevidel a naozaj chcel vedieť prečo sa člen jeho tímu necíti dobre, a to nie len preto, lebo to ovplyvní výsledok ich misie, ale aj preto, lebo každého z nich mal úprimne rád.
Naruto mlčal, a tak namiesto neho odpovedala Sakura.
„Nepovedal jej to.“
„Čo jej nepovedal?“ ďalej vyzvedal Kakashi.
„Nepovedal jej všetko o misii,“ zase odpovedala Sakura.
„Nechápem prečo,“ rozmýšľal nad tým Kakashi, „k nej nie si úprimný.“
„Povedal som jej toľko, koľko som jej mohol povedať,“ po dlhej dobe sa ozval Naruto a dal si svoje ruky hlbšie do vreciek.
„Tsunade nám zakázala rozprávať o misii?“ spýtal sa Sai.
„Nie,“ odpovedal mu Sasuke.
„Tak prečo si jej to nepovedal?“ spýtal sa Naruta Kakashi. Na túto otázku mu mohol odpovedať jedine on.
Naruto si dal na čas, kým mu odpovedal. „Nechcel som ju rozrušiť.“
„Ale ak k sebe nie ste úprimní...“ začal s prednáškou Kakashi, no Naruto ho prerušil.
„Ja k nej som úprimný a ona je ku mne. Tým, že som je o tejto misii nepovedal všetko neznamená, že k nej nie som úprimný, alebo jej chcem klamať!“
„Tak potom prečo...?“ chcel sa ho niečo spýtať Kakashi, no Naruto asi vycítil, čo sa ho chcel spýtať, a tak mu odpovedal skôr, ako stihol dokončiť otázku.
„Lebo by som ju zbytočne vystrašil. Keby to bolo len na deň alebo dva tak prosím! Ale ja ju nemienim vystaviť stresu a starostiam o mňa na dva týždne!“
Všetkých Narutovo vyhlásenie prekvapilo. Možno to bolo tým tónom akým to povedal, no všetkých hlavne prekvapilo aký je ohľaduplný ku Hinate. Niežeby by ich práve to prekvapovalo, lebo on je ohľaduplní ku každému. Ale nepamätali si, že by niekomu, hlavne Hinate, klamal a zatajoval veci, pretože on bol vždy úprimný a šiel rovno k veci.
„Dobre,“ Kakashi sa zmohol iba na toto. Ďalej v ceste pokračovali mlčky.
Po polhodine Kakashi prudko zastal.
„Deje sa niečo?“ spýtala sa Sakura.
„Nie sme tu samy,“ povedal potichu Sasuke a sharinganom skenoval les. Kakashi si odkryl oko a robil to isté.
„Budeme sa musieť rozdeliť,“ povedal po chvíli Kakashi.
„Čože?!“ spýtala sa vyľakane Sakura.
„Kto s kým?“ spýtal sa Naruto. Bol pripravený ísť okamžite do akcie.
„Ja, Sakura a Sai a ty si so Sasukem,“ povedal Kakashi a všetci prikývli. Jedna skupina sa rozbehla napravo, druhá naľavo.

O tri dni v Konohe

„Hinata!“ do izby jej vbehla Ino a vyzerala zadychčane, akoby celú cestu ku nej bežala.
„Ino!“ zvolala Hinata, keď ju zbadala a podišla k nej, „Čo sa stalo?“
„Sú späť,“ povedala jej stále lapajúc dych.
„Kto?“ nechápala Hinata.
„Kakashi, Sai, Sasuke...“ ďalej ju Hinata nepočúvala, lebo sa rozbehla k hlavnej bráne. V ušiach jej hučal vietor, tak sa ponáhľala. Vrátili sa skôr. Oveľa skôr, ako bolo v pláne. Niečo sa muselo stať. Niečo sa muselo stať! Hovorila si v duchu.
A nemýlila sa. Keď dorazila k hlavnej bráne, tak videla aký sú všetci dobitý a ledva chodia. No to nebolo to najhoršie, čo sa stalo.
„Kde je Naruto?“ spýtala sa a čakala najhoršie. On vždy prichádzal vpredu, aby ju mohol tuho objať, keď sa vrátil z misie. Hinata pohľadom skákala z jednej tváre na druhú, no ani jedna jej neodpovedala.
„Kde je Naruto?!“ tentoraz už kričala a po tvári jej stekali slzy.
„Naruto,“ začal Kakashi, ktorý jediný sa jej dokázal pozrieť do očí a povedať jej krutú pravdu. Hinata tušila, čo povie, ale tie slová jej vyrazili dych a vytrhli dušu z tela, „je mŕtvy, Hinata.“