-Natsumi - príbeh dievčaťa, ktoré niektorým zmenilo život - I.

Bol teplý letný deň. Konohou sa prechádzal mladý shinobi, ktorý mohol mať tak devätnásť rokov.
„Naruto, tu si! Hokage-sama nás volá do svojej pracovne, tak si pohni!“ vrazil doňho Neji a spustil.
Žeby som konečne dostal nejakú misiu? No bolo by načase, všetci sú niekde rozlezený na misiách len ja som už poriadne dlho nikde nebol. Jeden by si pomyslel že na mňa bábi Tsunade už aj zabudla. No nič teda musím si švihnúť nech sa nerozzúri že sa niekde poflakujem.

Spoločne otvorili dvere pracovne hokageho a vstúpili. Ani poriadne nestihli zavrieť dvere a už sa dral dnu Kiba doprevádzaný Akamarom.
„Naruto! Kiba! Neji! Mám pre vás misiu!“ zavelila ostrým hlasom Piata.
„Bude to misia typu B. Za iných okolností by to bolo C-éčko ale toto je niečo celkom iné,“ pokračovala, „jedná sa sprevádzanie istej dievčiny menom Natsumi do Oblačnej.
Musím vám však oznámiť, že to nieje obyčajné dievča. Pôvodom je z Dažďovej, ale keď bola malá umrela jej matka a jej otec sa o ňu nedokázal starať sám. Preto ju dal svojej o desať rokov staršej sestre, ktorá nemohla mať deti a ktorá nežila v Dažďovej. Vedel že keby tam vyrastala, nedopadla by dobre. Sestra jej otca žila s manželom niekde na hraniciach so zemou Dažďa a zemou Ohňa. Vychovávali ju ako obyčajné dievča.
Jej matka, ktorá zomrela pri pôrode, bola však kunoichi z Oblačnej.
Ovládala zvláštne jutsu, niečo ako zmena počasia - či také niečo. Ževraj sa táto technika po jej smrti dostala do Natsumi.
Preto nám Oblačná zaplatila jej sprevádzanie späť do Oblačnej.
Jej teta ktorá ju však vychovávala tvrdila, že má zvláštne schopnosti. Popravde vraj bude rada keď z domu odíde, ževraj sa jej s manželom už začínali báť ale nikdy jej to nechceli dať najavo.
No musím vás však upozorniť že to nebude ľahké, je veľmi pravdepodobné, že vás niekdo napadne a bude sa snažiť Natsumi ukradnúť. Natsumimu silu sa totiž snažia dostať aj iné vesnice - hlavne Dažďová. Nárokujú si na jej silu, keďže sa tam narodila a odtiaľ pochádza aj jej otec. Neraz sa vraj stalo že ich napadli. Natsumin strýko je však bývalý shinobi, takže ju vždy jak tak uchránil, museli sa však dosť často sťahovať a skrývať sa, no a oni už majú predsa len svoj vek a už to nezvládajú.“
„No celkom zaujímavý životopis,“ poznamenal s úškrnom Naruto.
Tsunade naňho škaredo zazrela a úsmev mu rýchlo zmizol.
„Keďže väčšina ninjov je niekde na misiách musela som to dať vám zostávajúcim.
Viem, chýba vám ešte jeden chuunin do týmu ale keďže je Kiba s Akamarom myslím si, že by to malo stačiť. Neji ako jounin si veliteľ týmu.
No keďže som vás zo situáciou oboznámila a vy tomu rozumiete, môžete ísť – Natsumi vás čaká pri bráne.“
„Hai!“ ozvalo sa zborovo od troch ninjov.
„Och a ešte som chcela,“ zastavila ich Tsunade, „poprosili nás, aby ste Natsumi povedali niečo o jej minulosti a prečo ju vlastne ťaháte do Oblačnej, keďže o ničom nevie. Ale oznámte jej to jemne. Zatiaľ sme jej len povedali, že ide do krajiny svojej matky pozrieť svoju rodinu. Toto dávam za úlohu tebe, Naruto.“
„Hai!“ ozval sa blonďáčik.

Spoločne sa rozišli z budovy hokageho a rýchlo utekali zbaliť sa na misiu.

Za necelých päť minút stáli pri bráne Konohy.
Pri bráne čakala mladá, nádherná dievčina, ktorá mohla mať sotva sedemnásť rokov. Vlasy mala orieškovo hnedé dlhé po zadok, kásne zelené oči, malý noštek a pery plné a ružovkastej farby.
Pôsobila dosť naštvane. Pochodovala si tam do kolečka a všetko čo sa jej ocitlo v ceste, do toho naštvane kopla.
Ako prvý sa za ňou vydal Neji a ako zistil bola to Natsumi. Začal jej predstavovať tým.
Natsumi na každého len zazrela a ani sa im neunúvala podať ruku, chovala sa k nim skôr ako keby mali mor, alebo ju neuveriteľne zaťažovali.
„No, keďže sme sa už dopredstavovali, môžeme sa vydať do Oblačnej, čaká nás ešte pekný kus cesty.“
Spoločne sa teda vydali von bránami Konohy.