Forever or never 36: Zabi alebo budeš zabitý (časť prvá)...

Všetkých prekvapilo zjavenie Hľadačov. Sedem ľudí ich obkolesilo a zabraňovalo im ujsť. Nebolo cesty späť. Jediná šanca, ako prežiť bolo prebojovať sa. Aj bez Keitu boli siedmy, takže nikto nebol v presile. Kým Hľadači stáli okolo nich v takmer dokonalom kruhu, ktorý narúšali iba malé chyby reliéfu, oni stáli zomknutí tesne pri sebe.
Nikto nečakal, že ich nájdu tak rýchlo, no nikto z nich sa nechcel vzdať dobrovoľne. Vybrali si kunaie a zaujali bojové pozície.
„Radšej sa vzdajte. Nemá to zmysel,“ povedal jeden z Hľadačov zo Suny a znel znudene.
„No to máte smolu, pretože my sa bez boja nevzdáme!“ vyhlásila Sora.
„Silné slová,“ poznamenal chlapík s bielou maskou.
„Otázne je či budú také silné aj ich činy,“ uvažoval Hľadač s hnedou maskou.
„To nezistíte, kým to neskúsite!“ vyzval ich Seiichi. On, ako aj ostatní, dobre vedel, že naťahovaním Hľadačov neprežijú. Viac času nepotrebovali. Stratégia im bola nanič, keďže v tomto prípade bude každý bojovať za seba.
„Tak fajn,“ povedal hľadač z Konohy a popukal hánkami, „sami ste to chceli.“
Začali sa k nim približovať. Vytiahli svoje katany, ktoré na prvý pohľad vyzerali ako každá iná zbraň.
Hľadači neboli zvyknutí, že by ich niekto vyzýval do boja. Väčšinou pred nimi utekali, prosili o milosť, alebo aspoň o rýchlu smrť a niektorí boli dokonca taký hlúpi a naivní, že si mysleli, že keď sa vzdajú dobrovoľne, tak ich ušetria. Preto ich konanie ich obetí dosť prekvapilo.
‚Budeme sa musieť rozdeliť,‘ myslela Sora tak nahlas, ako len mohla, aby ju Riko počula.
Riko sebou trochu mykla, keď počula Sorine myšlienky. Nevedela či to bude fungovať, lebo to ešte nikdy neskúšala. Tentoraz sa snažila svoje myšlienky podsunúť Sore.
‚Súhlasím, ale nie veľmi ďaleko. Vieš, keby náhodou niekto skončil skôr,‘ poslala svoje myšlienky a dúfala, že to vyšlo.
‚Samozrejme. No úprimne. Pochybujem, že niekto z nás bude po boji s Hľadačom schopný niekomu pomôcť,‘ Sora zachytila Rikinu myšlienku a zrejme to bolo preto, lebo prijatím temnoty bola viac intuitívnejšia.
Riko to chcela posunúť aj ostatným, no jediní, ktorí ju počuli boli Seiichi a Shinichi. Šunka s Daisukem nemali ani poruchy, že sa s nimi Riko chcela skontaktovať. Túto správu musela okamžite povedať Sore, lebo Hľadači sa k nim neustále približovali, čo vôbec nebolo dobré.
Sora sľúbila, že to nejako vyrieši, o čom Riko dosť pochybovala, ale radšej bola „ticho“.
„Nemal tu niekto náhodou silné reči?“ spýtal sa Hľadač so znakom Konohy. Presne ten, ktorý sa ozval ako prvý, keď ich našli.
„Mám taký pocit, že tento tu nás vyzýval, nie?“ ďalší Hľadač ukázal na Shinichiho.
„To som bol ja!“ ozval sa Seiichi, ktorý stál hneď vedľa Shinichiho.
„Ty ču*ák z Bleskovej! Nie sme až tak na nerozoznanie! To nevidíš, že môj ksicht je viac sexy?!“ rozčuľoval sa Shinichi, ktorý na moment zabudol v akej sú situácii.
Seiichi na to zrejme zabudol tiež, pretože zvraštil tvár a zagánil na svojho brata. „Ty deb*l, máme rovnaké ksichty!“
„No to je možné, ale krásu som zdedil ja,“ povedal sebaisto a narcisticky Shinichi.
„Tak určite! To nevieš, že prvý dedí všetko najlepšie? Krásu, múdrosť, šikovnosť...“
Shinichi ho prerušil. „No tak nech sa tvoje ego nepo*erie, že nevie stráviť to, že som proste úžasnejší!“
Seiichi už otváral ústa, že niečo povie, ale Sorin výkrik ho vyrušil.
„TERAZ!“ vykríkla a všetci vyskočili ponad Hľadačov, ktorí na nich nemo pozerali a každý sa rozbehol iným smerom.
Sora využila roztržky dvojičiek a nenápadne oznámila Šunkovi a Daisukemu to, na čom sa dohodla s Riko. Dvojičky o tom už, samozrejme, vedeli, ale počas hádky, ktorá najprv vyzerala ako hlúpe správanie, neskôr skončila ako geniálny nápad, ktorý im pomohol ujsť z kruhu Hľadačov, trochu pozabudli o čo sa jedná, no rýchlo sa spamätali a ušli spolu s ostatnými.
Hľadačom sa ešte nestalo, že by sa ich obete pred nimi začali hádať. Bolo to také nezvyčajné ako tá výzva. Preto len nemo pozorovali hádku a keď Sora skríkla a všetci im preleteli ponad hlavy, boli v nemom úžase a chvíľku im trvalo kým si uvedomili, čo sa stalo. Otočili sa a všimli si, že im utekajú. Nie, všimli si, že sa rozdeľujú. Pevnejšie zovreli svoje katany a rozbehli sa za nimi.
Za Shinichim sa rozbehol ten z Bleskovej v bielej maske, lebo bol naozaj zvedavý, ako vie bojovať. Shinichi si to všimol a len sa uškrnul a bežal ešte ďalej.
„No poď ty stará paprika!“ pobádal ho potichu a celý čas sa pritom uškŕňal, „Však ja ti ukážem, že som lepší ako Pánko prvý!“
Za jeho dvojčaťom sa rozbehol sa rozbehol druhý Hľadač z tej istej dediny. Seiichi bol zvedavý, aké bude jeho svetlo účinné proti jeho blesku.
Za poslednou členkou ich pôvodného tímu sa rozbehol Hľadač z Kamennej. Mal obrovskú výhodu, keďže bojovať budú na súši.
Šunka bude bojovať proti Hľadačovi so značkou Suny a Daisuke sa postaví Hľadačovi z Hmlovej.
Hidan vytasí svoju kosu na Hľadača z Kiri a na Soru zostal Hľadač s červenou maskou.
Shinichi zastal na čistine, kde bolo málo stromov a so stálym úškrnom sa pozeral ako k nemu beží Hľadač a jeho katana sa začala zmietať v bleskoch. Keď si to všimol, tak na chvíľu zneistel, no potom sa znova sebaisto postavil, mierne rozkročil nohy, ruky predpažil a s prižmúrenými očami sa pozrel na Hľadača a znova mal na tvári ten arogantný úsmev. Nevyviedlo ho z miery, že jeho protivník zdvihol svoju zbraň nad hlavu a začal vypúšťať blesky. So stále predpaženými rukami tam len tak stál a blesky ho len tak míňali. Hľadač zostal prekvapený.
„To je všetko?“ zakričal naňho s nezmeneným postojom.
Hľadač naňho prižmúril oči i keď cez masku to veľmi vidieť nebolo. Táto technika mu brala veľa chakry, ale bola veľmi účinná a protivníkov zrážala na kolená. No nie v tomto prípade. Ten chlapec tam len tak stál, ani sa nepohol a ani tak no netrafil ani jeden blesk. Nebol si istý či použil nejakú techniku, alebo nie, lebo ho nevidel robiť pečate.
Hľadač mlčal a nehýbal sa, čo si Shinichi vysvetlil tak, že teraz je rada na ňom. Ešte viac sa rozkročil, aby udržal rovnováhu. Hľadač si to všimol a pevnejšie zovrel katanu a pozorne, veľmi pozorne sa pozeral na Shinichiho, aby vedel, v čom spočíva jeho trik.
Pozeral sa naňho dlho a veľmi pozorne. Tak dlho, že sa mu jeho obraz začal rozdvojovať. Pokrútil hlavou, aby znova videl jasne a nechápal, ako tam môže iba tak stáť a nič nerobiť. Žeby chcel, aby Hľadač zaútočil ako prvý?
Práve vtedy, keď chcel spraviť krok dopredu, pocítil strašnú bolesť v ušiach. Katana mu spadla na zem, klesol aj on a zakryl si uši rukami. No ani to nezmiernilo bolesť.
Shinichi sa víťazoslávne usmial. No zrazu jeho úsmev pohasol. Nevedel, ako ho zabiť. Niežeby už niekoho nezabil. To nie. Spolu s bratom a Riko zabili veľa ľudí, ktorí boli Orochimarovi nepohodlní, ale nikdy nikoho nezabil sám. Jeho technika je skôr obranná ako útočná, no zrazu dostal jeden nápad a neodolal ho vyskúšať, keď sa jeho nepriateľ zmietal na zemi. Vedel, že bolesť pominie, keď urobí to, čo chce urobiť, ale nemôže ho takto držať večne.
S bojovným výkrikom si čupol a dlaňami silno, veľmi silno, udrel do zeme. Hľadač si to všimol, lebo práve v ten chvíli jeho bolesť ustúpila.
„A to malo byť čo, chlapče?“ vysmieval sa mu a Shinichi čupel na zemi a tiež sa čudoval, že to nefungovalo. Vlastne, len sa tváril, že sa čuduje. Jeho zvuk zatiaľ prechádzal popod zem a presne pod Hľadačom vytvorila obrovský kráter, do ktorého aj Hľadač spadol. Shinichi neváhal ani na sekundu a za pomoci zvuku do kráteru naniesol zem, aby sa uistil, že sa odtiaľ jeho protivník nedostane.
„A že nikto nebude schopný niekomu pomôcť po súboji s Hľadačom, hej?“ kričal výsmešne do vzduchu, „Že sú super silní a super rýchli!“ a začal sa smiať. Sám nemohol uveriť, že ho tak rýchlo porazil. Výskal a skákal a radoval sa, ako sa len dalo, keď zrazu z krátera vyletela všetka zem a Hľadač pomaly, pomocou chakry vychádzal von.
„Do ri*i!“ zanadával a pozeral sa ako jeho súper vychádza z jeho ‚dokonalej‘ pasce.
Hľadač sa chrapľavo zasmial a pomaly a zľahka bez vážnejších zranení sa blížil k Shinichimu. Na jeho tvári sa už nepohrával frajerský úsmev, ale zdesený výraz.
Vôbec nevedel, čo bude robiť, keďže väčšinu chakry minul na to, čo už použil a jeho oponent sa k nemu blížil a nevyzeral, že by nebol bojaschopný. Shinichi naprázdno prehltol. Predsa len ho nemal podceňovať.
„Vieš,“ začal Hľadač, keď šiel smerom k nemu a poťažkával si katanu, „počas toho, ako si sa tu radoval, že si ma porazil, čo ma ako dosť pobavilo, som tak trochu premýšľal.“
„Vážne?“ spýtal sa ho Shinichi, ale už to neznelo arogantne, skôr ako pípnutie.
„Ó, áno,“ prikývol a zasmial sa, „a vieš na čo som prišiel?“ spýtal sa ho.
„Že dnes je príliš pekné počasie na zabíjanie sexy chalanov ako som ja?“ skúsil to.
Hľadač sa zamyslel a Shinichi si na veľmi krátku chvíľu pomyslel, že mu dá za pravdu. „Nie. Neuhádol si,“ sklamal ho Hľadač, „prišiel som na to, čo je to ten tvoj trik.“
Shinichim myklo. Ešte žiadny z ich protivníkov neprišli na to, aké majú schopnosti. A tento tu Hľadač po takej krátkej dobe boja na to prišiel. Asi.
„No tak sa mi pokojne zdôver s tvojou teóriou,“ zdržiaval ho a zatiaľ sa snažil prísť na nejaký plán. Prišiel akurát na to, že Seiichi mal pravdu, že je chytrejší. A možno aj šikovnejší.
„Neboj sa, zdôverím,“ pritakal Hľadač, „mojou teóriou je, že máš nejakú schopnosť. Že nie si len obyčajný ninja.“
„Ale však som!“ povedal mu s vážnou tvárou Shinichi, lebo nechcel, aby zistil, čo dokáže, i keď to, čo mu práve vyšlo z úst bola riadna lož.
„Vážne?“ spýtal naoko pobavene Hľadač, „A vedia obyčajný ninjovia ovládať zvuk?“ spýtal sa.
„Úprimne povedané, myslím si, že nie,“ odpovedal a stále hral o čas, lebo Hľadač sa počal ich rozhovoru k nemu nepribližoval.
„Takže v tom prípade nie si obyčajný ninja, že?“
„No, to je diskutabilné,“ priznal Shinichi, čo bolo preňho strašne ťažké, keďže sa rád považoval za výnimočného.
„A nemyslíš si, že túto diskusiu by som vyhral ja?“
„No... ani nie.“
„Naozaj?“ spýtal sa a naklonil hlavu nabok, „Tak si poďme moju teóriu vyskúšať.“
Vystrel pred seba ruku s katanou a z nej vyletel blesk, ktorý mieril presne na Shinichiho. Ten veľmi rýchlo vystrel pred seba ruky a zvukovým štítom odrazil jeho blesk.
„Tak predsa som vyhral,“ rozhodil rukami Hľadač, akože s tým nemôže nič urobiť a začal sa blížiť k Shinichimu, „ale nezabúdaj chlapče, že najprv udrie blesk a až potom počuť hrom,“ a aby dal svojim slovám väčší dôraz, jeho katana zažiarila niekoľkými bleskami...