Splnený sen - časť 12

Je to už nejaký ten čas čo boli chuninské skúšky a Sasuke sa vrátil do Konohy. Začal napravovať všetky svoje činy a začal si u ľudí postupne získavať dôveru. Sakura ho pozorovala a bola za to rada, ale ešte stále mu neodpustila. Vlastne mu odpustila už dávno, ale jeho chcela ešte trochu potrápiť. Veď on sa tak usilovne snažil a venoval jej toľko pozornosti. Sakura si nevedela pomôcť a využívala toho. Za to Sasuke chodil každý deň domov a chcel sa posťažovať Narutovi, lenže ten bol vždy s Hinatou a to Sasukeho ešte viac ničilo. Aj on chcel byť šťastný.
Raz mu to nedalo a sľúbil si, že pri najbližšej príležitosti Sakuru donúti, aby mu odpustila. Trénoval na ich cvičisku a premýšľal ako to urobí. Zjavil sa tam ANBU a povedal mu, že má ísť za Hokagem. Potom hneď zmizol, a tak sa pomalým krokom vybral do kancelárie.
Pred dverami sa zrazil so Sakurou. Tá len zaklopala a na vyzvanie vošla dnu. Nasledoval ju a čakal čo sa bude diať.
„Sasuke, Sakura,“ oslovil ich Kakashi.
„Máte misiu, je to A rank misia, tak buďte opatrní,“ hodil im zvitky s podrobnosťami a poprial im veľa šťastia.
„Sensei, a Naruto s nami nejde?“ opýtala sa Sakura, lebo nechcela byť so Sasukem sama.
„Nie, čakajú ho joninské skúšky a vy dvaja to zvládnete, môžete ísť.“ Na to sa už nič nedalo povedať, tak len vyšli z kancelárie a potichu kráčali chodbou.
„Stretneme sa o piatej ráno pred bránou, zatiaľ ahoj,“ oznámila mu Sakura a zmizla. Sasuke si povzdychol a išiel domov sa nachystať na misiu. Bol rád, že bude so Sakurou sám a bude mať príležitosť ju konečne donútiť aby mu odpustila, ale bál sa, že ho znova odmietne a tentoraz mu to už nikdy neodpustí.
Na ďalší deň ráno Sakura nemohla spať a už o tretej pobehovala po dome. Zháňala všetky veci a upratovala si izbu. Nakoniec si dala sprchu, obliekla sa, umyla a zišla dolu do kuchyne. Spravila si raňajky a keď umyla riad sa pozrela na hodiny. Mala ešte čas, ale nechcela sa doma nudiť, tak si povedala, že sa ešte prejde a potom pôjde rovno k bráne.
Sasuke tiež nemohol spať. Bol vzrušený a ak už o štvrtej ráno sedel na bráne a pozoroval Konohu.
„-ske, vstávaj, musíme ísť,“ drgal do neho niekto. Sasuke rozlepil oči a hneď sa vystrel. Pred ním bola Sakura a vyzerala, že sa na niečom dobre zabáva.
„Čo j-je tu t-ta-také smiešne?“ koktal.
„Ty,“ odpovedala jednoducho a začala sa smiať. Sasuke prevrátil očami, ale tiež sa usmial.
„Dnes máš dobrú náladu, čo ťa tak nabudilo?“ Spýtal sa jej opatrne. Mykla plecami a vyrazila vpred.
„Pohni spachtoš. Kvôli tebe meškáme. Už sme dávno mohli byť na ceste,“ doberala si ho.
„To nie je moja vina,“ mrmlal si Sasuke popod nos. Sakura sa na ňom stále zabávala a tak si nevšimla pár kunaiov letiacich jej smerom.
„Sakura, pozor!“ Zakričal Sasuke a rýchlo pridal. Kým sa Sakura stihla otočiť, už stál pred ňou a kunaie sa mu zabodli do ruky, nohy a brucha.
„Sasuke, ty si sa pomiatol! Čo si to urobil?“ Sakure vyhŕkli slzy do očí. Bola nahnevaná a zaujala bojový postoj.
„Vylezte vy zbabelci!“ zakričala do lesa. Z neďalekého kríku vyšli štyria ninjovia a prezerali si Sakuru. Boli z hmlovej.
„Prečo ste na nás zaútočili? Veď sme v prímerí a navyše sme nedávno bojovali spolu vo vojne.“ Chcela vedieť Sakura.
„Ale my nie sme pod prímerím. My sme nukenini, nikdy by sme sa s vami nespriatelili odporní ninjovia z listovej,“ odpovedal jej jeden z nich. Bol menšej zavalitej postavy. Mal holú hlavu a oblečené voľné nohavice s dlhým tričkom, na ktorom mal joninskú vestu. Jeho zavalitú tvár zvýrazňovalo hrubé a husté obočie, ktoré sa mu spájalo až na koreni nosa, a jeho prenikavé tmavé oči, ktoré kričali chcem zabíjať. Sakuru striaslo od hnusu a ďalej si premeriavala ninjov. Druhý bol oproti tomu prvému vysoký a chudý s vypracovanou postavou. Mal čierne krátke vlasy a malé myšacie očí. Mal výrazné črty tváre a mal oblečené čierne voľnejšie nohavice. Sakure boli povedomí, ale tým sa teraz nezaoberala.
„Čo vlastne chcete?“ opýtala sa ich so zaťatými zubami. Myslela na Sasukeho, ktorého musela vyliečiť. Stál síce na nohách a chystal sa na boj, ale bol zranený a to to ešte zhoršovalo.
„Náš šéf nám kázal priviesť ťa k nemu,“ ukázali na Sakuru. Divila sa prečo a Sasuke sa tento raz už vážne vytočil.
„Len cez moju mŕtvolu!“ zahučal na nich a rozbehol sa. Ľahko ho odbili a Sasuke zostal ležať na zemi.
„Vy bastardi!“ Kričala Sakura a udrela do zeme. Bojovala s nimi len chvíľu a potom už bolo po nich.
„Ha, a že nukenini triedy S,“ posmievala sa. Potom ale uvidela Sasukeho a rozbehla sa k nemu. Hneď ho začala liečiť.
„Sakura, nechaj...,“ začal Sasuke pošepky.
„Teraz nerozprávaj. Na čo si sakra myslel? Takto sa predo mňa postaviť. Som ti za to síce vďačná, ale už to nerob ty blázon. Skoro som zomrela od strachu,“ kárala ho. Keď ho doliečila, chytila ho za ruku a čakala kým sa preberie. Nevydržalo jej to dlho a tak sa stiahla do ústrania a založila tábor.
Bola už tma, keď sa Sasuke prebral.
„Sakura,“ začal. Vtom momente už bola pri ňom a zatláčala ho k zemi aby si ľahol. Sakura si povzdychla.
„Fajn, odpúšťam ti. Teraz lež!“ prikázala mu a Sasuke si spokojne povzdychol. Prezrela mu zranenia a pri tom sa mierne červenala.
„Ďakujem, Sakura.“ Len prikývla a pobrala sa do lesa. Sasuke sa posadil a prešiel bližšie k ohňu. Za pár minút videl Sakuru aj s drevom ako sa blíži k nemu. Prezeral si ju.
„Všetko v poriadku?“ spýtala sa ho.
„Áno, ďakujem. Vieš, že tie zranenia nie sú vážne. Sú to len malé škrabance oproti tým čo som ti spravil ja,“ začal Sasuke. Sakura preglgla.
„Nechcem sa o tom rozprávať,“ odvetila a prikladala drevo do ohňa.
„Ale ja áno. Nechcem ťa vidieť takú smutnú kvôli mne. Sakura, no tak.“ Pozrela sa na neho.
„Čo chceš odo mňa? Veď už som ti odpustila! Už sa na teba nehnevám! Sasuke, tak čo odo mňa chceš?“ nariekala Sakura. Sasuke sa postavil a prešiel k nej. Chytil ju za ruky a vytiahol ju na rovné nohy. Pozeral sa jej do očí.
„Sakura, ľúbim ťa. A chcem vedieť od teba či aj ty stále ľúbiš mňa.“ Vyznal sa jej. Sakura posmutnela a sklopila hlavu.
„Prečo až teraz? Čo tak zrazu?“
„Vlastne som k tebe niečo cítil už dávno, len som si to nechcel priznať a vtedy keď som bol u Orochimara si bola jediná kto ma držal mimo temnotu a keď som ťa videl prvý raz po tých troch rokoch, skoro som sa k tebe rozbehol a chcel prosiť o milosť, ale ovládol som sa a zahral som to na drsňáka. Ale potom ste ma s Narutom stále prenasledovali a ja som to už nevydržal. Musel som sa vrátiť do Konohy. Vrátil som sa kvôli tebe. Sakura, prosím. Už to naozaj dlhšie nevydržím.“ Neverila vlastným ušiam. Myslela si, že je to sen. Sasuke jej jemne dvihol hlavu a zadíval sa jej do očí. Sakura v jeho očiach videla odhodlanie a potom sa k nej už len približoval až sa nakoniec ich pery spojili. Opätovali si svoje city po tak dlhej dobe.
Po pár minútach sa od seba odtrhli, ale vpíjali sa navzájom pohľadmi.
„Čo to pre mňa, nás, znamená?“ spýtal sa Sasuke.
„Neviem. Môžeme to skúsiť. Chcem dať tomu šancu, ale na našom vzťahu sa musíme podieľať obaja,“ odpovedala mu Sakura. Sasuke vážne prikývol a potom sa uškrnul.
„Takže to znamená, že budeš so mnou chodiť?“ Sakura sa zasmiala a odtiahla sa od neho.
„Netlač na mňa. Chce to čas. Najprv misia. A keď je reč o nej, ešte stále som si neprečítala ten zvitok,“ rýchlo zmenila tému. Sasuke vytiahol svoj zvitok a otvoril ho.
„Na mojom je napísané, že máme ísť do Suny, ale nič viac.“ Sakura otvorila ten svoj a skoro vybuchla od hnevu.
„Ja toho Naruta raz zabijem!“ zakričala na celý les. Sasuke nechápal a zobral jej zvitok z ruky, kde bolo napísané: Pozdravujte Gaaru, s láskou Naruto, Váš Hokage. Sasuke sa iba zasmial a hodil zvitky do brašne.
„Takže hrozne ťažká misia triedy A, čo? Myslím, že určitým spôsobom to bola ťažká misia, ale iného druhu.“ Sasuke pri tom žmurkol na Sakuru a tá sa začervenala.
„Dobre teda. Poďme sa vyspať, nech sme zajtra aspoň na hraniciach so Sunou.“ Sasuke prikývol a obidvaja išli spať do stanu schúlení k sebe.
„Sasuke?“ zašepkala ešte Sakura.
„Hm?“
„Povedz to ešte raz.“ Začervenala sa. Sasuke si ju pritiahol k sebe ešte bližšie.
„Ľúbim ťa,“ zašepkal jej do ucha. Sakura sa spokojne pohmýrila a zaspala. Chvíľu po nej aj Sasuke.