Splnený sen - časť 11

„Naruto, čo sa tu deje? Už mi to konečne niekto vysvetlí?“ opýtala sa hneď z príchodu Sakura, ktorú spočiatku ignorovali. Obidvaja jej bývalí tímoví partneri sa k nej otočili a Sasuke k nej vykročil zatiaľ čo sa Naruto uškŕňal a sledoval jej reakcie.
„Sakura, ja... Chcel by som ťa poprosiť o odpustenie a...“ Sasukemu zlyhal hlas a padol na kolená. Sakura si zakryla rukami ústa a do očí jej vyhŕkli slzy. Zamračila sa a pozrela sa na Naruta.
„Čo má toto znamenať? Naruto, vysvetli mi to. Nechápem ako môžeš byť taký pokojný. Máš tu vraha a všetko čo k nemu patrí a ty si ho tu v kľude objímaš a nazývaš bratom a priateľom. Nechápem to. Spáchal toľko zločinov a ty si ho aj tak prijal. Naruto, ja..“ Naruto pokrútil hlavou.
„Sakura, prestaň. Viem ako veľmi ťa bolí čo ti Sasuke spravil a to všetko ostatné čo urobil je zlé, ale dá sa to odpustiť a ja Sasukemu verím, že sa dokáže napraviť. Ja mu dám ešte šancu. Je to predsa môj najlepší priateľ, môj brat.“ Sakura musela zahnať slzy, aby mohla pozerať na Sasukeho, ktorý ešte stále kľačal na zemi. Pozerala sa raz na jedného, raz na druhého.
„To nemôžete myslieť vážne!“ vykríkla na nich.
„Ja Sasukemu neodpustím. Tak strašne ma ešte stále bolí to, čo mi spravil a to nejde len tak odpustiť. Nech zostane v Konohe, je predsa pod tvojou ochranou, Hokage, ale nečakaj, že budem na neho dávať pozor. To sa nestane. Nikdy!“ rozčúlila sa Sakura a vypochodovala z kancelárie Hokageho. Sasuke sa postavil na nohy, ale hlavu mal stále zvesenú dole. Plakal.
„Nikdy mi neodpustí, Naruto. Už ma neľúbi. Opovrhuje mnou, nenávidí ma.“ Nariekal Sasuke. Naruto prišiel k nemu a chytil ho za plece.
„To nie je pravda. Sakura ťa stále ľúbi, len si jej ublížil a ju to stále bolí. Daj jej čas a skús sa s ňou znovu spriateliť. Ona ti časom odpustí,“ utešoval ho Naruto. Sasuke len prikývol.
„A teraz keď ma ospravedlníš, musím si ísť niečo zariadiť. Prejdi sa kľudne po Konohe, dosť sa to tu zmenilo čo si tu nebol a potom si ťa nájdem. Budeš zatiaľ bývať u mňa,“ Naruto sa uškrnul. Sasuke dvihol hlavu a s otázkou v očiach sa na neho pozrel.
„Už dávno nebývam v tom malom byte. Veď uvidíš.“ Naruto sa trochu uchechtol a odišiel z kancelárie. Sasuke sa za ním pozeral a potom sa pobral aj on. Prechádzal sa ulicami Konohy a snažil sa všetko si zapamätať.
Nevedel ako, ale ocitol sa pre Uchiha štvrťou. Keď prešiel cez bránu, zalapal po dychu.
Kedy to tu dali do poriadku? Myslel si.
„To Naruto. Stále dúfal, že sa jedného dňa vrátiš a tak to dal zrekonštruovať. Takisto dala Tsunade-sensei na jeho počesť vybudovať Namikaze štvrť, ktorá bola zničená pri útoku Kyuubiho, keď sa narodil.“ Sasuke sa zľakol a rýchlo sa otočil.
„Sakura, ja..“ Pokrútila hlavou.
„Nie, Sasuke. Viem čo mi chceš povedať a bude ti ešte chvíľu trvať kým ti odpustím. Ale jedného dňa sa možno dočkáš.“ Sakura sa chystala odísť, keď ju zrazu Sasuke chytil za zápästie a potiahol dozadu. Narazila do jeho hrudi a rukami sa mu o ňu opierala. Začala sa červenať. Zdvihla hlavu a pozrela sa mu do očí. V jeho očiach videla toľko lásky a rešpektu. Nikdy to v jeho očiach nevidela. Možno sa jej to len zdalo, ale v tej chvíli jej to bolo jedno. Po pár minútach sa od neho odtiahla a otočila sa k odchodu.
„Sakura, ďakujem,“ prehovoril nakoniec Sasuke. Otočila sa.
„Za čo? Že stále dúfam, že sa zmeníš? Že ťa stále milujem? Nie, Sasuke, neďakuj mi, pretože nemáš začo. Stále som ti neodpustila, tak ma nechaj tak.“ Sakura odišla s plačom preč a Sasuke sa len za ňou díval. Usmial sa pre seba a pokračoval vo svojej prechádzke.

„Dobre, pokračujeme v súbojoch,“ zakričala Sakura do publika a všetci sa razom utíšili. Vedľa nej sa zjavil Kotetsu a podal jej zvitok. Rozlúčil sa a zmizol. Sakura otvorila zvitok a v ňom bolo napísané, že Konohamaru bude pokračovať v súbojoch, ale Naruto už nie. Starší nechcú, aby sa tým deťom niečo stalo.
Koľko súcitu, myslela si pri rolovaní zvitku.
„V poriadku. Predstúpte finalisti,“ zavolala ich. Do arény prišiel Hiroshi a Konohamaru. Sakura im dala pokyny a potom začali bojovať.
Bol to dlhý zápas a nakoniec boli obidvaja porazení únavou. Padli na zem vyčerpaním a všetci začali kričať, kto bude víťaz. Zrazu sa v aréne zjavil Naruto a vyhlásil oboch za víťazov. To sa obecenstvu zdalo fér a volali ich mená na slávu. Medzitým ich prišli zobrať ošetrovatelia a odviedli ich do nemocnice.
Na ďalší deň sa ako prví prebudil Hiroshi a povzdychol si.
„Ale, ty už si hore?“ opýtala sa ho Sakura.
„Sakura-san, povedz. Ja som prehral, však?“ Sakura sa na neho usmiala.
„Nie. Obidvaja ste boli vyčerpaní a naraz ste odpadli, tak Naruto zakročil a vyhlásil vás oboch za víťazov.“ Hiroshiho tvár sa rozjasnila.
„Takže to znamená, že je zo mňa chunin?“ Sakura prikývla a ďalej sa venovala svojej práci.
Neskôr sa v Hiroshiho a Konohamarovej izbe zjavil Naruto a zablahoželal im k víťazstvu.
„Naruto-niisan, to znamená, že sme lepší ako ty?“ Naruto sa zasmial a pokrútil hlavou.
„Nie. Ešte máte pred sebou dlhú cestu, aby ste ma prekonali, ale podľa toho čo som videl a zažil, to zas tak dlho trvať nebude. No ale aj tak. Nie len vy dvaja ste sa stali chununmi, viete?“ To ich zaujalo natoľko, že sa ho vypytovali ešte dosť dlhú dobu. Medzitým sa zotmelo a ochladilo.
„No, chlapci. Ja už pôjdem. Musím ísť niekoho strážiť,“ prerušil ich debatu Naruto. Hiroshi s Konohamarom ho pozdravili a ďalej sa bavili o misiách. Naruto vyšiel von a nedávajúc pozor na cestu do niekoho vrazil.
„Ospravedlňujem sa, nedával som pozor,“ pozrel sa na osobu a usmial sa.
„Prepáč, Hinata-chan,“ Hinata úplne sčervenala a zabudla dýchať.
„T-to n-nič,“ odpovedala mu a potom odpadla. Naruto ju zobral do náručia a pre tento raz ju zobral k sebe domov. Nechcel to znova vysvetľovať Hiashimu.
Hinata sa po chvíli prebrala, posadila sa a rozhliadla sa okolo seba.
„Kde to som?“ pýtala sa sama seba.
„U mňa doma,“ odpovedal jej hlas za chrbtom a ona hneď sčervenala.
„Naruto-kun, toto mi nerob,“ kárala ho a chytila sa za srdce. Naruto sa usmial, sadol si vedľa nej a podal jej pohár vody.
„Ďakujem.“
„Hinata, ja...chcel by som ti niečo povedať,“ začal Naruto a sklonil hlavu. Hinata ho pozorovala.
„Ja viem, že som ťa odmietol a veľmi ma to mrzí,“ Hinate začalo rýchlejšie biť srdce. Nechcela dúfať, ale bola zvedavá čo jej chce povedať.
„Ale neskôr som si uvedomil svoje city k tebe,“ pokračoval Naruto a keď sa zhlboka nadýchol, zabodol svoje oči do Hinatiných a pokračoval ďalej, „a chcem ti povedať, že ťa ľúbim a zároveň sa ťa opýtať či ty stále cítiš to isté ku mne. Ja pochopím, keď ma odmietneš, ale bol by som veľmi..,“ Hinata nemohla už ďalej čakať a pobozkala ho. Naruto prekvapením najprv stuhol ,ale potom sa uvoľnil a opätoval jej svoje city. Vtedy boli dokonale šťastní a vo svojom svete.