Forever or never 21: Ak naozaj dobrí ľudia existujú len v mojich snoch....nebuď ma...

„Tak tu si!“ zvolal Hidan, keď prudko otvoril dvere do Sasukeho izby, kde sa schovávala Sora. Tá so sebou tak trhla až jej už prázdny tanierik spadol na zem. S otvorenými ústami pozerala na Hidana, ako stojí strapatý vo dverách. Nezmohla sa ani na slovo.
Sasuke pred ňu skočil a prikrčil sa v bojovej pozícii. Hidan sa zamračil. Nechcel bojovať ani nikoho zabiť, chcel iba to, čo je jeho. Soru.
„Uhni, Uchiha!“ zavrčal, „Inak ťa zabijem!“ vyhrážal sa.
„Tak sa ukáž!“ vyzval ho Sasuke.
„Nie!“ zvolala Sora a chytila Sasukeho za ruku, „Nechcem, aby ste bojovali!“
„Ja nedovolím, aby ťa odvliekol!“ odsekol jej a ani sa na ňu nepozrel.
„O tom by mala snáď rozhodovať ona, nemyslíš?“ spýtal sa provokatívne Hidan.
„TY...“ Sasuke chcel spustiť prúd nadávok, ale Sora ho zastavila.
„Sasuke,“ zasyčala, „Ak sa teraz začnete biť, Pein zistí, že sa tu niečo deje a potom mu budeme musieť vysvetliť množstvo vecí. A to by znamenalo, že by ma strážilo oveľa, oveľa viac ľudí!“
„Ja to chápem!“ zvýšil hlas Sasuke, „ale keď ťa odvedie, tak ti to tiež nepomôže.“
„Ja to zvládnem!“ presviedčala ho. Pozrel sa na ňu a ona ho prosila pohľadom, nech to nechá tak. Bála sa, ale radšej pôjde s Hidanom, než by riskovala, že sa odtiaľto nedostane.
„Tak fajn!“ precedil pomedzi zuby a Hidan sa víťazoslávne usmial. Sasuke ju nechcel nechať ísť, ale vedel, že Sora je tvrdohlavá, a tak mu ani nič nezostávalo. Sora mu ešte stisla ruku, aby mu dala najavo, že to dobre dopadne a podišla ku dverám. Hidan jej ich otvoril ako taký gentleman a ona okolo neho prešla, ani naňho nepozrela.
Sasuke si v duchu povedal, že ju odtiaľto dostane. Chcel to splniť. Sora bola jediné dievča (teda, okrem Hinaty),ktoré po ňom nešalelo, a tak sa s ňou vedel aj porozprávať.
Hidan so Sorou odišli so Sasukeho izby. Mlčky šli po chodbe a Hidan začal rozprávať až vo svojej izbe.
„Ani nevieš ako som sa o teba k*rva bál,!“ povedal jej. Nehovoril to zlostne, naštvane alebo nenávistne čo vlastnícky. Znelo to naozaj, ako keby sa o ňu bál.
Sora nadvihla jedno hnedé obočie. „Takže ty si sa o mňa bál, hej?“ spýtala sa pochybovačne.
„Ja to myslím vážne!“ povedal vážne.
„Nechápem to!“ priznala sa Sora.
„Radšej sa posaď!“ ukázal na svoju posteľ. Pozrela na ňu pochybovačne, lebo na posteli bol strašný neporiadok a nedalo sa kde sadnúť. Hidan jedným pohybom zhodil na zem všetko, čo bolo na posteli a Sora si mohla sadnúť. A tak si sadla na posteľ a čakala kým jej Hidan vysvetlí tento záchvev na to, aby sa o ňu strachoval.
„Najprv ti vysvetlím, prečo som sa rozhodol, že si ako odmenu za svoju láskavosť vyberiem teba,“ začal a sadol si na stoličku, ktorá nebola ničím zaprataná. Otočil si ju operadlom ku Sore a sadol si obkročmo.
„Najprv som si myslela, že si sa zbláznil,“ začala Sora, „no potom mi napadlo, že možno ma chceš pre sex.“ Vysvetlila mu, ako to pochopila ona.
„Bude to znieť čudne, a ešte čudnejšie z mojich úst, ale pre to som ťa nechcel. I keď by som sa nesťažoval keby sme skončili v posteli!“ zasa hovoril perverzným tónom, až sa Sora musela uškrnúť.
„Tak potom ma už asi nič nenapadá.“
„Vlastne ma môžeš považovať za svojho záchrancu!“ povedal hrdo.
„Čože?!“ tak toto Sora nepochopila, že úplne. Žeby sa Hidan už úplne zbláznil?
„Lebo vďaka mne sa z tohto väzenia dostaneš!“
„Takže ty považuješ miesto, kde žiješ za väzenie?“ spýtala sa prvej veci, ktorá ju napadla, aby sa nachvíľu odpútala od toho, akým smerom sa uberá ich rozhovor.
„Nie. Pre teba je to väzenie. Pre mňa je to niečo ako domov. I keď to nie je päť hviezdičkový hotel, alebo hotel vôbec. A neodbočuj od témy, láskavo!“ bohužiaľ pre Soru si Hidan všimol zmeny témy priskoro.
„Aspoň som to skúsila,“ zamrmlala, ale Hidan ju počul.
„Dobrý pokus,“ uškrnul sa a Sora si vzdychla, „A teraz prejdeme na to, prečo sa vlastne vďaka mne odtiaľto dostaneš.“
„Fajn. Začni!“ vyzvala ho ku vysvetľovaniu Sora a to dosť nevrlo. Dúfala, že to znelo tak namrzene, ako chcela.
„Sasori by ťa odtiaľto nepustil,“ začal a Sora hneď reagovala.
„Pustil! A dokonca by mi aj pomohol!“ vyvrátila to, čo jej pred chvíľou povedal. Hidan tušil, že Sora bude Sasoriho obhajovať.
„Povedal ti to?“ spýtal sa jej pokojne. Ona pokojná nebola, a tak na ňu musel ísť pomaly a poporiadku.
„Áno. Viac- menej.“ Nechcela uveriť, že by jej Sasori klamal.
„Čo presne ti povedal?“ vyžadoval od nej. Cítila sa ako u cvokára. Ešte, aby Hidan chcel, aby mu nakreslila, že aké má z toho pocity. No skvelé!
Sora rozmýšľala. Rozmýšľala tak, že sa jej na čele od toľkého rozmýšľania urobili vrásky.
„Nó?“ spýtal sa Hidan, lebo už vážne chcel počuť odpoveď.
„Nepamätám si,“ povedala a nebola to lož.
„Nič ti nepovedal,“ povedal so stopercentnou istotou Hidan.
„Nie,“ povedala ticho Sora a krútila hlavou, „To nie je možné!“
„Ale je. A ja viem prečo bol taký opatrný, aby ti nič také nesľúbil,“ povedal jej a keď sa naňho pozrela so slzami v očiach, želal si, aby jej to nemusel povedať on.
Sora sa prudko nadýchla.
„Čo je? Je ti zle? Budeš umierať?“ pýtal sa jej Hidan.
„Nie.“
„Tak potom čo?“ nechápal.
„Sasori mi predsa len niečo povedal!“ povedala veselo.
„Vážne?“ spýtal sa jej neveriacky.
„Áno,“ prikývla, „Povedal toto: , Ale keď úplne vyzdravieš, pomôžem ti hľadať,“
„Topiaci sa aj slamky chytá,“ zašomral si popod nos Hidan.
„Hm....čo?“ nerozumela mu ani slovo.
„Že si nemáš robiť nádeje.“ Pozrel jej tvrdo do očí.
„Ale budem!“ trvala na svojom, „Pretože povedal, že mi pomôže hľadať...“ nedokončila. Hidan nevedel o portáli.
„Hľadať čo? Portál?“ z nejakého dôvodu vedel o portáli. Žeby mu to povedal Sasori?
„Povedal ti to on?“ spýtala sa. Nechcela uveriť, že by ju Sasori takto podrazil.
„Myslíš Sasoriho? Nie. od neho to nemám.“
„Tak potom od koho?“ nechápala Sora. Akurát Sasori vedel o jej schopnostiach a o tom odkiaľ je. On jediný z Akatsuki.
„Od Peina.“
„Čože?“ odkiaľ to ten mohol vedieť? Toto Sora nechápala. Hidan mal zrazu na všetko odpovede.
„Bol tu chlapík menom Kabuto,“ Soru pri tom mene trhlo. Bojovala s ním a zabila ho, no aj tak, vedieť, že je do tohto zapojený, bol šok, „A povedal o tebe Peinovi úplne všetko. A ja som bol taký šikovný, že som počúval za dverami a teraz som pravdepodobne najinformovanejší člen Akatsuki. Okrem Peina samozrejme...“ jeho bľabot prerušila Sora.
„Zabila som Kabuta,“ povedala takmer nevýrazným hlasom.
Hidan na ňu vyvaľoval oči. „Čože si urobila?“
„Vtedy, keď ste ma našli pod tým útesom na brehu rieky, tak som tam skončila po súboji s ním.“
„A vážne,“ spomínal si Hidan, „boli tam hore stopy po súboji, ale akosi sme sa ťa zabudli spýtať s kým si bojovala. Teraz je to jasné!“
„Čo je jasné?“ nechápala Sora.
„Kabuto mal včera prísť za Peinom. Neviem kvôli čomu,“ dodal, keď videl otázku v jej modrých očiach, „ale Kabuto včera neprišiel, a tak ma poslal spolu s tvojím milovaným Sasorim ho hľadať. Nenašli sme ho. Ale ani vtedy, keď sme hľadali teba, tak sme nenašli jeho telo.“
„Zobrala ho rieka,“ vysvetlila. Teraz už chápala, prečo ju Hidan včera nehľadal. Nehľadal ju dokonca ani Sasori. Sasori, trpko si pomyslela. V poslednom čase naňho veľmi nemyslela. Miluje ho ešte?
„Aha,“ povedal len toľko, „Som rád, že som na tej misii nemusel byť dlhšie. Misie so Sasorim budú odteraz otrasné,“ povzdychol si. Ale potom sa zasa uškrnul, čím dal jasne najavo, že mu to je totálne jedno.
„Tomu verím!“ Sora sa zamyslela, „Takže takto sa zrazu Kabuto objavil v lese.“
„Teraz dáva viac vecí zmysel, že?“ spýtal sa jej. Mal pravdu. Obaja mali informácie ibaže akosi predelené. Teraz, keď sa spojili, všetko bolo takmer jasné. Prikývla.
„Prečo by ma odtiaľto Sasori nepustil?“ vrátila sa k pôvodnej téme. Teraz, keď jej Hidan toľko povedal, verila mu. Určite zvládne to, čo jej povie. Len dúfala, že aj k tomuto sa bude vyjadrovať pravdivo.
„Sasori je tebou tak očarený, že ťa od seba nepustí,“ vysvetlil jej, „Ani sa mu nečudujem,“ povedal skoro posmešne, keď sa na ňu pozrel. Zafírovo modré oči na dokonalej tvári, ktorú lemovali hnedé vlasy dlhé do pás. Mala takmer dokonalú postavu. Pekné boky, ploché bruško, akurát prsia mala malé. Ale jej to nevadilo. Aspoň mohla spať na bruchu. Ale vadil jej pohľad akým na ňu pozeral Hidan.
„Nepozeraj tak na mňa!“
„Keď inak nedáš,“ usmieval sa ako malý chlapec, ktorého prichytili pri nejakom darebáctve.
„Takže ma odtiaľto nepustí,“ povedala smutne Sora, „A prečo mi pomáhaš ty, samaritán?“
„Priznám sa ti,“ povedal vážne.
„Tak fajn,“ povedala Sora. Dnes sa Sora dozvedela veľa zaujímavých vecí a tak si myslela, že ju len tak hocičo nevyvedie z miery.
„A k*rva!“ zahrešil.
„Čo je?“ nechápala.
„Nemyslel som si, že to pôjde tak ťažko!“ povedal rozladene.
„Tak to skús,“ povzbudzovala ho. Teraz už určite chcela vedieť, čo jej chcel povedať. Bola až príliš zvedavá.
„Tak fajn,“ nadýchol sa a začal rozprávať, „Si naozaj pekné dievča,“ pri tomto komplimente sa Sora začervenala, „a keď som ťa pobozkal, vtedy keď si mala málo tej životnej energie, tak som si myslel, že som sa do teba buchol ako spomínaný Sasori. Ale on ťa nemiluje, vieš to že?“
„Neviem. Ale myslím, že hovoríš pravdu,“ priznala sa. Až raz jej povedal, že ju miluje. No mohli to byť aj prázdne slová. Mohla to byť pravda, že je ňou len očarený. Nemohla tomu uveriť, ale zrazu verila Hidanovi viac ako Sasorimu.
„To som rád, do p*či! Nebolo by dobré, kebyže veríš v niečo, čo nejestvuje. Takže pokračujem. Takže, to som si myslel, ale zistil som, že to nie je pravda. Aj keď by nebolo od veci, keby bola,“ uškrnul sa.
„Nesnívaj!“ napomenula ho.
„Dobre, dobre! Teraz mám skôr pocit, že ťa musím chrániť, alebo také niečo. A pri tebe je to strašne ťažké, keďže robíš každému, kto sa má o teba starať takéto šoky! Ešte chvíľu by si tu zostala, tak asi umriem z teba....k*rva!“ znova zahrešil, lebo si spomenul, že je nesmrteľný, „Asi ma o chvíľu j*bne!“ nadával.
Sora sa z jeho slovníka iba smiala. Pripomínal jej ju, keď bola tak naštvaná, že zo seba chrlila každé vulgárne slovo, čo našla. Keď sa prestala smiať a konečne našla hlas, prehovorila.
„Takže si niečo ako môj starší brat?“
„Také niečo,“ prikývol, „A je vážne na nič mať sestru, ktorá má sklony ku každodennému umieraniu,“ sťažoval sa.
„A myslíš, že mňa to baví?“ spýtala sa ho veselo.
„No mňa určite nie!“ smial sa tiež.
„Myslela som si, že si poriadny kus idi*ta, ale vidím, že som sa mýlila,“ povedala po chvíli.
„Tak fajn,“ vstal zo stoličky a podal jej ruku. Chytila sa jej a on ju zdvihol zo stoličky a objal ju. Sora mu objatie opätovala. Mať staršieho brata, ktorý ju stále podrží nebolo na zahodenie. A keď vezme do úvahy, že je nesmrteľný, tak to nebola na zahodenie na entú.
„Musíme pripraviť plán. Dnes v noci odchádzaš. Sasori nám nepomôže tak ako minule. Ani Deidara, lebo ten drží so Sasorim. Takže sa musíš porozprávať so svojím emo kamarátom, aby nám pomohol,“ vysvetľoval a stále ju držal v objatí a jej sa zdalo, že aj keď je nesmrteľný, tak akoby za ten čas, čo tu bola zostarol aspoň o desať rokov.
„Fajn. My si už poradíme!“

V hre už boli dva plány. Ten., ktorý vymyslela Tsunade a ten, ktorý vymyslia oni. Ktorý bol lepší? Ktorý bude fungovať? Nebude zavadzať priebeh jedného plánu tomu druhému? To nikto nevedel. A nikto nevedel, že vôbec existujú dva plány...