Forever or never 18:Jediný cieľ: prežiť...

„Šéfko! Šéfko! Našli sme ju!“ skákal a kričal Deidara, čím chcel zabrániť katastrofe, a tou katastrofou preňho bolo zničenie všetkých hrebeňov.
„Čože?!“ vyprskol cereálie Pein rovno na Konan. Tá sa prudko nadýchla a snažila sa ovládnuť nutkanie vraziť Peinovi.
„Tu je! Tu je!“ stále kričal a skákal a popritom ťahal Soru k Peinovi. A že len ženy vedia robiť viac vecí naraz.
Pein si ju prezeral zhora nadol. Sora vyzrela v poriadku. Ale to aj vďaka tomu, že sa zastavili v jednej reštaurácii, kde sa najedla a už nebola taká bledá. Čo sa týkalo krvi, Sasuke sa zahral na doktora a skonštatoval, že to bolo tlakom, lebo letela zo strašne vysokej výšky. Hidan ale trval na svojej medicíne, tak po novom nazýval svoju energiu, ktorú už párkrát dal Sore. Tak sa nakoniec začala hádka, pretože lekárske schopnosti, ak nejaké mali, tých troch by sa mali zakázať, keďže naposledy označili Soru ako mŕtvu. Sasori hádku vyriešil tým, že vyhlásil, že ju vezmú do nemocnice. Otázkou bolo: Kto s ňou pôjde? Všetci sú nebezpeční a hlavne hľadaní zločinci. Sora trvala na tom, že pôjde sama, čo zamietli. Nakoniec Sasuke, Hidan a Sasori zničili Deidarov ponytail a navliekli ho do ženských šiat. Sora nemala ani potuchy odkiaľ ich vzali. Dlane mu obviazali obväzom, že akože sa porezal. Deidara bol počas celej zmenárne úplne v šoku. Na každého hľadel pohľadom: čo- sa- to- tu- sakra- deje? Keď bolo makeover hotové, išiel so Sorou do nemocnice. Celý čas bol nervózny a hrozne „nenápadný“. Tí traja to celé sledovali z lavičky pred nemocnicou a boli oblečení do dlhých šedých kabátov až po zem, hlave mali čierne klobúky, ktoré si dali viac do očí a na očiach slnečné okuliare z roku jeden, čo bolo strašne nenápadné, keďže vonku bolo zamračené. A ďalší dôkaz prečo Akatsuki používajú takzvané osobné očká je, že všetci traja čítali noviny a naraz pretáčali stránky.
Tak sa Deidara zahral na Sorinu „mamu“ a Soru si pre istotu nechali na jeden deň na pozorovanie. Takže teraz bola zdravá ako rybička!
„To ste ju hľadali tak dlho?“ spýtal sa ich Pein.
„Nooo...to vieeeš....kým sme ju našliiii a taaaak....“ zaťahoval Hidan. Samozrejme, že mu nemohli povedať, čo predviedli cestou do sídla.
Pein si premeral každého a jedného. Všetci sa snažili tváriť normálne.
„Fajn,“ povedal napokon, „Ale už ju nebude strážiť iba Sasori, ale aj Hidan a...“ chcel povedať Deidarovo meno, ale keď videl Deidarov vyhúkaný pohľad rozmyslel si to. Vyzeralo to tak, že Deidara bude mať panický strach zo ženského oblečenia, „...a to bude stačiť!“
Odviedli Soru hore do izby. Sasori a Sora si sadli na posteľ a Hidan do kresla. Nahodil perverzný výraz.
„Tak čo! Zahráme si fľašu?“
Sora po ňom hodila vankúš.

„Tak, ako si sa rozhodol?“ spýtala sa Tsunade Daisukeho, ktorý momentálne riešil dilemu. Buď sa rozhodne, že riskne svoj život, aby získal schopnosti, aj keď nevie či ich vôbec má. Alebo sa na to vykašle a bude veriť Sore, že do osemdesiatky utečie.
„Risknem to!“ tak znelo jeho konečné rozhodnutie.
„Fajn,“ Tsunade hľadala na stole nejaký čistý papier, „Do zajtra mi daj vedieť, akým spôsobom by si chcel umrieť a ja zatiaľ spíšem zmluvu, že za tvoju smrť neručím,“ hovorila to spôsobom: tak- čo- si- dáme- na- obed.
„Dobre,“ povedal Daisuke a znelo to takmer ako otázka.
„Čo tu ešte stojíte? Odchod!“ povedala Tsunade, keď videla, že tí traja tam stoja ako taký drúci.
Daisuke momentálne sedel za stolom a neprítomne pozeral pred seba. Nevedel sa rozhodnúť, ako by mal „zomrieť“.
„HEJ! Zem volá Daisukeho!“ skríkol naňho Keita, keď Daisuke neodpovedal na jeho výzvy. Chudák, trhlo ním tak, že spadol zo stoličky.
„AU!“ bolo počuť spod stola.
„Takže...dáš si obložené chlebíčky alebo chceš získať schopnosti tým, že umrieš hladom?“ spýtal sa ho Keita, keď vstával.
„Si hnusný!“ povedal mu na to.
Keita len pokrčil plecami, „Takže si asi nedáš,“ a položil tanier s chlebíčkami pred Šunku a po chvíli bol tanier prázdny.
Daisuke si len vzdychol. Sedel pri stole a nevedel, čo ďalej.
„VY!“ niekto vtrhol do stanu a Daisuke tú osobu dokonale ignoroval. Len tak tam sedel ako kôpka nešťastia.
„Ááááááááááááááááááááááááááááááááááá!“ skríkli Keita a Šunka naraz a snažili sa skryť jeden za druhého, keď zbadali, kto stojí vo dverách stanu. Aj toto Daisuke ignoroval.
„ZABIJEM VÁS!“ vyhrážala sa.
„To nebolo tak, ako to vyzeralo!“ bránil sa Keita.
„Presne tak!“ dal mu za pravdu Šunka, „Nemali sme na výber!“ obhajoval ich konanie.
„Vážne?“ spýtala sa s vražedným pohľadom Sakura a búchala pravou päsťou do ľavej dlane. Keita a Šunka sa pozreli na Daisukeho, ktorý zasa vzdychol. V tom im obom niečo napadlo.
„TO ON!“ ukázali naňho. Daisukeho toto obvinenie prebudilo z driemot a hneď sa na nich šokujúco pozrel.
„A ako, prosím vás?!“ Sakura im na to zjavne nenaletela.
„Prebudili sa v ňom schopnosti. Došiel za nami, a keď sme ťa chceli zachrániť tak nás odtiahol preč!“ klamal Šunka, len tak sa za ním prášilo. Jedno sa mu musí uznať. Keď si chce zachrániť svoj tučný zadok, vie klamať jedna radosť.
Sakura bola taká nahnevaná, že mu uverila a strnulými pohybmi sa otočila k Daisukemu. Ten otváral ústa ako kapor na suchu. Nevedel, čo proti tomuto obvineniu povedať. Len kýval hlavou sprava doľava. Dokonca vstal a začal cúvať.
„Si mŕtvy muž!“ povedala a pomaly ako lovec sa k nemu blížila. A on cúval. Až narazil na stenu stanu. Pozrel sa naľavo, napravo a na tých dvoch podrazákov, čo mu momentálne zdvíhali palce typu: to- dáš- kámo! (Keita) a páči- sa- ti- tento- druh- smrti? (Šunka).
Z Daisukeho vyšiel bojový pokrik a prerazil stenu stanu tak, že po ňom zostala iba diera, ktorá mala tvar jeho tela. Sakura sa automaticky rozbehla za ním. Bolo počuť iba BOOOM! a BOOOOM! a ďalšie BOOOM! keď sa ho pokúšala trafiť.
„Neprehnali sme to?“ spýtal sa potichu Keita Šunku.
„Nie,“ odpovedal mu na to s úškrnom Šunka, „Nech mladý zistí, čo je to pozrieť sa smrti do očú!“
„Myslím, že to zistil, keď sa pozrel na Sakuru.“

„Áááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá!“ kričal Daisuke a behal, behal a behal. Snažil sa Sakure vysvetliť, že si to iba vymysleli a že má zabiť ich a nie jeho.
„Ja som iba nevinná obeť!“ kričal.
„Ták určite!“ odkričala mu späť. Nebezpečne sa blížila.
Prásk! Trafila Daisukeho. Ten odletel do najbližšieho stromu a prerazil ďalšie tri. Ženská sila!!! Daisuke ďakoval Bohu, že nakoniec Tsunade povolila a nakázala Kakashimu, aby ho trénoval. Nebolo to ktovie čo, ale ďakoval aj za to, že bol v atletickom družstve a venoval sa aj sebaobrane. Postavil sa a chcel utekať pred Sakurou, ale zase ho trafila a aj s rovnakým účinkom. Pravdepodobne mu zlomila rebrá.
Tak kde je tá moja schopnosť? Pýtal sa sám seba v duchu. Možno to, že sa neobjavila znamená, že ju proste nemá. Alebo, že ho Sakura nechce zabiť, čo bola teraz tá lepšia z možností.
„Šannaróóóó´“ Daisuke ležal na zemi a Sakura sa chystala zasadiť úder, ktorý by stál Daisukeho život. Tomu nezostávalo nič iné, ako zdvihnúť ruky pred seba a prekrížiť ich. Zavrel aj oči. Predsa len nechcel, aby posledné, čo v živote uvidí Sakurin vražedný výraz v tvári.
No, tak ako v lese smrti Sora, Keita a Šunka, nepocítil úder. Otvoril oči a pred ním sa doslova vznášala Sakura s už nie vražedným výrazom. Teraz sa na jej tvári odzrkadľoval iba šok.
„Čo to je?“ spýtal sa Daisuke.
„To by som sa mala pýtať ja, nemyslíš?!“ skríkla Sakura a šibrinkovala rukami dookola.
„Ja mám schopnosti!“ radoval sa Daisuke a zdvihol ruky nahor, čo vystrelilo Sakuru hore. Tak ich dal zasa dole a Sakura spadla dole. Daisuke vykrivil tvár v grimasu, keď dopadla.
„Prepáč! To nebolo zámerne!“ kričal k miestu, kde ležala Sakura.
Vstala. Oprášila oblečenie. Keď mala predtým na tvári vražedný výraz, vôbec sa nevyrovnal tomu, ako sa tvárila teraz.
Daisuke sa zľakol. Kto by nie? V hlave mu zvonilo poplašné zvonenie. Musí okamžite ujsť! To bola jeho jediná myšlienka. Začal sa potiť. Ako sa aktivuje tá schopnosť? No na premýšľanie už nebol čas. Sakura k nemu vyrazila asi tak milo, ako sa býk snaží elegantne položiť toreadora na zem.
Len zdvihol ruky nahor, akože sa vzdáva. Vedel, že Sakuru to nejako zvlášť nepresvedčí, no možno mu nechá aspoň pár kostí pokope. Očakávané zvalcovanie neprišlo. Sakura začala levitovať, keď Daisuke zdvihol ruky.
„Táto schopnosť sa mi páči!“ povedal Daisuke a obzeral si svoje ruky. Pri každom pohybe sa nesvojvoľne pohla aj Sakura. Už to len chcelo zistiť ako sa to vypína. Má to nejaký gombík?
Dobehli Keita a Šunka. Zdalo sa im to už dlho, čo Sakura naháňajúc Daisukeho opustila stan. Tak sa rozhodli, že keď už Daisukeho podrazili, tak ho aspoň pozbierajú. Milé!
„No tak to ma podrž!“ zvolal Šunka, keď si všimol Sakuru vo vzduchu a Daisukeho so zdvihnutými rukami.
Pribehli k nemu. Vlastne chceli, ale potom si rozmysleli, lebo naposledy ho podrazili a momentálne sa zdá byť s novou schopnosťou nebezpečný. Pomaly vycúvli z jeho zorného pola. Nevšimol si ich, lebo bol zvedavý, čo ešte dokáže.

„Som späť! A keby vás to zaujímalo, som živý!“ zakričal Daisuke po tom, čo vošiel do stanu.
„Jééé! Tak ty žiješ!“ zvolal Šunka, akoby o tom nevedel.
„Ne asi!“ prevrátil nad jeho komentárom oči. Myslel si, že o jeho schopnosti nevedia. Teraz už vie, ako ju zapnúť aj vypnúť. Je to otázkou sústredenia mysle. Preto prišiel tak neskoro. So Sakurou bežal (ona letela) k Tsunade a tá tento problém nakoniec vyriešila.
„Veľmi sa na nás hneváš?“ zahrkútal Keita a nahodil anjelsky výraz.
„Áno,“ povedal s vážnou tvárou.
„A ako to môžeme odčiniť?“ spýtal sa tentoraz Šunka.
Daisuke sa zamyslel a povedal: „Čo keby ste dnes spali vo vzduchu?“ navrhol.
Obaja sa na seba pochybovačne pozreli.
„A ako?“ spýtal sa Keita, keďže nechcel prezradiť, že o jeho schopnostiach už vie.
„Čo napríklad takto?“ a začali sa dvíhať až si trepli hlavy o strop.
„Dobrú noc!“ zaželal im a išiel do sprchy...

„Dobrú noc!“ zvolala Sora a zhasla svetlo.
Ľahla si do Sasoriho postele, kde spala sama, pretože Sasori uvážil, že sa potrebuje po posledných udalostiach vyspať, a tak sám spal v spacáku. Hidan sa krčil v kresle. Veľa toho nenaspal, ale už vedel, čo bude od Sasoriho za Sorin život chcieť...