Forever or never 16: Záchranná misia...

„Čožeeee?!“ skríkol Pein, keď mu Kakuzu oznámil nie veľmi dobrú správu.
„Zistili sme to až ráno šéfe,“ povedal na svoju obhajobu Kakuzu.
„Ako sa to mohlo stať?!“ nechápal Pein.
„Asi využila situáciu, keď nás Deidara skoro vyhodil do vzduchu,“ konštatoval Kakuzu, „Ale to nič, šéfko! Aj tak nám bola k ničomu.“
„Ale vie kde sa nachádza naše sídlo!“
„To vyriešime. Čo keby sme usporiadali poradu a tam rozhodli ako ďalej?“ navrhol Kakuzu.
„Fajn...fajn...o päť minút nech sú všetci v obývačke!“ a Pein už odchádzal, aby sa psychicky pripravil na poradu s bandou, ktorá si hovorila Akatsuki.

„O päť minút je dole porada!“ zakričal do Sasoriho izby Kakuzu, ako do ostatných.
Zavrel dvere, zastavil sa a vrátil sa späť do Sasoriho izby. Na posteli ležal Sasori, ktorý sa prebral po Kakuzovom prepadnutí. V kresle sa krčil Hidan, ktorý s radosťou Kakuzovo zvolanie ignoroval. Na zemi pri skrini sa krčil Deidara, ktorý dosť hlasno chrápal. Sasuke v izbe nebol. Keď sa okolo piatej zobudil, usúdil, že pre jeho cool povesť bude lepšie ak ho s nimi v jednej izbe neuvidia.
„To čo je?!“ zvolal Kakuzu.
Na to sa Deidara zobudil.
„Čo by to tak asi mohlo byť?“ spýtal sa ho Hidan, „Ožrali sme sa a zaspali sme tu.“
Kakuzu nadvihol obočie.
„Áno, ja viem, že Sasori je strašne nudný člen Akatsuki, ktorému je všetko jedno a ....“ nepokračoval, lebo Sasori naňho dosť škaredo pozeral, „ale opili sme sa,“ dokončil.
„Neverím, že ste sa ožrali,“ povedal podozrievavo Kakuzu.
„Prečo?“ pridal sa do rozhovoru Sasori.
„Lebo som nepočul Hidana spievať Ružička červená!“
„Halóóóó!“ zamával vysoko nad hlavou Hidan, „Zabudol si, že tu s nami bol Sasori? A že Pein mal včera dosť zlú náladu?“ dodal, keď videl ako si Sasori preťahuje prsty akoby sa chystal do boja.
„OK,“ kapituloval Kakuzu, „Príďte dolu a pred Peinom vašu tichú ožran párty radšej nespomínajme!“ a odišiel z izby.

„Takže, včera v noci nám ušli dve zajatkyne,“ začal Pein.
„Obe?“ spýtal sa Itachi.
„Áno, obe,“ zahanbujúco povedal Pein, „A keďže aj Sakura, aj Sora vedia o našom úkryte dosť, musíme ich nájsť a znova zajať!“
„Ách, to zasa nebudeme mať dovolenku,“ sťažoval sa Kisame.
„Ideme do vojny, Kisame! Nie je čas na dovolenky!“ skríkol naňho Pein.
„A to len preto, lebo sa Madara nudil!“ soptil Deidara.
„Tobi je dobrý chlapec!“ ach tá schizofrénia.
„Takže, najprv prehľadáme les a okolie!“ vydal rozkaz leader Akatsuki.
„A čo raňajky?“ spýtal sa Zetsu.
„Jedlo dostanete až potom, čo chytíme aspoň jednu z nich!“ vyštekol naňho Pein.
A tak sa „nadšene“ všetci členovia Akatsuki obuli a vydali do lesa.

V LESE OKOLO 10:00

„Zaujímavé, že sme sa tu streli práve my,“ poznamenal Hidan.
Na jednej čistinke v lese sa stretli Hidan, Sasuke, Sasori a Deidara. Na čistinke neďaleko miesta, kde Sora stretla Kabuta. Sasori sa obzeral po okolí. Niečo mu tu nehralo.
„Deje sa niečo?“ spýtal sa ho Deidara.
„Nie je to náhodou smer, ktorým sa vydala Sora?“ odpovedal mu na otázku otázkou.
„No....je,“ odpovedal mu Hidan.
„Viem, kam tým mieriš,“ ozval sa Sasuke.
„Vážne?“ spýtali sa naraz Sasori, Deidara a Hidan.
„Hej. Tam je zlomená vetva. A nie jedna,“ ukázal Sasuke prstom.
„Myslíte si, že ju niekto napadol?“ spýtal sa Sasori a všetci mlčali. Táto možnosť sa nedala vylúčiť.
„Poďme sa tam pozrieť!“ navrhol Sasuke.
„Ešteže ťa tu máme emo muž. Bez teba by nám to nenapadlo!“ provokatívne predniesol Hidan. Sasuke len vovrel ruku v päsť a snažil sa Hidana ignorovať.
Vydali sa k tomu miestu. Súboj Kabuta a Sory tu zanechal značné stopy. Tráva bola došliapaná akoby tu prešlo stádo slonov. Konáre a vetvy polámané a značné množstvo na zemi. Nebolo pochýb, že tu došlo k súboji. Nikto si síce nebol istý či tu bojovala práve Sora, ale nasledovali stopy, ktoré tu ostali. Prechádzali lesom, ktorý bol čoraz viac redší a redší. Až došli k útesu. Odtiaľ už neviedli žiadne stopy. Ani napravo, ani naľavo. Iba pred nimi sa nachádzala hlboká roklina, ktorá vyzerala ako bez konca. Dole ako strieborná stuha sa vlnila rieka.
„Rozdelíme sa,“ povedal Deidara rozhodne.
„Nie,“ zamietol Sasori. Všimol si totiž niečo, čo ostatní prehliadli.
„Čo nie?“ spýtavo sa naňho pozrel Deidara, „Je to geniálny nápad!“ prehlásil.
Sasori ho odignoroval a podišiel ku kraju rokliny a pozrel sa dolu.
„Azda si nemyslíš, že spadla dolu?“ spýtal sa ho Hidan.
„Nemyslím,“ povedal Sasori, „Ja to viem!“
„A ako si môžeš byť taký istý?“ nechápal Sasuke.
Sasori sa zohol a z okraja útesu zobral kúsok látky, ktorá sa oň zakvačila. Bola to látka, akú používajú na výrobu svojich tričiek. A ako si Sasori pamätal, Sore dal jedno ich tričko.
„Je to so Sorinho trička,“ povedal.
„Fajn, takže mame kus Sorinho trička, ale nemáme Soru!“ povedal dosť zreteľne a nahlas Hidan.
„Takže je tam dole?“ spýtal sa Sasuke a opatrne sa pozrel dolu.
„Tam dole,“ povedal potichu Sasori.
„Takže, keďže sme už zistili, že je tam dole, nechajte už tej drámy a poďme po ňu!“ skríkol Hidan.
„A ako sa tam dostaneme?“ panikáril Deidara.
Všetci naňho pozreli so zdvihnutým obočím. Nechápali, ako môže byť niekto taký nechápavý.
„ČO?“ spýtal sa ich, keď si všimol ich pohľady.
Sasori mu niečo pošepkal so ucha a Deidara sa potom, ako sa od neho Sasori odtiahol, rozpačito škrabal vzadu na hlave.
„Už mi to došlo!“ povedal.
„Jashinovi vďaka!“ zvolal Hidan.
Deidara behom niekoľkých sekúnd zhotovil ílového, obrovského vtáka. Všetci naňho naskočili a leteli dolu. Leteli päť minút a Sasori sa už začínal báť o Sorin život. Čo keď neprežila pád? Čo keď ju niekto zabil a hodil ju tu, aby zahalil stopy po vražde? Čo keď ich niekto zradil? Čo keď....čo keď....čo keď....Samé čo keď.
Pristáli a Sasorim aj ostanými trhlo. To ho prebralo z jeho myšlienok.
Pristáli pri rieke. Zoskočili z ílového vtáka a vták zmizol v dyme. Počkali kým dymová clona zmizne a začali sa poriadne obzerať po okolí. Sasori si ju všimol ako prvý. Prebehol cez rieku a čupol si k Sore celý mokrý. Ani tam nemohli používať chakru.
Ostatní traja k nemu pribehli na čele s Hidanom. Ten sa len pozeral ako Sasori berie Soru do náručia a snaží sa ju prebrať. Bola v bezvedomí a z úst jej vytiekol, ktovie kedy, pramienok krvi. Bola biela ako stena.
Sasori ňou triasol, kričal na ňu, plakal. Podišiel k nemu Deidara a položil mu ruku na plece. Sasori sa naňho pozrel so slzami v očiach. Deidara len pokrútil hlavou. Sasori sa pozrel na Hidana s otázkou v očiach. Hidan iba pokrútil hlavou, že už jej nemôže pomôcť. Sasukemu potichu stekali po tvári slzy. Všetci si mysleli, že je mŕtva.
Zrazu, nik to vôbec nečakal, sa Sora prudko nadýchla. Nikto tomu nemohol uveriť. Sasori plakal a smial sa zároveň, Deidara sa chytal za hlavu, že ako sa to mohlo stať, Hidan sa usmieval a Sasuke si rýchlo zotrel slzy z tváre a tváril sa, že ho emócie nepremohli. Sasori si vyzliekol ešte stále mokrý plášť a prehodil ho cez ňu ako v tú noc, keď ju odvádzal do ich sídla a tuho ju objímal. Sora bola ešte stále mimo.
„Čo sa tu deje?“ spýtala sa trasľavým hlasom.
„Ty kokos, mysleli sme, že si mŕtva!“ hovoril a pri tom prudko gestikuloval Deidara.
„Jashin sa nad tebou zľutoval a poslal ťa späť!“ povedal hrdo Hidan.
„Takže som bola mŕtva?“ spýtala sa Sora vyplašene.
Horlivo prikyvovali.
„Takže som nedýchala ani nemala pulz?“
Každý sa pozrel na každého. Ozval sa Sasuke.
„My sme to ani neskontrolovali!“
„Takže som mohla byť IBA v bezvedomí?!“ skríkla naňho Sora.
„Je to dosť možné,“ povedala a snažil sa pri tom vyzerať nevinne. Bez výsledku.
„Vy idio*i! Robíte zbytočnú paniku!“ kričala na nich Sora.
„A ty zasa zbytočný hluk!“ upozornil ju jemne Hidan.
Sora naňho vražedne pozrela a nevyjadrovala sa. Radšej. Ešte jej chýbalo, aby teraz dostala infarkt. Sasori jej pomohol na nohy. Chceli ju hneď odniesť do sídla, ale keďže sa tu nedala používať chakra, tak museli ísť peši pozdĺž rieky. Sora celý čas nadávala na to, aký sú chlapi neschopní. Sasori z nej nespúšťal oči. Potom, ako sa ženská menšina prestala sťažovať začali spievať, aj bez alkoholu, Ružičku červenú.