Forever or never 15: Čo ťa nezabije, to ťa posilní...

„Tak ja mu idem oznámiť, že ste pripravený,“ povedal Hidan a už aj odišiel.
„Dúfam, že to vyjde,“ povedala potichu Sora a Sasori prikývol.
Na opačnej strane budovy, ako sa oni nachádzali, nastal výbuch. Akcia sa začína. Sasuke so Sakurou by mali vybehnúť z pivnice do lesa a utekať ďalej. Sora mala vyskočiť z okna a Sasori utekať dole, aby povedal, že Sora využila výbuch na útek. Tým odláka pozornosť od Sakury a Sasukeho. Ju potom opäť chytia a Sakura bude voľná...Taký bol plán. No nikto z nich netušil, čo sa stane.
Sasori ešte pobozkal Soru na líce, ona ho objala a každý urobil to, čo mal.

„Sora utiekla!“ vykríkol hneď ako vošiel do kuchyne.
„ČO?!“ skríkol Pein, „Deidara, hneď ako sa vrátime tak ti nedarujem, ty de*il! Nakopem ti r*ť!!“ otočil sa a vyšiel z domu.
„Utekala tým smerom!“ zakričal za ním a ukázal mu Sasori. Ukázal mu úplne iný smer, ktorým sa vydali Sasuke so Sakurou, ale trochu približný Sorinmu smeru. Pri troche šťastia možno utečie aj ona.
Akatsuki sa rozdelili do tímov. Sasori šiel, ako obvykle, s Deidarom. Oni mali ísť Soriným smerom a dať jej ako taký náskok.
„Keď mi Pein povyhadzuje všetky hrebene, Sasori, tak ti prisahám, že ťa odpálim v spánku!“ vyhrážal sa mu Deidara. Potom sa zamyslel, „Alebo radšej nie v spánku. Budeš trpieť!“ a pozrel sa naňho vražedným pohľadom.
Sasori len prevrátil očami a pokračoval v ceste.

Sora utekala, ako len mohla. Keďže už bola zdravá tak utekať nebol problém. Problémom bolo to, že ju to späť stále ťahalo. Vlastne iba on. Donútila sa naňho nemyslieť.
Práve, keď o ňom rozmýšľala, zjavila sa pred ňou postava v plášti a kapucni.
Čo to?! Veď ju nemohli tak rýchlo dobehnúť! A za ňou mali ísť Sasori a Deidara!
„Už je to dlho, Sora!“ ozvala sa slizko osoba v plášti.
„Kto si a odkiaľ vieš moje meno?!“ skríkla naňho Sora.
„Tváriš sa, že ma nepoznáš?“
Sora prižmúrila oči. No aj tak ho nespoznala.
„Ale no tak! vážne si ma nepamätáš?“ povedal a dal si dole kapucňu.
Odhalil tak slizkú hadiu pokožku a dlhý slizký jazyk. Ale Orochimaru to nebol. Bol to ten pankch*rt Kabuto.
„Takže si už spomínaš?“
„Na šprta s okuliarmi vždy,“ odpovedala mu. Nenávidela ho rovnako ako Orochimara.
„No-no-no! trochu úcty!“ napomenul ju zdvihnutím palca.
„Ty si úctu ani nič tomu podobné nezaslúžiš!“ okolo rúk zaiskrila zelená chakra. Tak ako v jeho modrá.
„Si si istá, že so mnou chceš bojovať?“ spýtal sa jej s úškrnom.
Sora mu odpovedala tým, že sa proti nemu rozbehla. On jej útok zablokoval, no ona sa nevzdávala. Keď sa ich chakry spojili, tak až odlietali od nich iskry.
Sora urobila výpad vľavo a odsekla hlavu hadovi, ktorý Kabutovi trčal zo zadni*e.
Celý had odpadol a na jeho mieste narástol nový. Pre Soru to bolo strašidelné a zaujímavé zároveň. No boj sa týmto nekončil. Kabuto znovu zaútočil na Soru a postupne sa čoraz bližšie a bližšie posúvali k neďalekému útesu. Keď už bola na kraji útesu a Kabuto ju držal v pevnom zovretí, urobila radikálnu vec. Kopla ho tam kde to najviac bolí. No, každé pravidlo má svoju výnimku a v tomto prípade bol tou výnimkou Kabuto. Len sa uškrnul, čo znamenalo, že mu to nič neurobilo a Sora to skúsila ešte raz.
Nič.
Zasa.
Kabuta to už prestávalo baviť a tak sa rozhodol, že sa Sory čo najskôr zbaví. V jeho ruke zablikala modrá chakra a chystal sa sotiť Soru, aby spadla dole z útesu a zároveň by jej zastavil srdce. Z jednej príčiny nechcel, aby Sora zomierala dlhou krutou smrťou. Ona a jej kumpáni boli najlepším pokusom aký s Orochimarom vytvoril.
Kabuto povolil zovretie a chystal sa ju zabiť. Sora povolenie zovretia využila a hodila sa na bok. Potkla Kabuta a ten letel dole. V poslednej chvíli sa však stihol chytiť Sory za nohu. Jej nezostávalo nič iné ako sa chytiť o okraj útesu.
Viseli z útesu a keby spadli, ich šanca na prežitie by bola minimálna. Sora sa držala, ako len mohla a popri tom sa snažila zbaviť sa Kabuta, ktorý sa držal jej nohy. Kopala nimi, no on nemienil spadnúť. Sám určite nie. Keď už tak, nech zomrú obaja. Sore sa začali potiť ruky a šmýkalo sa jej. Udržať sa bolo čoraz ťažšie. Snažila sa použiť chakru. No z nejakých príčin jej ani chakra nepomáhala.
„Tento útes je zablokovaný. Nemôžeš tu používať chakru,“ povedal Kabuto, keď videl jej pokusy.
Sora vydala zvuk podobný zavrčaniu, čím dala Kabutovi jasne najavo, že ju jeho názory nezaujímajú a že prežije za každú cenu.
Kabuto sa rozhodol, že už sa nebude spoliehať na Soru. Začal po nej šplhať a tým si chcel zachrániť svoju slizkú hadiu kožu. Keď Sore doplo o čom mu ide, pustila sa útesu. Bolo to šialené, no nič iné jej nezostávalo. Keby ho nechala vyliezť, zabil by ju. Takto zomrú aspoň obaja.
A tak padali. Padali čoraz nižšie a rýchlejšie. Ešte stále nebolo vidieť koniec. Sora sa snažila dostať bližšie k stene útesu. Naťahovala k nej ruky. No v letku to bolo ťažšie ako to vyzerá. Stále ňou metalo a zdalo sa jej, že je stále ďalej od steny ako bola predtým. Prudko sebou trhla a konečne sa dostala tam, kde chcela. Rukami sa snažila zachytiť o šutre vytŕčajúce zo skalnatej steny. Musela stisnúť zuby, lebo kamene sa treli o jej ruky a tak zanechávali za sebou krvavú stopu. No nevzdávala sa. Zapojila už aj nohy. Chakra stále nefungovala a tak sa mohla spoľahnúť len sama na seba.
Obzrela sa a videla Kabuta ako letí čoraz ďalej od kamennej steny. Myslel si, že čím ďalej bude, tým bude väčšia pravdepodobnosť, že bude môcť používať chakru. No, ako sa zdalo, jeho predpoklad bo nesprávny.
Sora sa nezapodievala Kabutom. Ďalej pokračovala v znížení rýchlosti, ktorou sa rútili dolu. Už chýbalo iba sto metrov k tomu, aby ich za*ky pocítili tvrdú zem. Soru pálili ruky a nohy, no aj tak sa nevzdávala. Keď už boli k zemi veľmi blízko, asi dvadsať metrov, zavrela oči.
Pocítila prudký náraz a šplechnutie. Spadla do rieky. Doplazila sa ku brehu a ľahla si na chrbát. Sťažka dýchala. Pozrela sa napravo. Uvidela tam Kabuta. Alebo skôr to, čo sa z neho stalo. Nevyzeral, že by bol pri vedomí. Bol napoly v rieke a napoly na brehu. Vlny ho čoraz viac sťahovali do hlbín rieky. Sora mu nepomohla. Ani nechcela. On na jej mieste by urobil to isté. A k tomu ju ešte chcel zabiť.
Posadila sa. Pozrela sa na svoje ruky. Pozerala na ne dlho. Boli celé doškriabané, no voda už zmyla krv. Pozrela sa zasa napravo. Kabutovo telo tam už nebolo. Pochovala ho rieka. Zrazu padla na zem a z úst jej vytiekol pramienok krvi. Jej telo osvecoval mesiac v splne.

Sasori a Deidara nemohli nájsť Soru. Prehľadali celý les a kričali jej meno. Nedostali žiadnu odpoveď. Mysleli si, že utiekla, že už je v Konohe. Ani nevedeli ako sa mýlili.
Už bolo dávno po súmraku, keď sa všetci, ktorí hľadali Soru vrátili do sídla. Už sa vrátil aj Sasuke, ktorý pomohol Sakure ujsť. Tá ho pri hraniciach Konohy donútila sľúbiť, že za ňou bude pravidelne chodiť.
Nikto nemal ani poňatie, čo sa so Sorou stalo. Všetci zostali pri verzii, že utiekla. Kašľali na večeru a všetci šli spať.

Okolo polnoci sa Sasori zobudil na to, že do jeho izby niekto vošiel. Nevedel kto to je. Zo siluety rozoznal, že osoba mala dlhé vlasy. Sasori sa prudko posadil.
„Len pokoj, pokoj!“ povedal Deidara.
Sasori vzdychol. Myslel si, že sa vrátila Sora.
„Čo chceš?“ spýtal sa ho, dúfal, že nie veľmi nepriateľsky.
„O chvíľu uvidíš,“ odpovedal mu a sadol si na okraj jeho postele.

O chvíľu do Sasoriho izby prišli Hidan a Sasuke. V izbe už boli všetci, čo sa podieľali na Sakurinom a Sorinom úteku. Chvíľu bolo ticho, no Sasuke ho prerušil.
„Sora nie je v Konohe.“
„Čo?“ nechápal Sasori, „Tak potom, kde je?“
„To práve nevieme. Prehľadali sme celý les a nič,“ povedal Hidan a pokrčil plecami.
„Mne sa to tiež nezdalo, a tak som poslal pár výtvorov môjho úžasného umenia, aby prešlo les z hora,“ povedal Deidara.
„Ako vieš, že nie je v Konohe?“ spýtal sa Sasori Sasukeho.
„Útek začal okolo druhej v noci. So Sakurou sme boli v Konohe ešte pred svitaním. Chodil som nenápadne okolo Konohy a čakal či sa tam neobjaví Sora. Odišiel som za súmraku. Sora do Konohy nedorazila a neverím, že by jej cesta tak dlho trvala.“
„Niečo na tom bude,“ zamyslene povedal Hidan a ani on nevedel, čo sa so Sorou mohlo stať.
Nikto neprišiel na žiadne riešenie a po chvíli všetci zaspali v Sasoriho izbe.
Pein bol celú noc nevrlí, pretože Sora ušla. A to ešte nezistil, že utiekla aj Sakura...