Forever or never 6: Riziká pečate...

Sora vstala tak prudko, že zvalila Keitu z postele. Pozrela sa dole. Pri posteli sa krčil Daisuke v príšerných mukách. Chvíľu tam stála akoby paralyzovaná, no potom sa vzchopila a začala vydávať rozkazy.
„Keita, vyzleč mu tričko a priprav ho na zapečatenie!“ následne na to sa otočila k Šunkovi, že aj jemu povie, čo má robiť. No ten tvrdo spal na gauči. Nezobudil ho ani ďalší Daisukeho výkrik. Sora sa ho ani nepokúšala zobudiť. Vedela, že by to nemalo cenu a naozaj nemohla strácať čas. Daisuke zasa vykríkol.
„Fajn,“ povedala si pre seba, „Zvládneme to. Musíme!“ potom sa otočila ku Keitovi, „Ako je na tom?“
„Nie veľmi dobre,“ odpovedal a položil Daisukeho na posteľ.
Sora prikývla. Odsunula nábytok, aby mala na zapečatenie dosť priestoru. Uhryzla sa do prsta a pomaly jej začala tiecť krv. Čupla si a na zem začala kresliť zložité vzory. Tie vytvárali kruh. V strede kruhu boli najtenšie a postupne boli hrubšie. Kruh na zapečatenie bol hotový.
„Rýchlo! Dones ho sem!“ skríkla na Keitu.
Ten zobral Daisukeho do náručia. Nebolo to veľmi ľahké, keďže Daisuke sa stále kmital. Položil ho do stredu kruhu. Daisukeho pomaly a opatrne posadil. Sora sa postavila za neho.
„Urobíš to ty?“ spýtal sa jej Keita.
Sora len prikývla a trikrát sa nadýchla. Keita tiež len prikývol a ustúpil ďalej. Sora sa postavila za Daisukeho a všimla si na krku vytvárajúcu sa pečať. Urobila ručné pečate, že začne, keď sa zarazila. Ešte raz sa uhryzla do palca, roztrhla si tričko zdola až pod prsia a zviazala. Takže mala holé brucho. Krvou urobila ďalšie vzory na svoje brucho. Urobila ručné pečate a položila si ľavú ruku na Daisukeho tvoriacu sa pečať. Zavrela oči a sústredila sa. Vzory na zemi sa začali pohybovať a mierili k pečati na krku. No polovica sa od nich oddelila a putovala po Sorinej ruke ako had až sa napokon dostala k pečati, ktorú si urobila na bruchu. Daisuke ešte raz vykríkol. Sora musela zaťať zuby, pretože vzory, ktoré sa pohybovali po jej ruke za sebou zanechávali naozaj škaredú popáleninu.
A bolo po všetkom. Daisuke prestal úplne kričať a Sora padla na kolená. Pečať na jej brucho sa zatočila a zneviditeľnela. Keita pohotovo zobral Daisukeho znova do náručia a položil ho na posteľ. Daisuke bol stále pri vedomí a tak si s úľavou vydýchol, že už je po tom. Keita si sadol k Sore.
„Si v poriadku?“ spýtal sa.
„Som.“ Rozviazala si tričko a ono jej zahalilo brucho.
„Viem, že si polovicu zapečatila do seba,“ povedal prosto.
„Musela som,“
„Prečo?“ nechápal.
„Pretože by to neprežil kebyže mu to zapečatím celé naraz,“ vysvetlila Sora a odkašľala si.
„Nechápem. My to máme zapečatené celé a stále žijeme.“
„Pretože, keby ste ho aspoň trochu trénovali mohla by som tam zapečatiť aj tri štvrtiny. Ale pretože ste sa na to vys*ali, tak som to urobila tak ako som to urobila!“
„Chápem. Takže jeho telo by ten nával chakry nezvládlo,“ porozumel tomu, čo mu Sora vysvetľovala Keita, „No aj tak si riskovala vlastný život, keď si polovicu zapečatila do seba. Po prvé ti to vzalo veľa chakry a po druhé, už len jedna pečať je veľa nie to ešte jedna a pol.“
„Poviem to len raz, tak ma počúvaj,“ povedala mu Sora totálne unaveným hlasom, „Keď bude niekto v ohrození života a ja mu budem môcť pomôcť, a tým myslím hocijako pomôcť, tak to urobím,“ povedala s pohľadom, ktorý jej slová iba utvrdzoval.
„Dobre. Chápem. No teraz sme na to štyria nie traja. Vieš, čo to znamená?“ spýtal sa a sám si aj odpovedal, „To znamená, že riziko sa zvýšilo,“ trval na tom, že čo urobila nebolo zvlášť najlepší nápad.
„Práve naopak,“ usmiala sa Sora, „Prepojila som a upravila pečate. Vtedy keby jeden z nás zomrel, nedostali by sme sa odtiaľto. Teraz už môže jeden z nás zomrieť.“
„Čo?!“ nechápal stále Keita. Tak sa Sora nadýchla a vysvetlila mu to po lopate.
„Cez portál sme tu mohli prejsť oba my traja- ja, ty a Šunka- naraz. Nikto sám. A tak to fungovalo aj naopak. Až doteraz. Všetky štyri existujúce pečate som prepojila, to znamená, že jeden z nás teoreticky aj prakticky môže zomrieť a ostatní sa v pohode vrátia domov. A teraz ma počúvaj,“ povedala vážne Sora a Keita asi pochopil, čo chce povedať.
„Nie, Sora, to sa nesta...“ chcel pokračovať, no ona ho zastavila.
„Keby sa mi niečo stalo a nemohla by som s vami prejsť tak pôjdete, bez slova odídete. A kebyže by som, nedajbože, zomrela ihneď odtiaľto vypadnete, rozumieš?“ spýtala sa ho smrteľne vážne a on prikývol. Chvíľu mlčali. Sora sťažka dýchala.
„Vyliečiš si to sama alebo mám zavolať nejakého medika?“ ukázal na jej ľavú ruku.
Sora ju trochu nadvihla, aby sa na ňu mohla lepšie pozrieť. „To sa nevylieči.“
„Ako to myslíš nevylieči?!“ povedal Keita hlasnejšie, ako mal v pláne a to spôsobilo, že sa Daisuke pozdvihol na posteli a oni ho museli ubezpečovať, že všetko je v poriadku. Ďalej pokračovali šeptom.
„Je to stopa po pečati, to znamená, že len tak nezmizne,“ vysvetľovala Sora.
„Ale aj tak by si sa mala skúsiť vyliečiť!“ trval na svojom Keita.
„Vieš, že mi to berie životnú energiu,“ precedila pomedzi zuby Sora, lebo ju zasiahla prudká bolesť v oblasti hrudníka, no potom to rozdýchala a pokračovala, „a tú teraz dosť potrebujem.“
„Ale, čo ak to tvoje telo nezvládne a...“ znova nestihol dokončiť svoje obavy.
„Tak vezmeš Daisukeho a Šunku a pôjdete hľadať portál. Jasné?“
„Jasné,“ pritakal, „Spoľahni sa na moju úžasnosť,“ vyčaril zubatý úsmev, „Pokojne ma môžeš volať Mr. Amazing!“
„Stačilo mi tvoje slovo, Mr. Not Funny.“
„Máš moje slovo!“ povedal maximálna vážne.
„Choď utrieť tú krv z podlahy,“ ukázala na krvavú škvrnu pri posteli.
„Myslel som si, že všetka krv z Kruhu ide do pečate,“ povedal zamyslene a poškrabal sa vzadu na šiji, ako vždy keď nie nechápe.
„Asi ju vykašľal Daisuke,“ povedala logicky a snažila sa popritom nezaspať.
Keita si trpiteľsky vzdychol a išiel pohľadať handru. Daisuke využil jeho neprítomnosť, zišiel z postele a sadol si k Sore.
„Mal by si oddychovať,“ povedala mu vyčítavo a ani sa naň nepozrela.
„Ty tiež,“ oponoval jej.
Ona si vzdychla. „Vieš, keď sme sem prišli choval si sa ako malé decko a v poslednom čase so mnou rozprávaš akosi dospelácky, nemyslíš?“
„Prosím ťa!“ uškrnul sa, „A ako som dopadol. Tá roztomilá blondínka sa ide pretrhnúť, keď niečo potrebujem.“
„Ty si mi ale vypočítavý bastard,“ otočila sa k nemu s úsmevom, vďaka ktorému tie slová nezneli až tak tvrdo.
„V skutočnosti mám pätnásť. Na to nezabúdaj,“ pripomenul jej, „A tiež nezabúdaj, že tínedžeri sú hrozne vypočítaví bastardi.“ Zažartoval, no vzápätí sa tváril vážne. Tak ako Keita pred chvíľou. Sora si povedala, že s tou vážnosťou treba niečo robiť, „Nesmieš zomrieť.“
„Však ešte neumieram. Som v pohode,“ povedala a donútila sa, aj napriek únave, usmiať.
„Pozerala si sa v poslednej dobe do zrkadla?“ spýtal sa jej a nadvihol jedno plavé obočie.
„Akosi som nemala čas.“ priznala.
„Vidím,“ povedal, „Vyzeráš ako živí zombík,“ rozhodol sa, že k nej bude úprimný.
Sora si vzdychla. Bola unavená, takže nemala náladu sa s ním hádať. Nevládala ani rozprávať. No Daisuke znova nadviazal rozhovor.
„Keita mi hovoril, že prechod portálom berie polovicu chakry, teda aj síl. Pravdepodobne ani zraz Kage nebola brnkačka a teraz to zapečatenie. Musíš byť poriadne vyšťavená.“
„Ty si povedal brnkačka?“ zaujímala sa Sora.
Daisukemu sa urobila taká tá kvapka pri čele.
„A nie som vyšťavená. Som totálne naozajsky vyšťavená.“ Povedala a na chvíľku zavrela oči. Chcelo sa jej strašne spať.
„To nie je dobré, že?“ spýtal sa ustráchane.
„Nie, nie je,“ povedala a pozrela sa hore, „ale, pokiaľ tu budeme trčať, nič nebude dobre.“
„Musíme nájsť portál!“ povedal smrteľne vážne Daisuke.
„Skôr ako začne vojna,“ upozornila ho.
„Pretože počas nej sa môže portál zničiť?“ spýtal sa a trafil klinec po hlavičke. No aj tak Sora prikývla.
Sora si vzdychla a povedala: „Je čas ísť spať. Zajtra bude ďalší úžasný deň!“ povedala s predstieraným entuziazmom Sora a akurát, keď sa chcela spýtať, kde toľko Keita trčí bolo počuť hluk.
Sora sa rýchlo postavila, čo zapríčinilo, že sa jej zatočila hlava a takmer spadla rovno na zadok.
„Čo sa deje?“ spýtal sa Daisuke, ktorý už tiež stál.
„Netuším,“ povala Sora a dúfala, že Keita o chvíľu príde a bude sa ospravedlňovať, že niečo rozbil. No nebolo to tak. Zo zadnej časti stanu, kde pred chvíľou odišiel Keita vyšli dvaja ninjovia. Ani jeden nebol Keita. Boli to dvaja členovia Akatsuki. Obaja v čiernych plášťoch s červenými mrakmi.
„Ahoj Sora,“ pozdravil sa jej ten s červenými vlasmi. Nie takými červenými, ktoré vyzerajú skôr ako mrkva než červená. Tieto boli červené ako granát (šperk nie tá vec, čo vybuchuje). Ten druhý sa len uškŕňal. Jeho modré oči ju pozorne sledovali. No skôr jedno, keďže to druhé mal skryté pod blond ofinou. Sora ich spoznala vďaka informáciám, ktoré jej dala Ino cestou do zeme Železa.
„Sasori a Deidara, ak sa nemýlim,“ premerala si ich. Nemali proti nim šancu. Šunka spí, Keitu pravdepodobne omráčili, ak mu neurobili niečo horšie, Daisuke nie je ninja a ona nemá skoro žiadnu chakru a najradšej by rovno zaliezla do postele a spala.
„Nemýliš,“ povedal Deidara a pohol sa o krok dopredu.
Sora s Daisukem sa, naopak, pohli o krok dozadu.
„Čo chcete?!“ vyštekla na nich Sora.
„Prišli sme si po teba,“ povedal Sasori a pokojne sa usmieval.
Sora tam stála ako obarená. Prišli ju uniesť. Pretože si myslia, že je Hokage. Čo by mala urobiť? Zachovať sa hrdinsky a bojovať proti nim, aj keď vedela, že je to bez šance? Alebo im povedať, že keď chcú Hokage, tak nech si idú po Tsunade? Nie. Tsunade sa len teraz prebrala z kómy a Sora nie je zbabelec, že sa bude skrývať za niečí chrbát.
„Prečo?“ spýtala sa i keď dobre vedela prečo.
„Nerob sa, že nevieš, prečo sme tu. Nie si hlúpa,“ hovoril stále pokojne Sasori.
Sora zaujala bojový postoj, i keď ju pri tom pohybe bolel hrudník. „Ale nemyslite si, že s vami pôjdem a nebudem sa brániť!“
„Ale, Sora, my tiež nie sme hlúpi,“ povedal Deidara.
Sora zahundrala niečo o blondínach.
„Preto máme plán,“ dokončil za Deidaru Sasori.
„To by ma zaujímalo, čo ste vy tak mohli vymyslieť,“ povedala posmešne Sora.
Sasorimu stačil oba jeden pohyb rukou a mal Daisukeho priamo pred sebou. Vytiahol kunai a priložil ho k Daisukeho hrdlu.
„Buď pôjdeš s nami alebo tento chlapec zomrie. Vyber si.“ povedal a už sa neusmieval.
Sora si premietala v hlave všetky možné scenáre a vybrala si jeden. Vybrala si, že proti nim skúsi bojovať a zachráni Daisukeho i keby mala pri tom sama zomrieť...