Prvá časť- 1. Lastovičí spev

ako iní za svetla. Vo svojom živote už musel prejsť mnohými temnými chodbami a táto nebola o nič horšia ako predchádzajúce.

cieľ. Celé tie roky len plánoval, snoval úklady a schovával sa a teraz prichádza jeho chvíľa, čas, kedy sa znova ukáže na svetle. Všetko čo v živote robil, to všetko sa dnes ukáže. V diaľke sa začalo mihotať svetlo a tak pridal do kroku. Kľud, nie je dôvod znepokojovať sa. Všetko zatiaľ vychádzalo podľa jeho plánu.

pomyslel si. Ako tak kráčal, ucítil vanúť čerstvý vzduch, už aj zabudol aké to je. Na strmom svahu uprostred lesa priamo pod rozkošateným stromom, bol východ z jaskyne a z neho sa vypotácala postava, ktorá bola celá zahalená do tmavofialového plášťa. Vykročila po svahu, no na okamih zakolísala, po chvíli získala rovnováhu a vykročila pevným krokom. No vidíš nebolo to až také hrozné, povzbudzoval sa v duchu. Na svetlo si zvykol rýchlejšie ako čakal, čo bolo pre neho len dobré. Ani nie celú míľu pred ním ležala čistinka, cieľ jeho cesty. Ako tak kráčal, svojimi chodidlami drtil vetvičky, ktoré vydávali praskavý zvuk.

netrpezlivosť je hrozná, dokázal som vydržať roky, vydržím aj toto, no aj tak pridal do kroku. Slnko začalo zapadať a zafarbilo oblohu do oranžova a k čistinke sa blížila navonok nekoordinovaná skupina ľudí. Hovorili si ANBU, svoje tváre zakrývali maskami a slúžili miestnej veľmoci, Konohe. Ponáhľali sa do Konohy už celý deň a ako prechádzali čistinkou všimli si niečo neobvyklé. Priamo uprostred niečo stálo, pripomínalo to postavu no všetky jej obrysy boli zahalené plášťom. Okamžite zastali, veliteľ vpredu a ostatní traja vo formácii za ním.
,,Hej!“ skríkol veliteľ k postave, no žiadna reakcia. Jeden z ANBU bleskovo hodil kunai do tesnej blízkosti k postave, no stále nič. Ďalší ANBU sa rozbehol k postave a odrazu zastal.

hodili kunai a ANBU, ktorý k nemu pribehol na chvíľu zmeravel. Bol to vycvičený vojak a svoje rozrušenie by ovládol, no táto chvíľa sa mu stala osudnou. Využil túto chvíľu, jeho ruka sa premenila na skalpel a prerezala ANBU krčnú tepnu s desivou rýchlosťou a presnosťou. ANBU bezvládne klesol k zemi a vzduchom začali svišťať kunaie. Bez problémov sa im vyhol. Zostávajúci ANBU si vymenili pohľady, vedúci skupiny sa proti nepriateľovi vrhol, zatiaľ čo sa zostávajúci dvaja držali vzadu. Skúšal proti nemu zopár základných výpadov no bez úspechov . Možno bude nutné použiť... muž v plášti urobil rýchly pohyb. Veliteľ sa mu len len stihol vyhnúť, keď si uvedomil, že jeho maska je rozseknutá na polovicu, nesmie zaváhať, vedúci ANBU si rýchlo strhol masku.

Dievča malo dlhé tmavomodré vlasy a okrúhlu tvár, v ktorej bol momentálne zúfalý výraz. Hoci tomu sama nerozumela, jej oči až teraz odhalili proti čomu stojí. Jasne si uvedomovala situáciu a premýšľala. Spomínala na všetko, čo ju učili ale brala do úvahy aj hrozivú silu nepriateľa. Pokúsíme sa ho zajať, v prípade, že nám prvý pokus nevyjde, okamžite sa stiahneme a podáme správu Konohe! Ako si ju tak prezeral cítil obrovské uspokojenie Presne ako som predvídal. Chvíľu len stál a díval sa, keď v jednej chvíli okamžite vyrazil vpred, no modrovlasé dievča stihlo uskočiť. Stál tam, kde pred chvíľou ona, vtom ucítil, ako ho celého oboplo lano. Lano malo tvar slučky a na stranách stáli ANBU, ktorí držali jej konce. Ruky mal slučkou stiahnuté k telu a v tej chvíli sa naňho vyrútilo dievča, ktoré ho chcelo omráčiť úderom do zátylku. Mysľou mu prebehla myšlienka, ktorá mu vykúzlila úsmev na tvári: Mám ťa!