Návrat beštie VI. – Mors tua vita mea I.

Aj keď im kládla odpor, nijako sa nedokázala vymaniť z ich zovretia. Ťahali ju po celej chodbe ako takú handrovú bábiku a keď vošli do Siene, s neuveriteľnou ľahkosťou ju pohodili pred muža sediaceho na tróne a následne nato zmizli.
Nenávistne srkla a prižmúrila oči.
,,Anya, Anya. Netvár sa tak, trhá mi to srdce,“ prehovoril na ňu muž a vstal.
,,Srdce... Pche, ty už žiadne nemáš,“ odvrkla mu a poobzerala sa po nejakej únikovej ceste.
,,To ani ty, moja drahá.“
Pocítila, že ju čosi ťahá k nemu. Bola to neopísateľná sila, ktorá ju nútila kráčať vpred. Snažila sa premôcť jeho vôľu, no aj napriek všetkej jej snahe sa jej to nepodarilo. Nestihla ani len zažmurkať – už stála priamo pred ním.
Pomaly schádzal zo schodíkov. Dával si načas, chcel v nej vyvolať pocit úzkosti. Už to bolo dávno, čo pred ním naposledy pokľakla, čo pred ním sklopila zrak, čo mu prejavila úctu a pokoru. Chýbali mu tie časy, keď ho so všetkou noblesou nazývala svojim majstrom.
,,Čo odo mňa chceš?“ zavrčala.
,,Anya, ako sa môžeš tak sprosto pýtať? Odkedy si ušla, si mi pobila desiatky poddaných. Chcem ťa predsa potrestať.“
,,A to je všetko?“
,,Nie, samozrejme, že nie. Chcem aj, aby si sa k nám vrátila.“
,,To sa nikdy nestane.“
,,Prečo si len taká tvrdohlavá...“
,,Pretože viac nechcem žiť v tomto hroznom väzení.“
,,Ty považuješ toto mesto za väzenie?“
,,Samozrejme! Tu totiž nikto nie je slobodný, dokonca ani ty sám. A ja slobodu potrebujem, to predsa dobre vieš.“
Smutne si povzdychol. Sklopil zrak a pristúpil k nej bližšie. Rukou jej prešiel po tvári a zľahla jej nadvihol bradu.
,,Takže ťa nijako nepresvedčím?“
Pokývala hlavou. Muž sa jej ešte hodnú chvíľku díval do očí, potom opäť sklopil zrak a odstúpil.
,,Škoda ťa, Anya.“
Zovrelo jej hruď. Zalial ju studený pot a nohy sa jej nekontrolovateľne rozklepali. Jeho posledné slová sa jej ozývali hlavou ako ozvena konečného rozsudku smrti.
,,Ja neumriem,“ pípla a muž sa otočil. ,,Počuješ? Ja tu dnes neskapem! Nenechám ťa vziať mi moju slobodu!“
,,Tú si si vzala sama,“ stroho prehovoril a keď stál tesne pred svojim trónom, opäť na ňu otočil tvár. Bola mŕtvolne bledá. Uprostred prísneho výrazu mu blčal pár rozohnených karmínových očí a tmavé pramene vlasov mu objímali výrazné lícne kosti.
,,Neumriem...“ zamumlala cítiac, že sa v jej čosi prebúdza. ,,Ja neumriem...“
Privrel oči. Do Siene vtedy vbehli zahalené postavy a v rukách zvierali akési tenké železné tyče, ktorých hroty boli namočené v belavej, oči štípajúcej tekutine. Vedela, čo ju čaká. Plánovali ju nimi paralyzovať a potom ju verejne popraviť na výstrahu všetkým, ktorí by radi kráčali v jej šľapajach.
Pevne zaťala päste. Mierne sklonila hlavu a zafunela. Cítila, ako v nej krv vrie v žilách. Všetka jej legendárna sila sa odrazu vynárala z útrob jej bytia a presakovala na povrch. Zapĺňala jej doráňané telo a dodávala jej potrebnú odvahu.
Teraz musela zabojovať. Šlo jej o všetko.
Upírí kráľ sa pobavene díval, ako jeho niekdajšia zverenkyňa kántri jedného protivníka za druhým. Uškieral sa pri pohľade na krv striekajúcu do všetkých strán, hlavy kotúľajúce sa po podlahe, užíval si zúfalé výkriky svojich umierajúcich poddaných a zo všetkého najviac si vychutnával Anyin šialený výraz tváre.
,,Ako som povedal, škoda ťa,“ zasmial sa z diaľky. Anya bola v tú chvíľu hotová so svojou poslednou obeťou. S výrazom krvilačného monštra sa pomaly otočila a pozrela mu do očí. Kvapky rubínovej krvi, rozprášenej po celej jej tvári, dodali jej zúženým očiam na hrôzostrašnosti a vycerené biele tesáky zas na neopísateľnej, desivej kráse. ,,Nuž, zdá sa, že ťa budem musieť zabiť vlastnými rukami.“
,,Oh, dostalo sa mi toľkej pocty...“
Zatiaľ čo sa opäť zdvíhal z trónu, pohľadom zablúdila kamsi k pohodeným telám jej nepriateľov. Zopár z nich bolo v relatívne dobrom stave, ich srdcia by sa možno ešte...
,,Ani na to nepomysli,“ prerušil tok jej myšlienok. ,,Ako si si už zrejme stihla všimnúť, srdcia tunajších upírov sa po ich smrti rozpadnú na popol. To preto, lebo som všetkých prikázal otráviť. Všetkým v meste v žilách koluje jed, ktorý ti má zabrániť zneužiť ich telá a dosiahnuť tak svoj cieľ.“
,,Otrávil si si vlastných ľudí? To si dočista zošalel?“
,,Prinútila si ma k tomu... Každopádne, jed upírovi nijako neuškodí, pokiaľ každý týždeň vypije malú dávku protijedu, ktorú starostlivo uchovávam tu, vo svojom sídle.“
,,Pche, ďalší spôsob, akým svojim posluhovačom odoberáš slobodu...“
,,Anya, ty nechápeš, čo sa ti snažím povedať? Aj keby si odtiaľto ušla, široko ďaleko nenájdeš upíra, ktorého srdce by poslúžilo tomu tvojmu faganovi.“
Zamračila sa. Pomaly pristúpila rovno k nemu a zadívala sa mu hlboko do očí.
,,Jedného upíra si istotne neotrávil,“ potichu zašepkala.
,,Skutočne?“ posmešne zodvihol bradu a pozrel na ňu z výšky. ,,A koho?“
,,Seba!“ zavrčala a sekla rukou. Kráľ sa šokovane pozrel pod seba a stuhol. Z brucha mu vytŕčal tupý koniec kovovej tyče. Jeho otrávený hrot mal vrazený hlboko v tele a cítil, ako sa mu jed pomaly rozlieva do žíl. Nemohol sa pohnúť. Bol paralyzovaný.
,,Nikdy by si nebol čakal, že sa opovážim niečo také urobiť, čo? Napadnúť svojho učiteľa, kráľa, stvoriteľa... Ale ako si sám kedysi povedal, som plná prekvapení.“
Pustila sa tyče a venovala mu posledný, meravý pohľad. Navonok sa tvárila byť chladná, no niekde vo vnútri v nej tlela ľútosť.
,,Tvoje srdce bude v dobrých rukách,“ prehovorila tichým hlasom a vrazila mu ruku do hrude. ,,Zbohom, majster.“

Kakashi pomaly kráčal za zhrbenou starenkou. Nevedel, či jej môže skutočne veriť. Nepoznal ju, nikdy o nej nič nepočul, no ak ho bola naozaj schopná doviesť až k Narutovmu telu, bol ochotný zariskovať a nechať sa slepo viesť.
,,Prečo mi pomáhate?“ nedôverčivo sa jej opýtal.
,,Pretože chcem zachrániť to dievča.“
,,Sakuru? Odkiaľ ju poznáte?“
,,Pred nedávnom ma navštívila. Už dlhšiu dobu ju čosi trápi. Zlé sny. Určite viete, o akých zlých snoch to hovorím...“
,,Myslím, že viem.“
Jagga zahla za roh a zaviedla Kakashiho do tmavej, zašpinenej uličky.
,,Sakura mi v mnohom pripomína moju nebohú sestru,“ pokračovala starenka v rozprávaní. ,,Aj ona bola nešťastne zamilovaná do jedného upíra. Stala sa jeho oddanou služobníčkou a taktiež aj nevyčerpateľným zdrojom potravy. Vždy, keď mal chuť, sa jej zahryzol do krku a vysal z nej všetku energiu. Mnohokrát som ju musela zachraňovať pred smrťou, pretože to monštrum bolo také nenásytné, že ju väčšinou vysalo takmer dosucha. Márne som sa snažila prinútiť ju odísť od neho, nechcela. A jedného dňa, pár mesiacov po tom, čo jej milého premohli a prebodli mu srdce, sa jej úbohá duša pobrala na miesto, z ktorého už niet návratu.“
Jej rozprávanie mu pripadalo známe. Mal pocit, že o jej sestre už čo-to počul. Osudy ľudí prepojených s upírmi ho už dlhšiu dobu zaujímali... konkrétne odvtedy, čo sa sám s jedným prepojil.
,,Tak, sme tu,“ povedala Jagga a zastavila pred dverami do akejsi pivnice. ,,Telo toho chlapca je v podzemí.“
,,Ako to viete?“
,,Viem mnoho vecí a ver mi, že by si nedokázal pochopiť, odkiaľ,“ odvetila mu a pobrala sa naspäť. ,,Mal by si sa poponáhľať, ten muž sa čoskoro vráti.“
,,Aký muž?“
,,Ten, čo vám spôsobí veľké problémy...“

Zastavila a povzdychla si. Cestu jej zatarasila stará známa skupinka Narutových obdivovateliek. V rukách držali rôzne zbrane, od drevených palíc cez kunaie až po naostrené katany, a na tvárach mali desivé výrazy.
,,Ako vidím, rozhodli ste sa na mňa vytiahnuť celý arzenál...“ zamumlala Sakura a pokývala nad nimi hlavou.
Spoza rohu sa vynorila Ino, držiaca dve chutne vyzerajúce čokoládové rolády, a otrávene prekrútila očami. ,,Zase tie šibnuté kravy?“
Dievčatá vyzerali byť skutočne rozzúrené a pripravené zrátať im to. Tuho zvierali zbrane v dlaniach a z ich očí sa dalo vyčítať, že plánovali každú chvíľu vyraziť do boja. Ino teda položila rolády na neďalekú lavičku a postavila sa vedľa Sakury odhodlaná vymlátiť z ich protivníčok dušu.
,,Tak poďte!“ vyzvala ich a jedno z dievčat sa vrhlo vpred. Ino iba nadvihla ruku a dievča už ležalo tvárou k zemi. ,,Na, zožer si to!“
Ďalšie dve vyrazili hneď po nej. Sakura zovrela dlaň a udrela tú prvú do tváre. Jej telo odletelo nazad na miesto a strhlo so sebou aj svoju priateľku.
,,Sú len dve! Porazíme ich!“ zvolala ich vodkyňa a švihla katanou. Ino sa bleskurýchlo zohla a hneď nato jej uštedrila silný úder do brucha.
,,To sú už štyri za menej než desať sekúnd,“ zasmiala sa Ino a hrdo sa vzpriamila. ,,Dievčence, vy ste ešte nepochopili, že nás nemáte šancu premôcť?“
,,Mlč!“ zvrieskli tri dievčatá naraz a hodili po nej svoje kunaie. Sakura sa okamžite vrhla pred pokojne postávajúcu Ino a všetky hravo odbila.
,,Prestaňte!“ skríkol ktosi a všetci upriamili svoju pozornosť na postavu kráčajúcu ulicou. ,,Počuli ste? Okamžite s tým prestaňte.“
,,Nanaly?“ Sakura prižmúrila oči a pozorne si prezrela postavu zahalenú v tme. ,,Si to ty?“
Neodpovedala jej. Iba čosi pošepla dievčatám, čo ešte stáli pevne na nohách, a poslala ich odtiaľ preč. Rýchlo pomohla vstať tým zvyšným a ľútostivo pozrela na Sakuru.
,,Toto som nechcela,“ vyriekla tak potichu, že ju takmer nebolo počuť, a odkráčala naspäť do tmy.
,,To je ale odporná...“ vrčala Ino dívajúc sa na odchádzajúcu Nanaly. Sakura nevnímala jej rozčúlené nadávky, iba tupo hľadela na niekdajšiu kamarátku. Ublížila jej. Veľmi jej ublížila.
Ino sa odrazu zadivene poobzerala okolo seba. ,,Uhm, počula si to?“
,,Čo také?“
,,Niekto volá tvoje meno.“
Sakura sa pozorne započúvala a čoskoro skutočne začula svoje meno znieť odniekiaľ z diaľky.
Otočila sa a zbadala, ako k nej beží Gyou.
,,Sakura, začul som, že sa tu strhla nejaká bitka. Si v poriadku?“
,,Som,“ stroho mu odvetila.
,,To som rád,“ usmial sa a oprel do kolien. Bol celý zadychčaný.
,,Tak, teraz, keď to už vieš...“ nechcela tú vetu dopovedať. Dúfala, že pochopí, čo mu chce povedať.
,,Mám odísť?“
Mlčala. Prosebne pozrela na Ino, no tá ju úplne odignorovala.
Gyou odrazu spozornel. Vzpriamil sa a znepokojene pozrel do diale.
,,Deje sa niečo?“ vyzvedala Sakura.
,,Nie,“ zamumlal a následne nato sa rozbehol preč. ,,Prepáč, na niečo som si spomenul... Musím bežať...“
,,Akoby si tu mal niekomu chýbať...“ zavrčala a hneď nato schytala úder po hlave. ,,Au, čo je?“
,,Prečo si k nemu taká? To pre teba za poslednú dobu neurobil dosť?“
,,Ale urobil,“ zamumlala. ,,Stále však k nemu nič necítim.“
,,Ach, no dobre, je to tvoja vec...“ prekrútila očami a podišla k lavičke. ,,No nestoj tam a poď sa najesť!“

Gyou rýchlo zabočil do tmavej uličky a namieril si to rovno k dverám do podzemia. Ruka mu nepríjemne brnela – jeho tiché poplašné zariadenie mu tak dávalo najavo, že sa ktosi vlámal do jeho tajnej skrýše.
Kakashi trpezlivo vyčkal, kým dôjde až ku vchodu. Potom zoskočil zo strechy a jedným jediným úderom ho skolil k zemi.
Pre pána, veď toho by hravo premohol aj Tonton... neveriacky si pomyslel dívajúc sa na muža, čo sa márne pokúšal pozviechať. On že nám spôsobí veľké problémy?
,,Kto si?“ nahlas a zreteľne sa ho opýtal.
,,To by som rád vedel ja o tebe,“ zavrčal Gyou a utrel si pramienok krvi, čo mu stekala po brade.
,,Pýtal som sa prvý.“
Gyou sa iba zachechtal a vytiahol si z vrecka akúsi malú fľaštičku. Tú mu Kakashi okamžite vykopol z rúk a hneď, čo sa rozbila, vyžrala do zeme obrovitánsku dieru. Kakashi vtedy usúdil, že by ho mal čo najrýchlejšie spacifikovať. Rýchlym chmatom ruky ho omráčil a potom prekvapene vzhliadol.
,,Ber ho dovnútra!“ prikázala Anya a vyšla z tmy. V rukách zvierala veľké krvavé srdce. Šaty mala celé dotrhané, telo doráňané a tvár úplne meravú. Kakashi si nechcel ani len predstaviť, čím si musela prejsť, aby unikla svojim nepriateľom. ,,Bude sa nám hodiť.“
Bez slova ju poslúchol a zodvihol bezvládne telo zo zeme. Spoločne s Anyou vošli dovnútra a zavreli za sebou dvere.