Návrat beštie VI. – Mors tua vita mea II.

,,Poď za mnou,“ stroho prehovoril strážca a zaviedol Naruta úzkou chodbou do tajnej miestnosti na jej konci.
,,Počkaj, nemal by som radšej...“
,,Oni to zvládnu aj bez teba. Červy pre túto jaskyňu nepredstavujú veľkú hrozbu. Cez tieto steny sa neprevŕtajú a cez tunel zase neprepchajú.“
Strážca zmĺkol a pozrel do rohu, v ktorom ktosi nehybne posedával. Nebolo ho dobre vidieť, pretože v miestnosti blčala iba jedna jediná pochodeň, no zdalo sa, že to strážcu vôbec netrápilo. On veľmi dobre vedel, na koho sa díval.
,,Tak, Veštec, tu ho máš. Myslím, že je načase, aby sa to dozvedel.“
Naruto prižmúril oči. ,,Čo také sa mám dozvedieť?“
,,Uvidíš,“ povedal strážca a pobral sa na odchod.
Naruto nervózne pozrel do rohu. O čo tu, sakra, ide?
,,Takže Veštec... Predpokladám, že mi niečo vyveštíš.“
Muž zodvihol tvár. ,,Nie tak celkom. Ja totiž... nevidím do budúcnosti, iba spomínam na minulosť.“
,,Má to čosi spoločné s tým, ako tu plynie čas?“
,,Má to s tým spoločné úplne všetko,“ odvetil mu Veštec s podivným úsmevom na tvári a prikázal mu sadnúť si. ,,Už si zjavne stihol zistiť, že niečo nie je v poriadku. Ľudia naokolo teba pred tebou niečo ukrývajú.“
,,A ty snáď vieš čo...“
,,Áno, viem to. Ukrývajú tvoju budúcnosť a chránia... budúcnosť Konohy.“
,,Pozri, nenarodil som sa práve dvakrát chápavý, takže mi na rovinu povedz, čo sa deje.“
,,V poriadku,“ potichu prehovoril Veštec. ,,Uzumaki Naruto, čoskoro sa vrátiš domov.“
Zarazene sebou trhol. Jednak poznal jeho pravé meno... a jednak povedal čosi, čomu bolo len ťažké uveriť.
,,Ako to? Človek odtiaľto predsa nemôže uniknúť!“
,,Nemôže, to je pravda, no ty predsa len unikneš. Unikneš rovnako, ako unikol Naruto mnoho, mnoho rokov pred mojim narodením. Vrátiš sa domov, a tam sa naplní tvoj osud.“
Mal pocit, že ten chlap hovorí úplne z cesty. Nevedel, čo si má myslieť. O akom osude to hovoril?
,,Dobre, stále nechápem.“
,,Ani sa nečudujem,“ odkašľal si Veštec, uškrnul sa a potom nahodil svoj obvyklý, strohý výraz tváre. ,,Tvoja stvoriteľka ťa čoskoro privedie naspäť medzi živých. Je to len otázkou pár hodín. Potom ťa čaká ťažká skúška. Skôr než sa nazdáš, budeš zapletený do krvavého boja, v ktorom pôjde o život každému, na kom ti kedy záležalo.“
Naruto na neho iba mlčky zazeral. Ani trochu sa mu nepáčilo to, čo mu vravel. Krvavý boj... v tom momente by radšej zostal v pekle.
,,Povedzme, že ti verím...“ zahundral Naruto. ,,Povedz mi teda, kto bol ten chlap, čo na mňa zaútočil a prečo mi o tomto nikto nepovedal?“
,,Naruto, verím... teda ja viem, že až taký sprostý nie si. Čo povedal ten muž, keď ťa napadol?“
,,Vráť mi srdce...“ potichu vyslovil a zatváril sa zamyslene.
,,Už vieš, kto to tak asi mohol byť?“
,,Niekto, koho srdce mi bude po mojom návrate patriť?“
Veštec spokojne pokýval hlavou. ,,Čo sa tej druhej otázky týka... Chceli ti to povedať, no nakoniec sa zhodli na tom, že budú mlčať. Radšej si zvolili pretvárku, mysleli si, že ťa tak jednoduchšie ochránia.“
,,Čo si mysleli? Že ma ochránia klamstvami? Dobre, v inej situácii možno, no... Moment, pred čím ma to vlastne chceli ochrániť?“
,,Pred smrťou. Ak by totiž tvoja duša skončila v mučiarni, všetko by bolo stratené. Nedala by sa zastihnúť, nemohol by si sa teda vrátiť medzi živých.“
,,Dobre, stále si myslím, že mi to mohli pokojne prezradiť,“ vrčal. ,,Prečo vlastne tak veľmi chcú, aby som sa vrátil?“
,,Pretože väčšina ľudí, čo žije v tejto jaskyni, má alebo bude mať svoje korene v Konohe. Je v záujme všetkých, aby ťa oživili, pretože zohráš významnú rolu pri jej záchrane. Vodca ťa chránil preto, lebo sa tam ešte len má narodiť, a napríklad taká Kráľovná preto, lebo tam práve vyrastajú jej deti.“
,,Chápem... no ja nemám v pláne bojovať za to prekliate miesto. Konoha už pre mňa nič neznamená.“
,,Heh, ale Naruto, ty budeš bojovať. Na tom už nič nezmeníš.“
Nahnevane vstal. ,,Chceš sa staviť?“

Kakashi zamračene hľadel na Anyu. ,,Povieš mi už konečne, načo sú ti tie hadičky, ihly a tá blbá pumpička?“
Ponorila ruku hlbšie do Narutovej roztvorenej hrude. Ozvalo sa hlasité čvachtanie a Anyino nedočkavé vrčanie. Vytiahla skrvavenú dlaň a upriamila na Kakashiho chladný pohľad.
,,Naruto potrebuje krv. Moju krv. A ty mi ju za pomoci týchto vecičiek pomôžeš dostať do jeho tela.“
,,Chceš mu dať svoju krv?“
,,Musím. Som jeho stvoriteľka, jedine moju krv jeho telo neodmietne.“
,,Ale si príliš slabá...“
,,Nebodaj sa o mňa bojíš,“ zachechtala sa. ,,Viem, ako som na tom so silami. Našťastie tu však máme jeho...“
Kakashi sa obzrel za seba a pohľadom spočinul na nehybnom tele. ,,Ty ho nebodaj chceš...“
,,Načerpám z neho silu, a tú následne predám Narutovi,“ chladne mu odvetila a postavila sa.
,,Počkaj, to ti nemôžem dovoliť. Dokým som tu ja, nezomrie žiadny ďalší nevinný.“
,,Nevinný?“ Anya vyprskla do smiechu. ,,Ah, Kakashi, tento chlap má na rováši viac, než si len dokážeš predstaviť. Nie je to žiadny anjelik, to mi ver.“
,,Mám veriť tebe?“
,,Dobre, mne veriť nemusíš. No spomeň si na to, čo sa hovorí o zvedoch Loveckej organizácie. Sú síce slabí, no zato zákerní a prefíkaní. Nenávidia každého, kto čo i len trochu sympatizuje s upírmi, a mnohí z nich majú ruky pošpinené krvou nevinných. Tento možno nie, ale predstav si, čo sa stane, ak ho nezneškodníme. Kontaktuje svojich nadriadených a tí...“
,,To som už urobil,“ zaznelo tlmené zachrčanie a Gyou odlepil tvár od špinavej podlahy. ,,Už som ich dávno kontaktoval, ty suka. Vyslal som...“
,,...tajnú správu,“ dokončila za neho Anya a zachechtala sa. ,,Tú som zachytila hneď po tom, čo si tak učinil. Ach, hlúpi zvedovia... Už celé desaťročia používate tie isté spôsoby dorozumievania. Ste iba banda neschopných hlupákov...“
Pokľakla a schytila ho za vlasy. ,,Ak dovolíš, Kakashi...“ Otvorila ústa a vycerila ostré tesáky. V očiach jej zatancovali diabolské plamienky. Prudko sa mu zahryzla do krku a zaborila zubiská hlboko pod jeho kožu. Gyou bolestne zasyčal, no nesnažil sa kričať o pomoc. Pomaly zatvoril oči a pokýval sánkou, akoby sa snažil niečo povedať.
Kakashi o krok ustúpil snažiac sa nevšímať hlasité zvuky Anyinho hladového prehĺtania.
,,Žiadna...“ chrčal Gyou bezmocne. ,,Aj žiadna správa... je správa.“
Anya zhrozene otvorila oči a vytiahla z neho tesáky.
,,A do r*ti...“ zavrčala a pustila jeho bezvládnu hlavu. Bol mŕtvy.
,,Čo to znamená?“ opýtal sa jej Kakashi mierne agresívnym tónom.
,,Čo to znamená?“ Zotrela si krv z úst a podišla k Narutovmu telu. ,,Asi toľko, že nemáme čas na hlúpe otázky! Rýchlo mi podaj tie poondiate hadičky!“

Naruto bez slova vyletel z miestnosti.
,,Kyuubi, hej, K...“ volala po ňom Kráľovná. ,,Kam sa to ženieš?“
,,Sklapni!“ zvrieskol na ňu. ,,Nevolám sa tak. Dobre to vieš...“
,,A sakra, povedal mu to...“ Zhrozene vyvalila oči sledujúc, ako nazlostene kráča preč.
Vodca postával uprostred jaskyne, obklopený desiatkami napätých mužov. Niečo im vysvetľoval. Nebolo ťažké začuť tú ohromnú spŕšku slov, čo mu vychádzala z úst.
,,Rozdelíte sa na tri skupinky. Jedna vyjde zadným vchodom z jaskyne a celú ju obíde, schová sa pri skaliskách a vyčká na signál. Druhá vylezie cez dieru hore a keď poviem, spustí paľbu. Tretia zatiaľ zostane tu a pomôže robotníkom v podzemí vyrábať šípy a ostatné zbrane.“
Naruto sa bez rozmyslu zamiešal medzi prvú skupinu, ktorá práve vychádzala z jaskyne. Ja si svoj osud určujem sám! dookola nahnevane omieľal vo svojej mysli. Bol pripravený urobiť čokoľvek preto, aby zmenil nezmeniteľné. Bol pripravený umrieť.
Lecter zmraštil obočie a pozornejšie sa prizrel odchádzajúcej skupinke. ,,Hej, nie je tamto náhodou... Kyuubi! Hej, ty nesmieš ísť von!“
Odhalili ho. Musel rýchlo konať. Hneď, čo všetci vyšli von, sa od nich oddelil a stratil sa niekde za skaliskami.
Lecter zlostne zaklial a okamžite upovedomil Vodcu. Ten len nazúrene udrel do tvrdej steny a zaťal zuby. ,,Ten idiot...“
Veštec vtedy vyšiel zo svojej ,,útulnej izbietky“ a zasmial sa. ,,Už chápeš, prečo ti radšej nič nevraveli?“
Prikrčil sa k zemi a zahľadel sa na hlavný vchod do jaskyne. Červy pred ním neustále vyskakovali do vzduchu a následne sa ponárali naspäť do zeme, akoby čakali, že ktosi každú chvíľu vylezie von a padne za ich obeť.
Nasucho preglgol. Čo mi hrabe? Skutočne si nebol istý svojim momentálnym psychickým stavom. Naozaj chcel radšej umrieť a vytrpieť si desať nekonečne dlhých rokov múk a bolestí, než aby sa vrátil domov a nakopal zopár zadkov? Alebo rovno ušiel niekam do zabudnutia, vykašľal sa na všetkých a na všetko a začal nový život?
Z myšlienok ho vytrhol strašlivý rev. Zhrozene pozrel nad seba a zbadal tam krúžiť obrovského draka.
Začul niečí hlas a oblohou sa v tom momente prehnalo mračno šípov a oštepov. Ani jeden draka netrafil, nečakaný útok ho iba zbytočne podráždil. Naruto sa teda rozhodol využiť to, že bol drak rozptýlený, a vybehol z úkrytu. Rozbehol sa naprieč pustatinou k neďalekým balvanom.
Draka sa však aj napriek všetkému nestriasol.
,,Do frasa...“ Zrýchlil a skočil do mora kameňov a skál. Drak preletel tesne ponad jeho hlavu a vychrlil oheň z hrdla. Naruto sa vzpriamil a prebehol na druhú stranu kamennej mláky. Drak vtedy preletel naokolo neho, otočil sa a vymrštil rovno vpred.
Naruto zakopol a padol tvárou rovno na skalu. Bolestne zreval a priložil si dlaň k zakrvavenej sánke. Drak ho len tak-tak minul a vzlietol vysoko k oblohe.
,,Čo to...“ Naruto prižmúril oči a zaostril. V diaľke čosi zazrel. Nejakú postavu. Videl ju iba zahmlene, no aj tak mal pocit, že toho človeka pozná. Urobil krok vpred nevšímajúc si rev draka a natiahol krk. Tá osoba na niečo ukazovala. Na nejaký balvan.
Rozbehol sa smerom k nej, no ona z ničoho nič zmizla. Doslova sa vyparila.
Keďže bol jeho život v ohrození, nezaoberal sa tým a radšej preskúmal miesto, na ktoré postava ukazovala. Bola to skala, v ktorej bola puklina. Dosť veľká na to, aby sa do nej vopchal. Bez rozmyslu sa do nej ukryl.
Drak nazúrene zletel k zemi a zreval. Pokúsil sa po Narutovi chňapnúť, no bolo neskoro. Bol príliš hlboko na to, aby ho odtiaľ vytiahol. Zúrivo zacvakal zubami a pripravil sa vychrliť oheň, keď vtom ktosi zareval a prebodol draka ostrým mečom.
,,Vodca!“ Naruto s vďakou v očiach sledoval, ako sa Vodca morí s mohutným tvorom. Bol to boj dvoch beštií. Nemilosrdný a krvavý.
Ako náhle boj ustal, vybehol z úkrytu. Vodca ležal na zemi, v rukách zvieral svoj zašpinený meč a v tvári mal priam besný výraz.
,,Ty malé hovado...“ zavrčal hneď, čo Naruta zazrel.
Naruto nebol schopný vysloviť čo i len ďakujem. Iba tupo zazeral na svojho polomŕtveho záchrancu a v duchu preklínal svoju nekonečnú vymletosť.
,,Počuj,“ zachrčal Vodca a schytil Naruta za zápästie. ,,Zachráň tú prekliatu dedinu...“
Naruto mimovoľne pokýval hlavou a hneď nato sa zviezol k zemi. Pocítil silný kŕč v celom tele. Nevedel, čo sa to s ním dialo, mal pocit, že umiera. Vyceril zuby a zavrel oči.
,,Zbohom, chlapče,“ potichu vyslovil Vodca s úsmevom na tvári a venoval Narutovi posledný pohľad. Potom obaja ochabli a následne sa ich telá premenili na piesok poletujúci v ovzduší.

,,Sakura! Sakura, zobuď sa!“ kričala Ino a zúfalo triasla jej nehybným telom.
Sakura sa prudko nadýchla a otvorila oči. Schytila Ino za ramená a zaryla prsty hlboko do jej kože.
,,Au, pusti ma!“ zasipela a vymanila sa z jej zovretia.
Sakura si zotrela pot z tváre a pokúsila sa upokojiť. Opäť tam bola. V pekle. A tentoraz dokonca videla Naruta...
Snáď si to stihol pomyslela si pri spomienke na ozrutného draka. Potom sa za pomoci Ino postavila a urobila zopár krokov tichou nočnou ulicou.

V tme lesa sa objavil pár zlostných karmínových očí. Boli prísne prižmúrené a ich prepaľujúci pohľad spočinul na spiacej dedine.
,,Pomstíme sa,“ zavrčal ktosi a následne nato zmizol v čierňave.
V tú istú chvíľu sa na opačnom konci Konohy objavilo niekoľko zahalených postáv. Všetky sa vyšplhali na múr a skúmavo sa rozhliadli naokolo seba.
,,Sme tu,“ prehovoril vysoký muž a zavetril. Jeho čuch zachytil pach upíra.