Bezmenná temnota - Sila (3. časť)

„To... to nemôže byť pravda!“ Celý doterajší život žil Gin s tým, že je sirota. Myslel si, že horšie už byť nemôže, ale pravda je taká, že môže byť. Až teraz sa naozaj stal sirotou. Bolelo to tak veľmi, že nebol schopný racionálne myslieť. V hlave mal pocit akejsi bubliny, ktorá mu nedovolila uvažovať. Konal bez myslenia, telo sa mu hýbalo len automaticky. Jedlo mu nechutilo, schudol niekoľko kíl a každý deň chodil na miesto, kde prišiel o svojho otca. Tam mu spravil aj miesto jeho posledného odpočinku. Tá smrť ho tak zasiahla, že takmer zabudol na posledné slová svojho otca. Žiaľ, spomenul si na ne a to bolo ešte horšie.
...som zbabelo utiekol preblesklo mu hlavou.
„Zbabelec! Zbabelec! Zbabelec! Zbabelec! Zbabelec!“ kričal na hrob svojho otca a chytil ho zúrivý amok. Chopil sa katany a zúrivo s ňou sekal na všetky strany. Stromy podťato padali a jeden len-len že nespadol na Gina. Gin vytiahol kunai a hodil ho na skalu, ktorá tvorila hrob jeho otca. Kunai sa zabodol do skaly.
„Už viac nie som Gin. Opäť sa vzdávam tohto mena, no tentoraz naposledy!“ povedal smerom na skalu. Čudoval sa tomu, ale ukľudnil sa, už opäť začal racionálne myslieť. Odišiel smerom ku chalupe, kde spoločne so svojim otcom strávil najkrajšie mesiace svojho života. Vstúpil dnu. Schmatol batoh, nahádzal do neho učebnice a zvitky ninjutsu, ktoré ešte neprečítal, jedlo a ešte nejaké maličkosti a odišiel. Túto chalupu už viac nechcel vidieť.
Na rozdiel od vtedy, keď pred niekoľkými rokmi odišiel nevedomky kam a žil život lovca divej zvery, teraz dobre vedel, kam budú smerovať jeho ďalšie kroky. Neďaleko odtiaľ je chrám, v ktorom si mnísi viedli celé archívy bojových techník. Neplánoval však pridať sa do tohto chrámu. Jeho cieľ bol nevraživý. Bol rozhodnutý vyvraždiť všetkých členov tohto chrámu. Už ho nič nedržalo späť, upadol do temnoty a stal sa z neho vrah.
Smial sa ako šialenec, keď zistil, aké techniky títo mnísi ukrývali vo svojich archívoch a pritom boli takí bezbranní, keď sa ich snažili chrániť. Každý deň neúnavne študoval. Zabralo mu to niekoľko mesiacov, no nakoniec zvládol väčšinu týchto techník. Cítil sa neskutočne silný, chýbala mu jediná vec – skúsenosti. Darmo ovládal to najkrutejšie genjutsu, keď ho nevyskúšal v skutočnom boji. No na súpera nemusel dlho čakať.
Bol to akýsi mních, podobne oblečený, ako mnísi, ktorí žili v tomto chráme. Mních nemohol skrývať zdesenie, keď zbadal mŕtve telá svojich spoločníkov len tak pohodené a rozkladajúce sa po areály. Netušil, že sa čoskoro stane pokusným králikom vraha svojich priateľov.
„Genjutsu Shibari! (Genjutsu spútanie!)“ zaútočil na neho vrah. Mních sa nemohol hýbať a až teraz konečne zbadal svojho súpera. Bol ním 13-ročný chlapec! To... to nie je možné! 13-ročné dieťa spáchalo takýto hrozný čin?!
„Skutočne to funguje,“ uškrnul sa bezmenný 13-ročný vrah. „Veď ako inak,“ a začal sa šialene smiať. „Kai! (Uvoľniť!)“ uvoľnil svoju techniku a mních sa mohol hýbať. Ten neváhal. Síce čelil len dieťaťu, nemal na výber, musel ho poraziť, aj keď to bolo proti jeho zásadám. Toto nie je obyčajné dieťa, to je určite to dieťa temnoty, o ktorom hovoria proroctvá. Chopil sa svojej Jo (Jo - Stredne dlhá palica, cca 120 cm. Veľmi efektívna útočná aj obranná zbraň.), ktorú nosili všetci mnísi a zaujal bojový postoj.
„Fuuton: Renkuudan! (Živel Vietor: Stlačená vzduchová guľa!)“ bola odpoveďou na mníchov bojový postoj. Po tom ako bezmenný vrah spravil v rýchlosti niekoľko pečatí, poslal na svojho pokusného králika túto techniku, ktorú sa naučil ešte keď žil jeho otec.
Mníchovi sa s ťažkosťami, ale predsa, podarilo uskočiť tejto veľkej vzduchovej gule, ktorá trafila múr, ktorý bol za ním a mních sa tak ešte musel uhýbať padajúcim kusom z múru.
Bezmenný mu nedával vydýchnuť:
„Teraz trochu taijutsu,“ uškrnul sa. „Ale ešte predtým: Shunshin no Jutsu! (Technika preblesknutia!),“ zrazu sa objavil pred mníchom, ktorý si ho ani nestihol všimnúť, a kopol do neho veľkou silou, čím ho vykopol do vysokej výšky. Vyskočil za ním. Keď dosiahol rovnakú výšku ako mních, chmatom ho otočil tak, aby mních hlavou smeroval k zemi. Rukami ho uchopil okolo pásu, nohami okolo krku a takto ho držal, až kým nedopadli k zemi: „Hayabusa Otoshi! (Sokolí pád!)“ Mních narazil do zeme, doslova sa tam „zavŕtal“. Stále však ešte žil. Neohrabane sa mu podarilo vyprostiť. Tackavo, pripomínajúc alkoholom opojeného človeka, podišiel k svojej Jo, ktorá pri páde odletela neďaleko neho. Zohol sa a zdvihol ju. Opäť zaujal ten istý postoj, ako na začiatku boja.
Bezmenný zobral tri shurikeny a hodil ich po mníchovi. Tento útok, už však nebol úspešný. Všetky shurikeny mních s palicou vykryl. Celkom sa tomu potešil, keby totiž jeho súpera dorazili len tri shurikeny, asi by ho to sklamalo. Vytasil svoju katanu, ktorú mal ešte stále so sebou. Vyrazil oproti mníchovi veľkou rýchlosťou a mních spravil to isté. Nastal stret a obaja boli nakoniec k sebe otočení chrbtami. Bolo počuť náraz dutého dreva o dlažbu. Mníchova palica bola rozseknutá a z mnícha vytryskla krv, no nepadal. Bezmenný zasunul katanu späť do pošvy. Ešte stále chrbtom otočený k mníchovi zdvihol pravú ruku a palcom, ukazovákom a prostredníkom akoby niečo priťahoval:
„Fuuton: Kaze no Yaiba! (Živel Vietor: Veterné ostrie!)“ bolo počuť zvuk prichádzajúceho vetra a bolestivý výkrik mnícha. Vykašlal krv a dopadol na zem. Bol mŕtvy.
Bezmenný sa začal smiať. To bolo úžasné! Najradšej by si to ešte niekoľko krát zopakoval, no stav jeho chakry mu to už nedovoľoval. Aj tak na 13-ročného chlapca mal chakry viac, než jeho rovesníci. Upažil ruky a blahorečene prehlásil:
„Pohlaď, svet! Tu vidíš bojovníka, ktorý sa stane najsilnejším na svete!“

Táto krvavá masakra, kde 13-ročný chlapec mal na svedomí 58 zabitých mníchov, o pár týždňov otriasla svetom a bola pomenovaná ako Incident v chráme Yaka. Chlapec dostal prezývku Bezmenná temnota a spolu s najnebezpečnejšími Nukenmi sveta mal aj svoju stránku v Bingo knihe. Incident bol veľmi podobný tomu, aký niekoľko rokov predtým spáchal 13-ročný Uchiha Itachi, ktorý spoločne s neznámym komplicom vyvraždil celý Uchiha klan a prežila len jedna osoba.