Narutov návrat I. - chuuninská skúška 33.

„Tak sa ukážte!“ zakričal Deidara celý natešený z nadchádzajúceho boja. Vznášal sa na svojej sove, ruky mu ťažil íl, ktorý už hodnú chvíľu naberal a spracovával vo svojich vačkoch. Nadišiel moment keď mal svoje prípravy dokončené. Vytiahol končatiny a vrecúška výrazne pochudli. Neváhal ani chvíľu a svoje výtvory rozhodil nad hlavy súperov, z tej výšky to najprv vyzeralo ako sneh, no čím viac sa to približovalo, tým viac bolo vidno čo si na nich pripravil. Niekde uprostred medzi svojim tvorcom a cieľom všetky výtvory akoby na povel pukli, zväčšili tým svoj tvar a pokryli oblohu hustým mrakom. Nad delegáciou Piesočnej sa zatiahla obloha. Kazekage bez váhania šmahol rukou, ovládol tak piesok okolo nich a zaistil sebe a svojim súrodencom ochranu piesočného štítu. Bubnovanie márnych pokusov prejsť cez štít hodnú chvíľu neustávalo, ale cez ochranu nepreniklo nič.
„Katsu!“ Monštruózne množstvo drobných výbuchov zasiahli štít ohromným tlakom, ten ich nápor nevydržal a rozsypal sa. To však nebolo všetko, pomedzi pomaly sa rozpadajúci piesok sa brodili mračná bielych neznámych tvorov. Tomuto výbušnému dažďu sa už súrodenci vyhnúť nedokázali. Pokúšali sa ich zbaviť, ale zakaždým keď niektorého odhodili jeho miesto zaujalo päť ďalších. Deidara nepotláčal víťazoslávny úsmev, stál vzpriamene na svojej sove a zopakoval pokyn na samoodpálenie. Tisícky miniexplózii vytvorili siluety troch umierajúcich ohnivých postáv.
„Nie!“ zaúpela Hinata, ktorá mala vďaka svojmu Byakuganu väčší rozhľad ako ostatní. Tento výkrik ich však upozornil a každý jeden bez výnimky na chvíľu poľavili zo svojho boja, pozreli na ňu a sledovali jej pohľad. To čo zazreli ich ochromilo. Traja z ich hostí a priateľov sa pod náporom výbuchov doslova rozsypovali a nenápadný vietor odvieval čerstvo nadobudnutý popol. V tom sa mala udiať ďalšia tragédia a jediný kto to zareagoval bol Shikamaru, ktorý bol od bojov vzdialený kvôli pozorovaniu.
„Hinata!“ snažil sa ju upozorniť. Akatsuki nemali dôvod byť zaskočení smrťou svojich súperov a rovnako nemali dôvod prestať bojovať, naopak mohli využiť svoju šancu. Narov výkrik však bol márny, hoc sa snažil, Kisameho útok už zastaviť nemohol. Všetky tváre sa teraz odvrátili od zvyškov tiel ich spojencov a hľadeli na situáciu, ktorú nemohli zastaviť. Už len šok zo strašnej smrti ich priateľov im oslaboval svaly. Boli to cvičený ninjovia, ale smrť ich kamarátov, tak blízko a taká strašná nimi otriasla. Hinata bola v smrteľnom nebezpečenstve.

Blondiak z Akatsuki sa netrápil pohľadmi ostatných, vychutnával si krásu svojho umenia. Zvyšky tiel, ak sa to tak dalo ešte nazvať, tlejúcich jeden vedľa druhého, kosti ešte stále rozžeravené a vietor, ktorý z nich odvieval popol vytvorený žiarom.
Umenie je výbuch. Za tým si stojím a nech si majster Sasori vraví čo chce. Myseľ mal omámenú, vedel by sa na svoj výtvor dívať večne, keby mu okolité boje nekazili dojem nevýbušnými technikami. Ako sa tak díval nevšimol si piesočnú guľku, ktorá odpadla z jedného z tiel a neúprosne mierila na svoj cieľ. Obhorky tiel sa po chvíli menili na rozsypavajúce sa sochy, čo si už Dediara všimol. Chvíľu hľadel na ten výjav ako sa zrnká piesku z tiel spájali a vytvorili desiatky projektilov. Ešte si stihol všimnúť ako naňho vrhajú, keď v tom mu ramenom prešla ostrá bolesť, prvá strela neminula cieľ. Vyviedla člena Akatsuki z rovnováhy, čím umožnila zásah aj ostatným. Deidara sa pred útokom zdola nechal kryť sovou, nezabránil tým však prieniku niektorých a o chvíľu už neschopný pohybu ležal na núdzovo pristávajúcom vtákovi. Všetky rany boli stále naplnené piesočnými projektilmi, ani jeden neminul a ani jeden neprestrelil. Aj napriek tomu, že boli nasýtené krvou protivníka, sa zrnká začali sypať z rán. Po chrbte sovy si tvorili cestičku, ku ktorej sa postupne pripájali ostatné. Pri Deidarových nohách sa vytvorila mláčka, z ktorej sa postupne vynárala postava. Najprv to bol len neotesaný stlpec, ktorý postupne nadobúdal kontúry svojho tvorcu až napokon s posledným zrnkom bola socha hotová, získala podobu shinobiho.
„Nepodceňuj ninjov z Piesočnej,“ oznamoval chladný hlas. Blondiak sa iba pousmial.
„Pekný trik, zasiahnuť mi všetky končatiny, tak aby som sa nemohol pohnúť, ale čo povieš na toto?“ naširoko sa usmial a pohľad mu zablúdil na tribúnu, kde mu úsmev opätoval pravý člen Akatsuki držiaci ruky vo svojej obvyklej pečati. Gaara reagoval okamžite, aby urýchlil tvorbu ochranného štítu prešiel si otvorenou dlaňou pred tvárou. Z jeho tekvice (pozn. aut. týkve) sršali zrnka nepostrehnuteľnou rýchlosťou a ako závoj sa v štíte rozprestreli v smere pohybu dlane, zľava doprava. Deidara rozšíril svoj úsmev ešte viac. Táto ochrana by možno bola dokonalou keby nepozostávala aj z projektilov, ktoré zasiahli jeho ílový klon. V stene piesku sa jasne vynímali červené fľaky, ktoré sa v tej chvíli zmenili na biele ílové.
„Katsu!“
skríkol znova a opäť stavil na presné načasovanie. Prv vybuchla časť piesočného štítu až po ňom nasledovala explózia klonu. Boli pár metrov od steny arény výbuch však pohltil aj ju, rozširoval sa a svojim ohnivým objatím roztrieštil a spálil prvých pár radov stoličiek , ďalšie rady zničila tlaková vlna, ktorá ho nasledovala. Miesto zavalil prach a triesky, jediný pohyb, ktorý sa dal zaznamenať bol let kazekageho tela poháňaný silou výbuchu. Ďalší okamžik čo znova čiastočne prerušil boje.
„Gaara!“ zvolala Sakura oslabená technikou, ktorú práve použila. Neváhala a vyskočila aby ho zachytila, no neodhadla správne silu výbuchu, ktorá bola zrejme silnejšia ako predpokládala a namiesto toho aby Kazekageho bezpečne zachytila, tak jeho let len spomalila.
„Suiton: Seibun Houfutsu!“ Hinata si udržiavala prehľad o ostatných bojoch, tak pre ňu nebol prekvapením prelet dvojice. Svojou technikou ich obklopila vodnou guľou, nie však preto aby im zabránila v dýchaní, využila ju ako mäkký dopad pri zrážke s Kisameho vodnou vlnou. Techniky sa zrazili a vzájomne vyrušili menším výbuchom. Nedobrovoľným cestovateľom sa tak vďaka Hinatinej pomoci nič nestalo. Sakura jemne dopadla na nohy s Kazekagem v náručí, nečakala, ihneď sa rozbehla čo najďalej od súbojov. Smeroval k Shikamarovi, ten už dávno pochopil situáciu.
Myslím, že nastal čas zapojiť sa. S touto myšlienkou sa jej rozbehol oproti.

„Fuuton: Rosuto no Yaiba!“ Temarin výkrik doprevádzal piskot vzduchu. Na jej súpera, na toho jediného čo pred sebou v hneve videl sa hnala neznáma sila. Zblúdili vietor stratený vo víre objavil svoju novú cestu. Zaostrený chakrou ovládanou kunoichi nemienil minúť cieľ a upadnúť tak v zabudnutie. Blondiak uskočil chabo viditeľnej technike, ostrie však siahalo ďalej ako predpokladal. Nepocítil žiadnu bolesť, len chlad v paži. Pozrel na ruku a zistil, že hladký rez mu odstránil končatinu. Vyjavený zo situácie si nevšimol ďalší útok smerujúci naňho. Kankurou čakal na svoju príležitosť. Temari ho vyviedla z rovnováhy a on to s ním teraz ukončí. Svoju obeť, aj s odrezanou rukou uväznil v svojej bábke.
„Priprav sa zomrieť za to čo si spravil nášmu Kazekagemu,“ druhá bábka sa rozdelila aby tak mohla zasadnúť do presne tvarovaných otvorov a tým usmrtiť nepriateľa, „Nášmu bratovi,“ dokončil a ako skúsený bábkar smrteľne pohol prstami ovládajúc svoju bábku.

Sakura skontrolovala okolie. Nemohla sa dať do liečenia ak by im hrozilo bezprostredné nebezpečenstvo. Ako zistila, všetci členovia Akatsuki boli zaneprázdnení bojmi, dokonca aj Kazekageho protivníka zamestnávali jeho súrodenci. Ten divný blondiak sa vyškieral a nezaregistroval tak, že ešte nie sú vyradení všetci jeho súperi. Nahmatala zranenému hruď a sústredila sa na tok chakry. Nič, necítila žiadne poškodené tkanivá ani orgány. Postupne plánovala skontrolovať celé telo okrem hlavy, tú si nechávala nakoniec. Navonok na nej nebolo vidno žiadne zranenia, takže bol dôležitejší zvyšok tela. Z hrude prešla na brucho no nič nenachádzala. Bolo to divné, cítila ako nim divoko preteká krv a chakrový obeh bol aktívny ako za plného boja, no on sa nehýbal, bolo to znepokojujúce. Prešla na rameno a vtedy sa to stalo. Opadol z neho kúsok tela, vlastne niečo ako škrupina ramena a pod ním sa zjavilo skutočné telo. Ihneď si uvedomil, že spravila chybu. Piesočný štít, presne taký aký použil na obranu pred Leem počas ich prvej chuuninskej skúšky. Ruky obalené zelenou chakrou presunula nad jeho tvár. Aj odtiaľ opadla škrupina a zbadala Gaarovu tvár. Niečo však bolo iné, znak lásky na jeho čele akoby vybledol. To, ale nebolo možné, Kazekage si ho tam vyryl vlastným pieskom, nie je možné aby vybledol. Zavrela oči a sústredila sa tak ako si to nacvičovala posledné mesiace, túto techniku sa naučila len nedávno a ešte ju úplne neovláda. Snažila sa preniknúť do mysle zraneného aby tak zistila presnú príčinu. Podarilo sa, prenikla, no v tej chvíli ako sa ocitla v jeho mysli bola vystavená zúrivému pohľadu dvoch žltozelených očí v tvare hviezdičiek. Ohromná sila a krvilačná chakra, to pocítila tu chvíľku, ktorú strávila v Gaarovej mysli, v mysli jinchuuriki Shukaku.
Vystrašene odskočila a čakala, že sa Kazekage zmení na monštrum. Nestalo sa tak, červenovlasý mladík otvoril oči, vrátila sa mu farba pleti aj znamenie oživlo. Gaara sa prudko posadil, skontroloval situáciu, vstal a smeroval na pomoc svojim súrodencom. Sakura stále ohromená nad tým čo sa udialo len sedela s vyjaveným výrazom, kým sa jej Kazekage nedotkol pleca, keď ju obchádzal.
„Ďakujem.“ Vtedy pochopila, jediná jeho šanca ako sa vyhnúť tak obrovskému výbuchu bolo chrániť sa piesočným démonom, aby však neohrozil ostatných musel s ním vo svojej mysli bojovať od nadvládu nad telom a ona bola zrejme tá, čo naklonila misky váh v jeho prospech.

„Nášmu bratovi,“ dopovedal Kankurou a vydal pokyn. Čepele sa už zasúvali do otvorov, keď v tom sa na malý okamih otriasol vzduch okolo bábky, v ktorej bol uväznený ich súper, hneď na to nasledoval výbuch, ktorý roztrieštil Kankurove nástroje. Explózia bola taká silná, že ho odhodila o pár radov sedadiel. Z prachu dymu vyskočil člen Akatsuki pripravený o obe ruky.
Tí malí hajzlíci. Prv mi jednu ruku odseknú. Musel som ju v tej bábke nechať vybuchnúť aby som sa odtiaľ dostal. V tak tesnom priestore som to však musel vykryť druhou. Počas toho ako premýšľal sa mu neprestala hýbať sánka. Nerozprával, prežúval, či skôr modeloval. Až dokončil vypľul svoj výtvor, ktorý sa okamžite zmenil na živého lietajúceho tvora ochotného dvihnúť ho do bezpečnej vzdialenosti od protivníkov. Obloha sa zatiahla, neboli to však dažďové mraky, napĺňal ju piesok. Kazekage mu práve odsekol akúkoľvek únikovú cestu, dal tým jasne najavo, že odtiaľ niekto živý nevyjde.
„Týmto ma chceš presvedčiť o svojom umení?“ pochybovačne sa opýtal Sasori.
„Nezvládne ani tri deti a chce sa postarať o Shukaku,“ uškrnul sa Kisame a ukázal tak svoje žraločie zuby.
Tieto reakcie ho priviedli na pokraj zúrivosti. To však nebolo, kým sa nepozrel na Itachiho. Jeho ľahostajný ignorantský výraz mu umožnil privítať nepríčetnosť v jej plnej hrôze.
Zoskočil z vytvoreného tvora a rútil sa strmhlav na Temari, tá to nečakala, uskočila nabok a chránila sa vejárom, ten zachytil jedno vrecúško čím ho roztrhlo a jeho obsah nenávratne padal k zemi. Blondiak dopadol skôr, odrazil sa a ílom si naplnil ústa. Počas prežúvania vytrvalo útočil na svoju súperku, tá mu v protiútoku roztrhla plášť. Na odhalenej hrudi sa mu na mieste srdca vynímala jazva, no on pokračoval s ešte väčším nasadením. Šialenstvo z neho priam sršalo, napínal svaly toľko až stehy praskli a zranenie sa otvorilo. Prudko odkopol svoju súperku vypľul íl a vyskočil tak aby ho zachytil v otvorenej jazve. Vzniesol sa na svoj lietajúci výtvor a vyletel do výšky, najvyššie ako mu piesková kupola dovolila. Prípravy boli hotové.
„Umenie je výbuch!“ skríkol a vrhol sa strmhlav k zemi na čo ihneď reagovali piesoční súrodenci. Zhromaždili sa na jednom mieste, Kankurou zavrel padajúceho člena Akatsuki do jedinej bábky, ktorá mu ostávala, do tej ktorá slúžila na obranu s najodolnejšou stavbou tela. Medzitým Temari rozprestrela vejár aby ich ukryla pred prípadnou explóziou. Gaara ovládol piesok a vytvoril okolo bábky hrubú vrstvu štítu. Viac spraviť nemohli, už iba čakať ako to dopadne. Najprv sa nič nedialo, piesočný štít nehybne visel nad arénou, no po chvíli cez neho začalo prenikať žiarivé modré svetlo. To bola predzvesť katastrofy, pretože ako výbuch prerazí štít, tak to bude znamenať, že bábka a piesok slúžili len na umocnenie výbušnej sily. Sledovali to a do vedomia sa im vnárala nevyhnutná pravda, že to čo sledujú a to z čoho majú obavy sa postupne stáva neodvrátiteľnou skutočnosťou. Čakali koniec, ktorý mal postihnúť každého v aréne a v jej okolí. Boli to len stotiny sekundy, ktoré mohlo postrehnúť len cvičené oko skúseného shinobi, keď sa modrá žiara dostala cez povrch štítu a zmizla. Vzal ju červený záblesk, na chvíľu pohltil a vo výške, niekde ďaleko od nich nad lesom naplno explodovali obe techniky. Aj keď sa nachádzali v ohromnej výške ich tlaková sila pritlačila stromy k zemi a v rádiuse niekoľko stoviek metrov len tak vytvoril kráter, ktorý potom výbuch vypálil do tla. To však nebolo všetko, žiara na pár sekúnd oslepila všetko živé a po jej zániku bolo vidieť ako podtlak vytvorený nedostatkom kyslíku povyvrácal všetky okrajové stromy ku stredu kráteru.
Piesočný súrodenci sa otočili za zdrojom tejto úžasnej sily s neblahou predtuchou, ktorá sa vyplnila. Aréna sťa bojisko bola zmenená na nepoznanie. Sakura a Tsunade sa snažili vyliečiť zranených, aj tých ktorým pomoci už nebolo, zatiaľčo Kyuubi v zmenšenej podobe besnil. Jeho okolie bolo ponorené do horúčavy takej vysokej až lámala vzduch. Vyzeralo to ako samotné peklo.