Svojej lásky sa nevzdám 6. časť: Legenda a Nichin plán

„Sasuke- kun, nemohol by si mi doniesť ten prívesok? Už za chvíľu nastane správny čas.“
A on šiel. Kráčal úplne kľudným krokom k Norikovi, od ktorého potom vzal prívesok pre Nichi. Sakura tomu nechcela veriť. Vážne sa na ňu Sauke vykašlal kvôli inej. Keby mohla, tak sa rozbehne a ďalej bojuje. Takto sa zmohla len na volanie: „Sasuke nie. Čo si na mňa vážne zabudol? Sasuke, spamätaj sa prosím ťa. Prosím. Sasuke.“ A to už jej tiekli slzy.
„Prestaň už kričať!“ Vmiešal sa do toho Noriko. „Aj tak to nezaberie. To ti to ešte fakt nedošlo? Ten tvoj Sasuke to nemá teraz v hlave v poriadku.“
„Ako to myslíš?“ Čudovala sa jeho slovám ružovovláska.
„Jednoducho. Je pod vplyvom Nichinej špeciálnej techniky, ktorú sama vymyslela a dotiahla k dokonalosti. Vďaka tej technike dostane každého chalana, ktorého si zmyslí. Je to niečo medzi genjutsu a hypnózou.“ Bol by tak rozprával aj ďalej, keby ho sestra nebola okríkla: „Noriko! Už som ti snáď hovorila, aby si o mojich technikách nerozprával, a to ani vtedy, keď to už tomu človeku môže byť jedno.“ Posledné tri slová Sakure rezonovali v ušiach. Nech už by malo ísť o čokoľvek, určite to pre ňu nebude nič dobré. Pokúsila sa vytrhnúť a postaviť, ale tí dvaja zamaskovaný ju držali pevne. Zo zadumania ju vytrhol až Nichin hlas: „Ďakujem Sasuke. Konečne sa mi splní moje dávne prianie. Asi by som sa mala Konohe poďakovať. Nielen že mi, takpovediac, poslala chalana ako stvoreného pre dávnu legendu, ale sem aj nechala dobehnúť dievča s príveskom ktorý potrebujem. Teraz však už nemám na niečo také čas. Nesmiem zmeškať kľúčový okamih. Ideme!“
„Nichi-san. A čo máme urobiť s touto?“ Ozval sa jeden zamaskovaný a pozrel na Sakuru.
„Naozaj. Skoro by som na ňu zabudla. Teraz nemám čas niečo vymýšľať, ale nechať ju tu len tak by bolo riskantné. Asi ju budeme musieť vziať so sebou. Zaviažte jej však pred tým oči! Nepotrebujem, aby videla, kadiaľ vedú moje tajné cesty.“
O chvíľu už sedem osôb prechádzalo podzemnými chodbami. Cesta netrvala dlho, no Sakure to pripadalo ako celá večnosť. Po dlhých dvadsiatich minútach konečne začula akési zaškrípania a na tvári zacítila jemný vánok. Dorazili na miesto. Odzadu do nej niekto strčil, aby sa pohla, no už po niekoľkých krokoch ju prudkým pohybom niekto zvalil na zem. Cítila, ako niekto dačo robí s povrazom, ktorým mala zviazané ruky. Potom už len trošku ďalej počula akýsi šuchot a Nichine rozkazy. Keďže to už takto trvalo dobrú chvíľu, ale pri sebe nepočula ani nadýchnutie pokúsila sa trochu zdvihnúť. Nič nijaké trhnutie lanom či pritlačenie k zemi. Nikto teda pri nej nie je. Chcela sa teda postaviť, no nešlo to. Niečo ju odspodu držalo. Posunula sa trochu dozadu a nahmatala za sebou chladnú kamennú stenu. To jej vnuklo nápad. Šúchala hlavou o stenu dovtedy, kým jej z nespadla tá šatka čo mala na očiach. Rozhliadla sa okolo seba. Nachádzala sa na mieste, ktoré sa nápadne podobalo nádvoriu akejsi starej pevnosti. Videla, ako Nichi naviguje tých dvoch maskovaných, kde majú postaviť nejaký kamenný stĺp. Otočila sa, aby zistila, čo ju vlastne drží. Dôvod bol jednoduchý. Koniec povrazu ktorým mala za chrbtom spútané ruky bol pevným uzlom priviazaný o koliesko vytŕčajúce zo steny. Pár krát skúsila silno trhnúť lanom ale nič sa nezmenilo. V duchu si povzdychla: „Uzly teda vedia viazať dobre. Dokelu. Keby som aspoň dosiahla na svoje puzdro s kunaimi. Takto som späť na začiatku.“
„A je to. Konečne sú všetky prípravy hotové. A práve načas. O chvíľu začne svitať.“ Povedala Nichi a ešte raz sa rozhliadla dookola, akoby niečo kontrolovala. Nato vzala prívesok a položila ho na vrch toho kamenného stĺpu. V strede bola akási vyvýšenina s priehlbinkou, ktorá vyzerala akoby bola robená presne naň.
„Ešte vždy nechápem, o čo vám všetkým ide. A čo je to vlastne za legendu, ktorú tu stále spomínate?“ Ozvala sa Sakura v snahe niečo zistiť.
„Ty si tu?“ Obzrela sa Nichi cez rameno. „A ja som na teba pomaly aj zabudla. Na zvedavosti ti však neubudlo. Ale keď to tak veľmi chceš vedieť. Ešte stále mám chvíľku. Celé to začalo nedávno od založenia nášho klanu, keď bol pre Kumi, dcéru hlavného vodcu, vyrobený tento prívesok. Jedného dňa si však naňho Kumi nedala pozor a preto jej tento prívesok zobral orol. Z celého klanu sa vtedy našiel len jeden mladík, ktorý bol ochotný vyliezť až na orliu skalu a doniesť prívesok späť. Tak sa aj stalo. Kinoto sa vrátil pred svitaním a priamo pred ňou položil jej prívesok na stĺpik podobný tomuto. Práve vo chvíli keď si Kumi chcela prívesok zobrať, vyšlo slnko a jeho prvé lúče ožiarili prívesok. Sekundu nato sa jej Kinoto priznal, že jediný dôvod prečo to všetko podstúpil, bola láska k nej. Sotva čo to dopovedal, ružový kameň prívesku akoby zablčal plameňom a keď sa ho Kumi dotkla, predal jej silu a šikovnosť toho mimoriadneho mladíka, no všetko to bolo ešte znásobené jeho láskou. Odvtedy vždy keď si dcéra hlavného vodcu vyberala muža, bola všetkým záujemcom daná úloha doniesť pred svitaním tento prívesok. Ak jej potom ešte aj vyznali lásku po osvietení prívesku prvými slnečnými lúčmi stalo sa presne to čo v prípade Kumi a Kinota. Zároveň to slúžilo aj ako skúška, či daný záujemca naozaj miluje, alebo túži len po väčšej moci. Raz sa však stalo, že túto úlohu splnil mladík z cudzieho klanu, ktorý mal veľkú silu vo svojich očiach. Vtedy sa na vodcovu dcéru preniesol ešte aj jeho očný kekkei genkai. Bohužiaľ ten cudzí mladík to neprežil. Zabila ho láska. Vtedy sa zakázalo takéto vyberanie a prívesok bol ukrytý na neznámom mieste. Tým sa skončilo obdobie slávy nášho klanu. Toľko hovorí legenda. Ja som už dávno zháňala ten prívesok, aby som si mohla splniť svoje sny. Sny v ktorých náš klan opäť povstane a bude najmocnejší spomedzi všetkých. Áno. Len čo vďaka prívesku získam oveľa väčšiu silu, budú mi ležať pri nohách všetci , ktorý pochybovali o legende aj mojom pláne. A potom z ich pomocou budem môcť rozšíriť územie celej trávnatej a zničiť aj veľké ninja zeme. Už vidím ako ma aj samotný kage prosia na kolenách.“
„Nichi počkaj!“ ozval sa odrazu Noriko. „Mne si predsa tvrdila niečo iné. Vravela si, že zlepšíš postavenie nášho klanu aj Trávnatej. Nespomínala si nič o ničení sveta.“
„Ja za to nemôžem že ty si moje slová zle pochopil. Bol si jednoducho príliš zahĺbený vo svojich predstavách než aby si si všimol realitu.“
„O tom to vôbec nie je a ty si to plne uvedomuješ. Nichi, vieš že som tvoj brat a rád ťa podporím v čomkoľvek, ale nemôžem ti dovoliť zájsť až tak ďaleko. Prepáč mi to, ale teraz, keď viem čo plánuješ, ťa jednoducho musím zastaviť.“ Povedal a odhodlaný zastaviť svoju sestru vyrazil. V tej istej chvíli však začalo svitať a prvé slnečné lúče ožiarili vrchol stĺpika.
„Áno. Teraz sa legenda stane skutočnosťou. Sasuke, teraz je to len na tebe. Len povedz tie dve slová, vďaka ktorým budem najsilnejšou osobou na svete.“
„Keď si to praješ Nichi, pre teba čokoľvek. Milujem ťa.“
„Nieee“ Sakura sa konečne prebrala z šoku, ktorý jej spôsobil záver legendy a teraz vykríkla. Bolo však neskoro. K oblohe vyšľahol stĺpec chakry a energie, ktorý sa okolo prívesku vytvoril po tom, čo sa ho Nichi dotkla. Aj Noriko mal smolu, pretože ku sestre dobehol až teraz. Nichi jeho útok jednoducho zablokovala a po údere, ktorý mu potom venovala, Noriko prelet vzduchom, narazil do steny a dopadol vedľa Sakury. Nemohol už ďalej bojovať. Nichi sa len uškrnula: „Si padavka braček, vieš o tom. Páni. Táto nová sila je perfektná. A čo je ešte lepšie, bude jej oveľa viac.“
Teraz už bola Sakura naozaj v koncoch. Vedela, že ak nejako nezasiahne, môže sa so Sasukem nadobro rozlúčiť. Problém bol však v tom, že nemala ako zasiahnuť. Vtedy však zacítila mierne zatiahnutie za lano. Keď sa obzrela, nechcela najprv veriť vlastným očiam. Noriko sa priplazil bližšie ku nej a teraz sa s kunaiom pokúšal rozrezať povraz, ktorým mala zviazané ruky. Chvíľu mu to trvalo, ale nakoniec lano povolilo a Sakura mohla konečne pohnúť rukami.