Svojej lásky sa nevzdám 5. časť: Všetko do seba zapadá

Naruto bežal Konohou. Nebol síce ešte úplne v pohode, ale z najhoršieho už bol vonku, na čom sa podpísala aj Líščia chakra. Prebral sa len pred chvíľou a zbadal ako z jeho izby vychádzajú Shizune a Tsunade. Keďže vedľa seba videl len Saia, ktorý bol ešte stále mimo, rozhodol sa zistiť kam sa zberajú ich posledné dve návštevníčky. Tak sa stalo, že si vypočul celý ich rozhovor s Ino, po ktorom už nečakal ani stotinu sekundy. Vrátil sa na svoju izbu a odtiaľ ušiel oknom. Zabehol do svojho bytu pre nejaké vybavenie a rýchlo sa vydal preč. Obaja jeho blízky priatelia sú predsa v nebezpečenstve.
„Keby som vtedy nebol odpadol, nič z toho by sa nestalo a Sasuke so Sakura by teraz boli tu v Konohe a nie nevedno kde. Nemal som podceniť nepriateľa na začiatku boja.“ Vyčítal si.
Už bol skoro pri bráne, keď sa mu do cesty postavila Tsunade.
„ Naruto, kam si myslíš, že ideš?!“ Opýtala sa ho priamo.
„Ty to dobre vieš. Musím ísť pomôcť Sakure. Musím ju ochrániť a nájsť Sasukeho.“
„Naruto, spamätaj sa! Za prvé, Sakure nie je malé slabé dievča, ktoré potrebuje tvoju večnú ochranu. Po druhé, Shizune už išla pomocou sokola informovať tým, ktorý tam teraz je. A do tretice, ty ešte nie v dobrom zdravotnom stave na to, aby si dačo také zvládol. Takže sa vráť do nemocnice!“
„Ako ste vlastne zistili, že som šiel preč?“
„Jedna sestrička ťa videla vychádzať von oknom a potom krížom cez areál. A teraz sa otoč a vráť späť do nemocnice, odkiaľ si zdrhol!“
„Ale.....babča Tsunade...“
„Žiadne ale. Mal by si byť rád, že ťa do tej nemocnice neodtiahnem osobne a že už budeš len na normálnom oddelení. Ale pokiaľ ma naštveš, tak sa budeš musieť vrátiť späť na jednotku intenzívnej starostlivosti.“
Keďže Naruto videl, že tu ďalej nepochodí a nechať sa doriadiť od piatej Hokage nechcel, tak radšej urobil, čo mu prikázala, hoci mu to bolo totálne proti srsti.

Vyzeralo to tak, že sa rozprávali. Sakura však nepočula o čom. Skúsila teda čítať z pier.
„Takže, Sasuke- kun, to čo si pred chvíľou hovoril, myslel si to fakt vážne? Ako, nie že by som ti neverila, ale trošička ma to zaskočilo vieš. Takto rýchly nebol ešte žiaden z chlapcov. Obyčajne mi to boli schopný povedať až po viacerých dňoch. Ale na druhú stranu, posledný mi to hovoril pred takým rokom. Za tú dobu sa mohlo vážne niečo zmeniť. Takže, ako to je?“
„Nichi, ja som to naozaj myslel vážne. Tak vážne ako nič doteraz.“
„Sasuke, ja..... ja nemám slov.“ Povedala, pričom mu hľadela hlboko do očí.
„Slova teraz nie sú podstatné. Pre mňa teda nie“
„Sasuke, milujem ťa.“ vydýchla Nichi a hodila sa mu okolo krku.
Sakure sa z očí vyliali vodopády sĺz. Podlomili sa jej kolená a oba sa zviezla na zem. Aj cez hmlu tvorenú zo sĺz videla, ako Sasuke niečo šepká Nichi do ucha. Tušila čo, no úporne dúfala v opak. Bohužiaľ pre ňu, nepotvrdil sa. Sasuke Nichine city vážne opätoval. Nemohla tomu uveriť. Kdesi hlboko v srdci sa jej miešali rôzne pocity a prejavili sa ako jemné vzlyky.
„Sasuke, ako si mi to mohol urobiť. Ešte pred nedávnom si my tvrdil, že som jediná ktorú budeš kedy milovať. Že ma už nikdy neopustíš a neraníš moje city. Ako som mohla byť tak hlúpa a všetko ti uveriť. Prečo si vo mne celý ten čas budil falošné nádeje? Radšej si mi nemal dávať žiadnu šancu už od začiatku, ako urobiť toto. Alebo si to robil len pre svoju zábavu?“
Sakura ešte raz pohliadla na obe postavy v mesačnom svetle. Opäť sa ku sebe približovali. Tentoraz však tvárami. To už ale jej city nevydržali. Nie. Toto nedopustí. Aspoň dotyk Sasukeho pier bude jediné, čo bude navždy patriť len jej. Postavila sa na ešte stále sa trasúce nohy, opierajúc sa ostrom spravila pár krokov a plačlivo zvolala: „Sasuke- kun, prosím nie.
Jej výkrik sa neminul efektu. Obe postavy sa od seba odtrhli a otočili hlavy do smeru, odkiaľ výkrik prišiel. Keď Nichi zbadala Sakuru a jej uslzenú tvár, len sa posmešne uškrnula a bez väčšieho záujmu v hlase prehlásila: „Ale čo? Hádam len nie bývalka?“
Po týchto slovách v Sakure začala vrieť zlosť. Zotrela si z tváre slzy a sebavedome odvetila: „Ja nie som žiadna bývalka. Neviem čo si zač, ale Sasuke tvoj nebol, nie je a nebude.“
„Preber sa dievča,“ hovorila Nichi pokojne, „skutočnosť a okolnosti hovoria presný opak.“
„Možno áno, ale ja som tu neprišla pre to, aby som sa so stiahnutým chvostom vrátila naspäť do Konohy. Prišla som až tu, pretože sa nemienim vzdať svoj lásky. Preto ťa teraz porazím.“
„Hahahahaha. Ty si nejako veríš. Dobre teda. Keď myslíš, tak to skús. Ale varujem ťa, nemáš ani tú najmenšiu šancu.“
„To sa ešte uvidí.“ Vykríkla Sakura a s chakrou sústredenou v pästi sa rozbehla na Nichi. Takmer sa jej podarilo úder dokončiť, no v poslednej chvíli ju Sasuke chytil za zápästie. Pozrela sa prekvapene do jeho očí. Jeho pohľad nebol mäkký a nežný ako inokedy. Teraz na ňu pozeral chladne a bez známky emócie.
„Sasuke- kun...?“ Hlesla nechápavo, pred čím jej uštedril úder. Odhodilo ju to pár metrov. Teraz však bola ochotná ísť ďalej cez všetky prekážky. Kašľajúc sa pomaly zdvíhala späť na nohy. Nestihla sa však ani poriadne postaviť, pretože v momente pri nej bola Nichi. Kop do brucha ju posunul o ďalších pár metrov a ona zase sedela na zemi. Nebola však v koncoch. Stále má ešte dosť sily a chakry, tak nie je dôvod vzdať sa. Vstala, a tento krát sa už útoku vyhla. Chvíľu takto uskakovali jedna pred druhou a snažili sa zasiahnuť svoju súperku, keď Nichi opäť získala navrch. Sakura sa musela vyhnúť útoku Sasukeho , ktorý sa znova rozhodol zapojiť do boja, a vtedy sa Nichi podarilo trafiť. Ružovovláska síce úder mierne zblokovala, ale aj tak to nebolo mierne. Aby sa stihla vydýchať, urobila Sakura zopár odskokov dozadu mimo dosah Nichiných rýchlych útokov. Nevšimla si pritom, že tesne za ňou sa už rozprestiera les. Kým rozmýšľala o ďalšom postupe a kontrolovala, čo robí Nichi, celkom zabudla na ostražitosť pri sledovaní okolia. Vtom jej niekto odzadu chytil ruku za chrbtom a ku krku jej priložil kunai.
„O nič sa nepokúšaj a budem ku tebe vcelku milý.“ Povedal známy hlas
„Noriko, zase ty?!“ Znela podráždená odpoveď.
„Aj ja som rád, že sa opäť stretávame.
Aj keď ju Norikov nečakaný príchod dosť prekvapil, nestrácala Sakura bojovnosť a nádej. Drží jej predsa len jednu ruku. Tá druhá by jej mohla stačiť na vykrútenie sa z tejto situácie. Jej protivník však akoby vycítil jej myšlienky, pretože povedal: „Už som ti predsa povedal aby si sa o nič nepokúšala. Mám k tebe byť vážne hnusný? Našťastie som sa teraz už trocha poistil.“ Sotva to povedal, vystúpili z prítmia stromov ďalší dvaja ninjovia z trávnatej a každý z nich mal na tvári masku, čiže im bolo vidno maximálne oči. Kým ju jeden z nich držal, druhý Sakure pevne zviazal ruky za chrbtom. Potom ju surovo donútili sadnúť si na zem a tak ju držali. Bojovnosť a zlosť nahradili strach a beznádej. Nehodlala to však nijako dať najavo. Mala svoju hrdosť.
„Tieto indivíduá ma teda nebudú vidieť triasť sa strachom či plakať.“ Myslela zaťato.
Vtedy sa pred ňu postavil Noriko a chvíľu na ňu pozeral. Potom sa zohol a natiahol k nej ruku v ktorej ešte stále držal kunai. Sakura stŕpla strachom a zavrela oči. Nič sa však nestalo, iba čo cítila menšie šuchnutie na krku.
„Op. Prepáč. Asi som ťa trochu vystrašil.“ Uškrnul sa Noriko, načo sa odvážila potrieť sa. Sotva čo tak spravila, rozkričala sa naňho: „Hej, to je môj prívesok. Vráť mi ho!“
„Prepáč dievča, ale to nepôjde. Ten prívesok je pre mňa príliš dôležitý.“ Usmievala sa Nichi. „Je totiž vzácnou súčasťou istej legendy ,podľa ktorej mi splní prianie obrovskej moci.“
„A ty si myslíš, že ti to vyjde?“ Zúrila Sakura.
„A kto mi v tom zabráni? Vari ty? Všetko čo potrebujem aby sa legenda vyplnila mám.“
„A čo s tým má spoločné Sasuke?“
„Si trochu zvedavá. Ale keď to vážne chceš vedieť, tak prosím. Jednou z podmienok je mladý ninja s veľkou silou v očiach. Mala som proste šťastie, že sem prišiel. Ozaj, Sasuke- kun, nemohol by si mi teraz doniesť ten prívesok? Už za chvíľu nastane správny čas.“