Koniec nekonečných kruhov ! VII.

Konoha sa pomaly presúvala na nočný režim. Ľudia, potlačujúc silné zívanie, sa uberali domov dokým im ešte trochu zo zapadajúceho Slnka mohlo svietiť na cestu. Rodiny sa držali po kope, aby im deti nemohli ujsť z očí, obchodníci sa stavali pred budovy, ktoré vlastnili, a lepili na ne nápis: zatvorené.
Majitelia barov vyháňali spred svojich prahov brániacich sa opilcov.
Psi zavíjali a mačky vyliezali z tmavých kútov na lov. Svetlá sa zhasínali jedno za druhým. Jediné lampáše, ktoré teraz svietili v Konohe boli oči divých mačiek.
Nové svetlo. Pochádza z bytu, na treťom poschodí.
Chvíľu bolo zapnuté, ale po pár minútach sa svetlo zhaslo. Namiesto toho sa v byte otvorilo okno a von vykĺzol chlapec. Chytil sa na malom balkóne zábradlia a pozrel dolu. Zapochyboval, či je dobrý nápad skočiť strmhlavo dole, či už pre to, že by tým spôsobil príliš rozruchu, alebo či by si len tým pádom zlomil pár končatín. V tejto tme nemohol vidieť, kam skočiť a preto sa rozhodol jednoducho zliezť po stene budovy. Neviem, či práve tento plán je najrozumnejší, keďže sa ešte chlapec nenaučil využívať chakru, ale keď bezpečne zliezol, musím povedať, že je vynaliezavý. Keď bez zranenia dopadol ticho na obe nohy, postavil sa. Snažil sa zorientovať, ktorým smerom sa vydať. Keď ako-tak uhádol smer, pustil sa do behu. Nebol to ani moc beh, ale trochu sa to podobalo. Veď čo by ste mohli čakať od päťročného dieťaťa?
Bežal ulicami a musel sa často zastavovať, aby nabral dych, ale celkovo kým prišiel pred bránu, ubehlo len málo času. So strážami pri bráne si chlapec moc starostí nerobil, pretože pri pohľade na ne len ďakoval svojmu šťastiu. Izumo i Kotetsu, tesne po dosiahnutí sedemnásteho roku svojich životov, čítali nové vydanie Jiraiyovej knihy.
Chlapec sa ani nesnažil skrývať a voľne prešiel bránou von. Možno to ešte stihne.
Už nemohol bežať, ale snažil sa aspoň ísť rýchlou chôdzou. Prešiel pár metrov ku riedkemu lesu blízko drevenej hradby. Pod jedným stromom v tme zahliadol postavu.
„Kto je tvoj najlepší priateľ?“ spýtala sa postava ospalým hlasom.
„Blbec, ktorého baví mi robiť napriek.“ odpovedal naučene chlapec.
„Správne. Asi by som mal vymýšľať nejaké ťažšie heslá. Poď.“ podá chlapcovi ruku. „Dnes sa nemusíš báť nijakého krutého prekvapenia.“ zasmeje sa potichu postava.
Chlapec sa striasol od spomienky na posledné miesto, kam ho postava preniesla.
Chytil sa ruky a všetko okolo neho zmizlo.
Keď chlapec otvoril oči, nič nevidel. Stále bola taká istá tma, aká bola, keď sa premiestnil z Konohy.
„Vitaj Naruto. Ako sa ti to tu páči?“ spýta sa mladý hlas zdravého dvatsiatnika.
„Keby som niečo videl, odpovedal by som vám, sense..“ odpovedal chlapec.
„Oh, prepáč. Hneď to napravím.“ Odpovie hlas, a o pár chvíľ sa objaví oheň, ktorý smeruje ku stenám drevenej miestnosti. Tesne pred stenami sa zastavil a zúžil sa na minimum. Teraz z neho šlo len svetlo a nie teplo. Muž, ktorý na chlapca prehovoril by sa vám mohol zdať povedomý. Mal zlatožlté vlasy, ktoré mu trčali do všetkých smerov, modré a láskavé oči a úsmev od ucha k uchu.
„Tak, čo povieš?“ spýtal sa mladík. Mohol mať okolo dvadsaťpäť rokov. Ale zdanie klame. Mohol mať aj dvadsať, aj tridsať.
V miestnosti nebol žiaden nábytok, podlahy boli z dreva a keď sa chlapec pozrel na strop, až vtedy žasol. Nebol tam žiadny strop, ale otvorená obloha, na ktorej bolo vidieť pár pekných súhvezdí. Steny neboli ani moc rovné, a čím vyššie sa nachádzali, tím boli viac naklonené von.
„Wau, je to ... prekrásne. Jednoduché a aj tak pekné.“ hovoril chlapec a stále sa s otvorenými ústami pozeral hore.
„Lepšie ako minule, čo?“ spýta sa s menšou dávkou humoru mladík.
„To máte pravdu sensej.“
„Nepovedal som ti, aby si mi nevykal, Naruto?“ vraví naoko nahnevane mladík.
„Prepáčte, sensej. Teda, prepáč Shiro -sensej. Ale ešte som si na to nezvykol.“ Ospravedlní sa Naruto.
„To je v poriadku.“
„A čo,... a čo ten rekord? Predbehol som sám seba?“
„Áno, gratuľujem ti. Tvoj beh sa zlepšil. Tu máš pár mincí.“ Odpovie Shiro a podá mince Narutovi.
„To bolo hlavne vďaka tomu, že Izumo s Kotetsom nedávali pozor.“ zasmial sa Naruto.
„ Šťastie hovoríš? Nikdy sa nespoliehaj na šťastie, Naruto. ... Tak dnes bude na začiatku opakovacia hodina. Porozprávaj mi, čo som ťa doteraz naučil.“
„No, viem čo je to chakra, .... a viem čo je to Kawarimi no Jutsu (Technika premiestnenia -náhrady) aaa .... viem používať Kakuremino no Jutsu (Technika neviditeľného plášťa)“ zhrnul Naruto svoje vedomosti.
Shiro si prešiel rukou vo hlave. „Tak .. veľa som ťa ... nenaučil. Možno by som ťa mal naučiť aj trochu o klanoch v Listovej.“ pousmial sa „Áno, to by som mohol. Ale ako viem, teba to nebude baviť. Tak ti to spojím s Kawarimi no Jutsu. Na každý pokus, ktorý sa ti neporadí spraviť toto jutsu, ti poviem niečo o jednom klane. Tak teda, najprv vybavím jednu vec...“ povie Shiro a spraví pár ručných pečatí. „Mokuton: Jukai Heki“ povie potichu a zo zeme začnú vyliezať drevené trámy a tvoria za Shirom hustú drevenú stenu.
„Chidori Senbon“ povie Shiro ďalší názov techniky a na jeho ruke sa vytvorí blesk, ktorý sa pretvára do ihlíc a tie sa hrnú na drevenú stenu. Drevená stena sa pod náporom bleskových ihlíc rozdelí na stovky polien, naukladaných na seba.
Naruto sa ani nestačil diviť ako to všetko Shiro zvládol.
„Tak. Teraz rob to čo ti ja ukážem. Vyvolaj si chakru, stačí malý kúsok, a potom sa sústreď na jedno z tých polien, ktoré som práve vytvoril. Sprav týchto pár pečatí. Keď do teba hodím kamienok, a bude to jutsu dobre spravené, ty a poleno si vymeníte polohu.“ vraví Shiro a ukazuje popritom dve pečate.
Naruto ich zopakuje a prikývne, že ich vie. Postaví sa na miesto vedľa Shira a ten sa odoberie posadiť sa pár metrov od Naruto na zem.
„Tak teda. Ako o prvých ti poviem a klane ... Namikaze. O tom sa veľa nevie, takže toho nebude veľa. ...“ začne hovoriť Shiro po prvom neuúspešnom pokuse Naruta.
...
„Nič? Tak teda ... Aburame klan.“
...
„Nejde ti to. Teraz ti poviem niečo o ... Akimichi klane ...“
...
„Nara klan ... snaž sa trošku!“
„Výborne. Už ti to ide. Teraz by sme mohli skúsiť Bunshin no Jutsu (Technika klonovania) .“
....
„ ... A preto si klan Inuzuka ...“
...
„ ... Yamanaka vlastnia ...“
...
„ ... Nara sú .... “
...
„ ... Uchiha sa čoskoro ...“
...
„... a Hyuuga? Tí to majú tak, ....“
...
„No dobre. Na dnes to zrejme stačí.“ povie nakoniec potichu Shiro, keď sa Naruto od vyčerpania zrúti na zem. Zoberie ho na ruky a spraví jednou rukou neznáme pečate. Tím sa premiestni, a ocitne sa v Narutovom byte. Položí ho na posteľ a prikryje ho dekou.
„Zostanem dnes u teba. Zajtra sa tak skoro nezobudíš. Budem ťa strážiť.“ hovorí Shiro potichu a položí starostlivo Narutovi ruku na studené čelo.
„Dobre sa vyspi. Budeš potrebovať silu. Učenie so mnou nebudeš mať ľahké.“ hovorí ďalej, aj keď vie, že ho Naruto už nepočuje. „K tvojmu snu nebudú viesť žiadne skratky.“ ...