New Life 17

Slzy sa mi tlačili do očí a celé telo sa mi triaslo od hnevu a žiaľu. Myslela som si, dúfala som, že on nie je taký. Myslela som si, že on by nikdy nebol schopný podviesť. A už len to, že tam bol s Tarou ma viac rozplakalo. On, hral sa na niečo čo nie je. Prečo som mu uverila. Všetko čo mi povedal boli len klamstvá a tie som chcela počuť. Chcela som zatvoriť oči a spať. Myslieť si, že to bola len nočná mora, že sa zobudím a všetko bude v poriadku. Len čo som zatvorila oči, vynorila sa mi tá scéna. Sklonená Tara a Gaara držiaci ju za plecia. Šokovaný výraz Gaary a falošný úsmev Tary. Bála som sa, že ma vyhľadá, že sem príde a ešte viac mi ublíži. Otec nebol doma a tak som rýchlo vstala z postele a prezliekla sa. ANBU masku som zahodila do skrine a navliekla som si nohavice. Zbehla som dolu a otvorila dvere. Vykukla som von a rýchlo som sa prešmykla do tmavej uličky. Netušila som kam pôjdem, ale vedela som, že chcem byť čo najďalej od neho. Tu by ma v živote nehľadal. Ulička bola celá tmavá, slnečné lúče sem nedosiahli cez veľké budovy. Nebol tam jediný človek. Dostala som sa k hlavnej ulici a tak som sa skryla do tieňa, kde ma vôbec nebolo vidieť. Premýšľala som čo budem robiť a kam pôjdem, keď v tom som zbadala Tora ako prechádza okolo uličky. Automaticky som sa natiahla a zdrapila som ho za oblečenie. Trhla som k sebe a Toru sa ocitol vedľa mňa.
,,To som ja." šepla som. Upokojil sa. Bolo mi jasné, že sa chcel brániť a útočiť.
,,Anamo-chan, čo tu robíš?" spýtal sa ma a snažil sa mi pozrieť do tváre, no nič nevidel, pretože som bola v tme.
,,Nič. Kam ideš?"
,,No... do jednej ehm...kaviarne." povedal.
,,Aha. Môžem ísť s tebou?" spýtala som sa, ale zrazu som si uvedomila, že tam by ma mohol ľahko nájsť.
,,No, ja neviem, či by si tam chcela ísť. Nie je spoločenská, a je ďaleko od ľudí. Teda, myslím, že by sa ti tam nepáčilo." hovoril horúčkovito. Usmiala som sa. Tam ma určite hľadať nebude.
,,Nevadí." povedala som mu na to hneď. Prekvapene na mňa pozrel, pokrčil plecami a vyrazil. Pokračovali sme ďalej tmavými uličkami a ja som sa začala pýtať.
,,A prečo tam ideš?"
,,No, je to asi jediné miesto... kde ti predajú saké, aj keď nie si plnoletý." zasmial sa.
,,Aha, super."
,,A prečo nie si s Kazekagem?" spýtal sa. Zatvorila som oči a zhlboka sa nadýchla, aby som sa upokojila.
,,Má prácu." to bolo jediné na čo som sa zmohla. Toru chápavo prikývol.
,,A Lin?"
,,No, ona musela zostať dnes doma." povzdychol si.
Ocitli sme sa pred zapadnutým a špinavým barom. Nevyzeralo to tu najlepšie, ale mne to bolo tak jedno. Hlavne, že ma tu nebude nikto hľadať. Vošli sme dnu a sadli si k pultu.
,,Dáš si niečo Anamo-chan?" spýtal sa ma. Prezrela som si ponuku a zistila som, že tu majú samí alkohol. Rozhodla som sa, že ho vyskúšam.
,,Saké?" povedala som skôr ako otázku než odpoveď. Toru objednal a o chvíľu nám ho priniesli. Schytila som ho a naliala do krku. Začala som sa dusiť. Neprijemne sa mi rozlial v krku a začal páliť. Toru sa začal smiať.
,,To je vždy po prvý raz." povedal a ja som na to prikývla. Objednala som ďalšie a vypila ho do dna.

,,Anamo-chan, nemyslíš, že by to už stačilo?" ozvalo sa predo mnou.
,,Nie, to je v pohode." povedala som a začala sa smiať. Zrazu som mala dobrú náladu. Presne toto som potrebovala. Zabudnúť. Toru sa nechápavo na mňa pozrel a pokrútil hlavou.
,,Ideme." povedal. Zodvihla som hlavu zo stola a všimla som si, že platí. Pokrčila som plecami a pomaly vstala. Vypotkýnala som sa von na čerstvý vzduch a tackala sa do ulice, ktorá viedla na hlavnú. Bolo už neskoro v noci a nebolo nikde ani nohy. Toru mal väčšiu výdrž a tak išiel za mnou a snažil sa ma presvedčiť, aby som šla domov.
,,Nie, nejdem ešte domov. Som v po-" ocitla som sa na zemi. Potkla som sa o vlastné nohy a zvalila sa do prachu.
,,Anamo!" zvolal šokovane Toru a ponáhľal sa ku mne.
,,Všetko je v pohode." zostala som ležať na zemi a začala som sa smiať.
,,Anamo, čo tu robíš? Si v poriadku?" ozvalo sa a Toru zmrzol. S námahou som sa pozrela na osobu, ktorá na mňa hovorila.
,,Bože." zvalila som sa späť na zem a zatvorila oči.
,,Vypadni." povedala som a začala sa smiať. Mala som až príliš dobrú náladu na to, aby mi ju on kazil.
,,Toru, ona je... opitá?"
,,Ehm... ja som sa ju snažil presvedčiť, ale... nepočúvala ma." ospravedlňoval sa Toru.
,,Ó, vážený Kazekage sa stará o to či je niekto opitý, alebo nie." rozhodila som rukami.
,,Mal by si zakázať alkohol." uškrnula som sa.
,,Toru, môžeš odísť?" ozval sa Gaara.
,,Nie, Toru tu zostane so mnou." zavrčala som.
,,Toru,..." zopakoval Gaara.
,,Nie, Toru." sykla som na Gaaru.
,,Prepáč, Anamo-chan." ospravedlnil sa mi Toru a zmizol.
,,Hmmm, to som mohla čakať."
,,Anamo, si opitá. Poď, vstaň."
,,NIE! Chcem tu zostať. Dobre sa mi tu leží." skríkla som, no on si nedal povedať a kľakol si ku mne.
,,Daj si tú dyňu láskavo preč. Ešte ma zavalí piesok." frflala som a ďalej ležala. Gaara mi starostlivo prezrel oči a nahol sa ku mne. Trochu nakrčil nos.
,,Niečo sa ti nepáči? A vypadni odo mňa!"
,,Anamo, nechaj ma ti to vysvetliť."
,,Nie, nezaujíma ma tvoje vysvetlenie. Je mi to jedno. Rob si s ňou čo chceš a kde chceš. Ja sa ti už do života pliesť nebudem." hovorila som potichu, lebo na silnejší tón som sa nezmohla.
,,Anamo, nebolo to tak ako to vyzeralo." stále mi hovoril.
,,Aha, prepáč, asi som slepá, alebo to bolo genjutsu."
,,Nie chcem ti to vysvetliť, ale najskôr vstaň. Tvoj otec sa za chvíľu vráti domov." to ma donútilo poslúchnuť. Nechcela som, aby ma otec videl v takomto stave. Dosť dlho mi trvalo než som sa posadila. Gaara ma chytil a zdvihol na nohy. Odstrčila som sa od neho a tackala sa k domu.
,,Viem chodiť aj sama." išla som popredu a Gaara ma zozadu pozoroval kráčajúc za mnou. Prišla som pred dom a snažila som sa trafiť kľúč do dierky. Asi na desiatykrát sa mi to podarilo a tak som otvorila a vošla dnu. Nestačila som ani zapnúť svetlo a počula som ako zatvorila dvere a zrazu ma schytil na ruky a kráčal so mnou po schodoch hore.
,,Pusti ma!" vrčala som po ňom, no on si nedal povedať. Vošiel do kúpeľne a rozsvietil svetlo. Postavil ma do vane a chvíľu na mňa hľadel. Nemohla som si pomôcť. Musela som sa začať smiať a ani neviem na čom.
,,Prepáč." ozvalo sa a ja som sa začala ešte viac smiať, no v tom sa na mňa spustila ľadová sprcha. Z hlasného rehotu som prešla na krik. Nemohla som sa nadýchnuť a lapala som po dychu. Vypol sprchu a zahľadel sa na mňa. Pomaly som sa na neho otočila a zazrela som po ňom. Bola mi strašná zima. Mokrá som bola od hlavy až po päty.
,,Vypadni." zavrčala som na neho. Gaara sa otočil a vyšiel z kúpeľne. Zatvoril za sebou dvere a ja som pomaly vyšla von. Zvliekla som zo seba premočené šaty a vrátila sa do sprchy. Pustila som na seba horúcu vodu a umyla sa. Prezliekla som sa do nočného úboru a umyla si zuby. Ešte sa mi trochu motala hlava. Vošla som do izby a všimla som si Gaaru ako stojí opretý o stenu a pozoruje ma.
,,Triezva." povedal kľudne.
,,S tebou sa nebavím." trucovito som si ľahla do postele a otočila som sa mu chrbtom.
,,Anamo, nechaj ma nech ti to vysvetlím."
,,Odpáľ."
,,Neodídem, kým ti to nevysvetlím." nemala som na výber. Ak som chcela, aby odišiel, musela som si to vypočuť, alebo sa aspoň robiť, že to počúvam.
,,Tak hovor a potom vypadni."
,,Tara prišla do mojej kancelárie pod zámienkou, že niečo potrebuje. Kým som stihol zareagovať nahla sa ku mne a chcela ma pobozkať, no ja som ju chytil za plecia a chcel som ju odstrčiť, keď si práve otvorila dvere. Vyzeralo to úplne inak, uvedomujem si to, ale naozaj to tak nebolo."
,,Všetko? Dobrú." povedala som a zatvorila oči. Teraz som nevedela čomu mám veriť. Od neho to znelo logicky a pravdivo.
,,Anamo. Musíš mi veriť. Sama si tvrdila, že Tara má niečo za lubom." mlčala som.
,,Neveríš mi." ozvalo sa a počula som ako si na chrbát dáva tykev. Chce odísť. Nechcem, aby odišiel.
,,Verím." šepla som. Zrazu sa ocitol predo mnou a hľadel mi do očí.
,,Naozaj?" spýtal sa. Prikývla som. V kútiku duše som cítila, že to je pravda. Že to nie je tak ako to vyzeralo. Moja vlastná myseľ ma pred ňou varovala. Ona je tá zlá a už od začiatku som vedela, že chce niečo spraviť.
Posadila som sa a objala ho.
,,Prepáč, ale vyzeralo to tak... prepáč." nemohla som nič nepovedať cez hlasné vzlyky, ktoré sa mi drali z hrdla.
,,Všetko je v poriadku. Chápem ťa." upokojoval ma a pohladil po vlasoch.
,,Mala by si si pospať." prikývla som a ľahla si na posteľ. Alkohol ešte účinkoval a tak som nemala problém zaspať.