New Life 16

Gaara na pár dní odišiel aj s Temari a Kankurom na ďalšiu schôdzu do Konohy. Chcela som ísť s ním, ale uvedomovala som si, že Suna môže byť ohrozená, keďže Kazekage je preč a tak sme s Niky, Lin a Torom hliadkovali pri vchode do dediny.
Ja a Niky sme zostali veľmi prekvapené keď sme sa dozvedeli, že Lin a Toru sú spolu. Podľa toho, čo nám Lin hovorila, popri misii sa jej Toru odvážil povedať o svojich citoch. Bola som rada, že sú spolu, pretože som sa necítila veľmi dobre po tom incidente s Torom spred pár mesiacov. Musela som priznať, že keby to nespravil, nikdy by som sa neodvážila povedať Gaarovy o svojich citoch.
Keďže sme ja, Niky, Lin a Toru už dlho spolu nikde neboli ako tím, rozhodli sme sa, že sa pôjdeme najesť do reštaurácie. Po večery sme sa prešli po Sune a nakoniec sme skončili všetci traja u Niky doma.
Rozprávali sme sa a ja som sa uvolnila. Zabudla som na Taru. V poslednom čase sa správala dosť divne. Začala byť voči mne nepriateľská? Nedávala to najavo, ale v jej očiach som videla zlosť, alebo niečo také. Nevedela som si to vysvetliť. Mala som pocit, že sa čoskoro niečo stane. Dúfala som, že je to len zlý pocit.
Myslela som si, že som prepracovaná a unavená. V noci som toho veľa nenaspala od kedy bol Gaara preč. Cítila som sa zvláštne. Nedokázala som byť kľudná. Môj otec si všimol aká som napätá a pýtal sa ma na to, no nevedela som mu odpovedať, pretože sama neviem prečo som napätá. Žalúdok mi nepríjemne skrúcalo vždy keď som zbadala Taru ako sa len trochu priblížila ku Gaarovy a mala som chuť ju na mieste uškrtiť.
Gaara sa už o mňa bál, pretože vždy som zbledla a tvár sa mi leskla od potu. Nedokázala som pochopiť čo sa to so mnou deje. Gaara ma posielal do nemocnice každý jeden deň, vždy keď si všimol, že som znova zbledla a držím sa za brucho.
Mala som pocit, akoby mi niekto mačkal vnútro, nemohla som dýchať. Keď ma tam nakoniec nasilu odniesol, aj keď som mu nadávala a vyhrážala som sa mu rozchodom, nepočúval ma a donútil ma zostať na posteli kým príde medic, aby sa na mňa pozrel. Sedel pri mne a ja som vedela, že nemá cenu o niečo sa pokúšať a tak som to tam vydržala.
,,Á Kazekage-sama, Anamo-san, som rád, že sa znovu vidíme." ozvalo sa spoza závesov. Odtrhla som pohľad od Gaarových očí, ktoré ma hypnotizovali a pozrela som sa na mladého medica. Hirachi Habarata.
,,Tak čo to tu máme?" povedal a pokynul mi, aby som si ľahla na posteľ. Gaara sa presunul na kreslo kde sa usadil a prísnym pohľadom pozoroval čo sa bude diať.
,,Tak povedzte mi, aký máte problém." povedal so záujmom a sadol si oproti mne.
,,Bolí ma brucho." povedala som jednoducho.
,,Zbledne, nemôže dýchať." dokončil Gaara sa mňa. Ďakujem, naozaj ďakujem. Že som mu to vôbec hovorila. Hirachi sa zamračil, pozrel sa na mňa a potom na Gaaru.
,,Nebolí vás v krku? Nemáte závrate?" pýtal sa. Pokrútila som hlavou.
,,Spravím vám ultrazvuk, len aby som sa uistil, že žalúdok je v poriadku." povedal hneď a pripravil prístroj.
,,Hirachi, na chvíľu ťa potrebujú na chodbe." ozvalo sa od dverí a dnu vošla mladá sestrička.
,,Prepáčte." ospravedlnil sa nám a rýchlo odišiel. Gaara sa presunul ku mne a starostlivo si ma premeral.
,,Á Kazekage-sama, vy budete otcom?" ozvalo sa prekvapene. Ani jeden z nás si neuvedomil, že sestrička je ešte stále v miestnosti. Obidvaja sme sa na ňu pozreli.
,,Čo?" povedala som a vypleštila oči. O čom to hovorí?
,,No predsa vám doktor ide spraviť ultrazvuk, tak som si myslela..." povedala.
,,N-nie." povedala som a vyprskla do smiechu. To snáď nie, veď máme len šestnásť.
Gaara celý stuhol. Nevedela som z akého dôvodu, či preto, že sa smejem, alebo pri pomyslení na to, že by on bol otcom. V hlave sa mi vynoril obraz malého chlapčeka s červenými vlasmi. Úplný Gaara. Potriasla som hlavou a v tom momente vošiel dnu Hirachi. Sestrička sa ospravedlňujúco usmiala a radšej sa dala na odchod.
,,Prepáčte," ospravedlnil sa znovu a dal sa do práce. Gél čo mi dal na brucho bol ľadový až ma striaslo. Keď skončil s vyšetrením vydýchla som si a čakala som na to, čo mi povie.
,,No, nič vám nie je. Ste nervózna, musíte byť v kľude." to bolo jediné čo mi povedal a ja som sa s Gaarom vydala von z nemocnice. Len čo sme vošli do jeho pracovne naštvane som sa na neho otočila.
,,Ja som ti to hovorila, že mi nič nie je!" povedala som a nadula som líca. Zvalila som sa do kresla a prekrížila som si ruky na prsiach.
,,Ja viem, ale musel som si byť istý." povedal a sadol si vedľa mňa.
,,Až príliš sa o mňa bojíš. Som v poriadku." povedala som už asi po dvadsiaty raz.
,,Prečo si nervózna?" spýtal sa ma so záujmom. Znovu som zbledla.
,,Pre nič, ja neviem..." šepla som a zložila som si hlavu na jeho rameno.
,,Je toho na mňa dosť. Som vystresovaná. Madara je už dlho v ústraní. Nepáči sa mi to." vzdychla som si a pozrela na nástenné hodiny.
,,Všetko bude v poriadku, nemáš sa čoho báť. Sme pripravení na všetko. Keby niečo skúsil, budeme pripravení. Sunu ochránim vlastným životom." pohladil ma po vlasoch.
,,To mi teda pomohlo pomyslenie na to, že budeš Sunu ochraňovať vlastným životom." zafrflala som.
O pár dní na to Gaara vyrazil na schôdzu a ja som zostala sama. Tieto dni som bola trochu viac uvoľnená a to som bola rada. Potrebovala som relaxovať. Toru a Lin hovorili, že Madara očividne nič nové nechystá. Nevideli žiadnych jeho ľudí, takže zostáva v ústraní. Nemala som z toho radosť, že o ňom nič nové nevieme, ale nechala som to tak. Nebudem si kaziť deň. Ešte jednu noc bez neho a potom príde. V noci som nemohla zažmúriť oka. Každá jedna bunka vedela, že Gaara príde, každá jedna bunka čakala na jeho dotyk. Keď som konečne zaspala bolo neskoro.
Ráno som sa zobudila a hneď som vystrelila z postele. Osprchovala som sa a naraňajkovala. Prešla som k Administratívnej budove kde na mňa už čakali Lin, Toru a Niky.
,,Ešte neprišiel." povedala mi Niky. Prikývla som. Bolo mi jasné, že je skoro. Poobede konečne dorazil. Shinoby a dedinčania ho vítali. Keď okolo mňa prechádzal trochu sa na mňa usmial. Keby to bolo na mne okamžite sa na neho vrhnem, ale nemohla som. Bola som v službe. Musím počkať do večera. Konečne odbili hodiny sedem hodín a ja som ukončila svoju obchádzku okolo budovy a ponáhľala som sa za ním do pracovne.
Dala som si dolu masku a otvorila som dvere. To čo som tam videla ma úplne vyviedlo z miery. Chvíľu som zostala šokovane stáť vo dverách. Len čo ma Gaara zbadal, zamrzol a zostal na mňa hľadieť. Nevnímala som jeho pohľad. Tara len čo ma zbadala odskočila od neho s falošným úsmevom. Na nič som nečakala.
,,Nebudem rušiť." povedala som ľadovo a zabuchla som dvere na pracovni tak rýchlo, že som si do nich skoro privrela pramene vlasov. Nič som nevnímala. Utekala som rovno domov, kde som sa zamkla v izbe a zrútila som sa na posteľ.