Nový život v Akatsuki 01

„Tori, volá nás sensei.“ povedala Miki, keď vošla do mojej izby.
„Už idem.“ odpovedala som jej a odložila som knihu na stolík.
Kráčali sme dlhou chodbou do siene, kde nás už čakalo 11 ďalších ninjov a náš sensei.
„Už sme všetci? Dobre.“ začal Ryun sensei.
„Dnes ráno mi náš pátrací tím oznámil, že konečne našli sídlo Akatsuki. Máte pätnásť minút, aby ste sa pripravili.“ po týchto slovách sa všetci rozišli do svojich izieb.

Vzala som si zbrane, šla za Miki a spolu sme sa vrátili do siene. Zatiaľ tam boli len Dero, Riku a sensei. Keď všetci dorazili, Ryun nám oznámil podrobnosti misie.

Vydali sme sa na cestu. Sídlo Akatsuki bolo vzdialené takmer päť dní cesty. Cestou sme sa nerozprávali a keď slnko zapadlo, utáborili sme sa. Sadla som si pod mohutný strom a Miki sa ku mne pridala.
„Nad čím premýšľaš?“ spýtala sa, keď si sadala ku mne.
„Či prežijeme.“
„Skús byť optimistickejšia. Všetci sme výborný ninjovia a je nás viac.“ povedala a usmiala sa na mňa. Ja som jej úsmev opätovala a ďalej sme sa už nerozprávali. Dnes mal hliadku Aidou.

Po piatich dňoch sme konečne dorazili na miesto, kde by približne malo ležať sídlo Akatsuki.
„Pripravte sa. Nebude to ľahké.“ upozornil nás Ryun.
Vystúpili sme z tieňa stromov na malú čistinku, kde by mal byť vchod. Ale už na nás čakali. Šesť osôb zahalených v čiernych plášťoch s červenými oblakmi a klobúkmi stálo pripravených na boj.
„Čo tu chcete?“ spýtal sa pohŕdavo jeden z nich. Všetci mali zahalené tváre, tak som nevedela, ktorý z nich to bol.
„Prišli sme vás zničiť.“ odvetil mu pokojne Ryun.
„Ste na veľkom omyle ak si myslíte, že to dokážete.“ ozval sa ďalší.
„Uvidíme.“

Ryun sa rozbehol priamo proti nim a my sme šli hneď za ním. Medzitým sa k nim pridala ďalšia postava. Rozdelili sme sa do siedmich skupín a ja s Miki sme teraz stáli asi päť metrov od jedného z nich a čakali.
Zložil si klobúk a pred nami stál Itachi Uchiha. My sme mali dlhé biele plášte s kapucňou a na tvári čiernu masku. S Miki sme sa naraz proti nemu rozbehli a zaútočili. Ja s katanou a ona s kunaiom. Itachi naše útoky ľahko vykryl. Spravila som pár ručných znamení a okolo mňa sa zjavilo asi dvadsať klonov, ktoré hneď zaútočili.
Ja som sa zatiaľ pripravila na ďalšie jutsu. Zložila som pečate a zašepkala: „Doton: Doryuudan!“
Hneď vedľa mňa sa zjavila obrovská dračia hlava, ktorá začala strieľať po Itachim bahenné gule. Darilo sa mu vyhýbať sa im, ale jedna ho zasiahla a on letel niekoľko metrov dozadu až kým ho nezastavil strom.
Náraz ale spôsobil, že z neho popadali hrušky a niektoré skončili na jeho hlave.
Pomaly sa postavil, pozrel na mňa a povedal chladným hlasom: „Au.“
Mala som problém nesmiať sa, ale teraz som sa musela sústrediť, lebo aktivoval Sharingan. Miki spravila pár pečatí a skríkla: „ Hyouton: Haryuu Houko.“
Na Itachiho sa rútil veľký ľadový tiger. Ale Itachiho Katon: Housenka no jutsu ho rýchlo roztopil. Začal po mne a po Miki hádzať kunaie. Miki sa im vyhla všetkým, ale mňa jeden poškriabal na ruke. Rana sa hneď zacelila.
„Myslel som, že klan Karino bol už vyvraždený. Ale zrejme som sa mýlil.“ povedal a znova zaútočil.
„Katon: Goukakyuu no jutsu.“ zvolal a na mňa sa rútila veľká ohnivá guľa. Stihla som odskočiť nabok a skryť sa medzi stromy. Miki bojovala po boku Ryuna proti Zetsuovi. Pár našich už bolo mŕtvych. Dero s Aoimarom zaútočili na Kisameho Gatsuugou a Riku ho prebodol katanou. Aidou stál sám proti Deidarovi, ale viac som si nestihla všimnúť, lebo Itachi znova použil Katon: Goukakyuu no jutsu.
Odskočila som dozadu a vedľa mňa sa rozprestieralo jazero. Itachi po mne začal hádzať shurikeny a ja som sa vyhla takmer všetkým. Štyri sa mi zabodli do tela. Opatrne som ich vybrala a zobliekla si plášť. Masku som si nechala.
Zaútočila som na Itachiho katanou. On moje útoky s ľahkosťou vykryl. Naopak ja som utŕžila niekoľko škrabancov, ktoré sa však hneď zacelili. Už sme bojovali dlho a mne dochádzala chakra, ale aj výdrž. Cítila som ako slabnem. Už dlho bojovať nevydržím. Skočila som na hladinu jazera a skladala pečate.
„Suiton: Ja ho kuchi.“
Na Itachiho sa valila masa vody v tvare hada. Zasiahlo ho len pár kvapiek. Sťažka som dýchala a ledva som sa držala na nohách. Zrazu sa Itachi objavil tesne za mnou a povedal: „ Je koniec.“
Ucítila som bolesť na hlave a ocitla som sa v tme.