Narutov návrat I. - chuuninská skúška 14.

„Prečo mi to stále nejde? Nech sa snažím akokoľvek, stále to nezvládam. Neviem v čom robím chybu,“ lamentoval Naruto.
„Asi si už dosiahol svoj limit,“ poznamenala.
„Tým to nemôže byť Hin, ja ešte vládzem.“
„Tak to potom musí odmietať tvoje telo,“ vyslovila svoju myšlienku.
„Ale prečo?“
„Asi cíti, že je to už nebezpečná hranica, ktorú nesmie prekročiť,“ odpovedala mu.
„Niečo na tom bude, ale určite to nie je celá pravda. Musím zistiť kde robím chybu a prekonať to!“ rozhodol sa nevzdať ako mnohokrát predtým.
„Prepáč, ale s tým ti už ja nepomôžem,“ začala pomaly aby ho neranila. „Myslím, že je to beznádejné aj napriek tvojim schopnostiam. Pokúšaš sa o to už dvadsať dní a veľmi si nepokročil. Zo začiatku to išlo nesústredil si sa iba na to, ale teraz už nerobíš nič iné,“ nadýchla sa kým mu povie čo má na srdci. „Ja... Ja sa musím sústrediť aj na svoj tréning, prepáč,“ previnilo sa naňho pozrela.
„Veď tebe to ide úžasne. Na rozdiel odo mňa, pomaly, ale isto napreduješ!“ nenechal sa odradiť Naruto. „Prosím, ešte raz,“ požiadal.
„Tak dobre, ale zajtra naposledy, potom sa už budeme sústrediť na iný tréning,“ zvolila Hinata.
„Yosh! Zajtra to dokážem!“ povedal natešene. (Yosh = dobre)

„Viem, že sme sa o tom rozhodli nerozprávať, ale mám otázku,“ povedala Narutovi keď išli spolu domov ako už mnohokrát predtým.
„Tak dobre, ale len jednu,“ unavene zvolil Naruto.
„Čo spravíš ak budeš bojovať proti Moegi alebo proti Konohamarovi?“ spýtala sa.
„No s Konohamarom nie je problém,“ odmlčal sa.
„Prečo?“
„Toho porazíš ty,“ usmial sa a ona mu úsmev opätovala.
„A pokiaľ ide o Moegi,“ pokračoval, „tak to teda neviem. Ak ju porazím prirýchlo iba by som ju zosmiešnil a ak by boj trval dlhšie tak by bolo príliš zranená,“ Narutovi povädol úsmev. „Neviem čo mám robiť, asi to vyriešim keď na to nastane čas a to bude zrejme pri boji,“ zaškeril sa.
„Chápem.“
„Pôjdeš so mnou zajtra navštíviť Gaaru?“
„Rada by som, ale zajtra musím ísť na tréning jedného tvrdohlavca,“ uškrnula sa naňho.
„Aha,“ vyjasnilo sa mu. „Tak čo pozajtra?“
„Treba nám trénovať Naruto. Čo keby sme si spravili voľno až deň pred treťou skúškou a využili ho na jeho návštevu?“ navrhla riešenie.
„Ty si skvelá Hin!“ zvolal a pobozkal ju.
„Ďakujem,“ odpovedala mu keď sa od seba odtrhli.

„V noci som ťažko trénoval, takže dnes to určite zvládnem,“ začal Naruto sebavedome keď vyšli spolu s Hinatou von.
„Sľúb mi, že je to naposledy, že už ma viac nebudeš prehovárať a ja ťa nebudem musieť odmietnuť,“ požiadala ho.
„Ale...“ nedopovedal keď zbadal ako sa naňho prosebne díva, „Tak dobre,“ nevládal jej povedať nie keď sa naňho takto dívala.
„Ideme na to,“ tentokrát však neťahal Naruto nadšene Hinatu, ale opačne.
„Prečo ja? Prečo to nedokážem?“ pýtal sa Uzumaki sám seba po ďalšom neúspešnom pokuse.
„Je to ťažké aj pre teba, neber si to tak, časom to určite zvládneš...“ nedopovedala keď ju prerušil.
„To znamená, že...“
„Nie do tretej chuuninskej skúšky už to skúšať nebudeme, sľúbil si mi to.“
„Prečo nedokážem prekonať rekord v jedení rámenu? Chýba mi k tomu len jedna miska,“ nechápal.
„Zjedol si ich pätnásť v rade, to ti nestačí?“
„Nie!“ povedal rozhodne. „Vždy som vravel, že sa stanem hokage a prekonám všetkých ostatných a hlavne Yondaimeho (štvrtý), ale ako to môžem dokázať keď neprekonám ani jeho rekord v jedení rámenu?“ spytoval sa s vážnou tvárou.
Staršia so sestier Hyuuga sa naňho len usmiala.

„Ahojte! Čo tu robíte? Nemali by ste trénovať? Tretia skúška sa blíži-“
„Ty o nás pochybuješ?“ spýtal sa urazene Naruto.
„To nie, ale nechcela by som aby ste vypadli v prvom kole len preto, že ste podcenili súperov,“ reagovala.
„Takže pochybuješ,“ pridala sa Hinata.
„Nie-“
„Nesnaž sa to zaprieť. Neveríš nám,“ povedal jej Naruto.
„To nie je pravda,“ ohradila sa, „Ja lenže sa ku mne dostali správy, že sa ostatní o dosť zlepšili, len o vás som nepočula nič.“
„Vidíš, ako ma niekto môže poznať keď nedokážem Hokageho prekonať ani v tom najľahšom,“ obrátil sa na Hinatu.
„Ja si myslím, že v tom to nebude,“ nedala sa.
„A v čom sa vlastne snažíš prekonať Hokageho?“ vyzvedala Sakura.
„Prepáč, ale to je tajné,“ oznámil jej Uzumaki.
„Svojej tímovej partnerke a kamarátke to predsa môžeš povedať nie?“ nedala sa odradiť.
„Gome, ale pokiaľ to neprekonám tak o tom nikomu nepoviem,“ povedal s vážnou tvárou.
Sakura si sadla bližšie ku Hinate.
„Ale ty mi to povieš, však,“ pošeptala jej.
„Gomen,“ zatvárila sa ospravedlňujúco.
„Tak dobre, keď inak nedáte,“ podvolila nakoniec.
Toto si nenechám ujsť. Budem ich sledovať. Pomyslela si.
„Jeden Misu rámen,“ poprosila.
„Prepáč, ale my už musíme ísť,“ ospravedlňovala sa Hinata a už s Narutom stávali od stola.
„Počkajte ešte, porozprávame sa veď odkedy trénujete na tretie kolo chuuninskej skúšky dávno sme sa nevideli,“ snažila sa ich zdržať.
„Fakt už musíme ísť, ale môžeme sa porozprávať neskôr ak chceš,“ navrhla staršia s Hyuuga sestier.
„To by bolo fajn,“ odpovedala jej Haruno.
Tak budem musieť zmeniť plán. Najem sa neskôr. Rozhodla sa.
„Tak ahojte,“ pozdravila.
„Ahoj,“ odzdravili obaja naraz a už odchádzali.
Sakura chvíľku počkala.
„To som, ale hladný,“ oznámil na celý Ichiraku Chouji keď prišiel pár sekúnd po odchode dvojice.
„Čau Sakura,“ pozdravil.
„To je dobre, objednala som si Misu rámen a teraz naňho nemám čas, takže ho môžeš celý zjesť,“ povedala Sakura a oznámila to aj Ayame.
„Ach ahoj Shikamaru,“ odzdravila, „Prepáč, ale už musím ísť, takže dnes večer?“ spýtala sa ho, on jej prikývol a odišla.
Kde len môžu byť? Spytovala sa sama seba a obzerala sa po ulici. Aha tam sú. Spozorovala ich a už ich sledovala.

„Myslím, že by sme si mali pohnúť už budeme zrejme dosť hladný,“ upozornil Naruto.
„Hai. Máš pravdu,“ potvrdila mu.

Zatiaľ je to ľahké. Pomyslela si.
Prešli do uličky, musím chvíľu počkať aby si ma nevšimli. Upozorňovala sa aby nespravila nejakú hlúpu chybu.

„Naruto?“
„Áno Hin?“
„Myslím, že môžeme,“ povedala a pobozkala ho.

To by snáď mohlo stačiť, nechcem ich stratiť. Uvažovala Haruno.
„Nanii?!“ čudovala sa keď nikoho v slepej uličke nevidela.
Sú dobrí. Uznala keď ich nemohla dlho nikde nájsť a odobrala sa na schôdzku.

„Čaute,“ pozdravila keď vošla do Ichiraku.
„Ahoj,“ nesúrodo sa ozvalo od stola.
Sakura podišla k Shikamarovi.
„Ty si neodzdravil,“ provokatívne sa k nemu naklonila.
„Stačí?“ usmial sa keď ju pobozkal na privítanie.
„Nie som si istá,“ vrátila mu úsmev.
„No ták to si nechajte na neskôr, teraz máme dôležitejšie veci na prácu,“ upozornila ich Ino keď sa znova pobozkali.
Sakura na ňu krivo pozrela, ale nič nepovedala. Vedela ako sa cítila. Musí to mať so Saiom ťažké. Uvažovala.
„Tak, ako to išlo?“ spýtal sa zvedavo rock Lee.
„Nič, opäť zmizli v uličke,“ smutne oznámila Sakura.
„Zas. Koľký je to márny pokus?“ nadhodil otázku Kiba.
„Šiesty,“ odpovedal Shino.
„Zrátajme si to. Neuspel Chouji, Ino, Tenten, Lee, Shino a teraz aj Sakura. Myslím, že to nebude schopnosťami,“ uvažoval nahlas Shikamaru.
„Tiež neverím žeby preto zlyhali všetci,“ obraňovala Tenten.
„Už máme len tri pokusy,“ doplňoval Neji, „Sai sa o to nemôže pokúsiť keďže ich poriadne nepozná.“
„Uhm,“ potvrdil dotyčný.
„A tiež máme už len pár dní,“ upozorňoval Kiba, „Takže som na rade. Ukážem vám ako sa to robí.“
„Uvidíme,“ ozvali sa neúspešný.
„Náš čuch nikdy nezlyhá, že Akamaru?“ sebavedomo ohlásil.
„Dúfam, že uspeješ. Začína to byť napínavé, navyše keď do toho vkladajú silu mladosti aby nás zmiatli,“ nahlas si zaželal Lee.
Takto sa rozprávali ešte pár hodín až kým neostali len Shikamaru a Sakura.

„Kam pôjdeme?“ spýtala sa.
„Domov,“ sucho poznamenal mladý Nara.
Štuchla ho.
„Au. To bolo za čo?“ čudoval sa.
Pozrela naňho s prižmúreným okom a pohľadom, ktorý keby chcela zabíja.
„Dobre, dobre,“ vydal zo seba zhrozený s pohľadu, „Je mi to jasné, len som ťa naťahoval,“ usmial sa.
„Poď,“ povedal jej a už ju niekam ťahal.

Doviedol ju na miesto odkiaľ bolo krásne vidieť celú Konohu. Bol to breh, ktorý na jednej strane uzatváral útes, jedna s prírodných ochrán dediny pred nepriateľmi.
„Mám to tu rád,“ povedal zatiaľ čo ona sa kochala čistinkou posiatou stromami, ktoré nezakrývali výhľad na ich rodisko. Sadol si a Sakura k nemu.
„Je to tu nádherné,“ neskrývala nadšenie.
„Si prvá koho som sem vzal,“ povedal a hľadel dopredu na hromádku svetiel v oknách.
Neodpovedala čakala užasnutá miestom, kde ju vzal a počúvala čo rozpráva.
„Viem, že to pre teba nie je ľahké a preto ti chcem niečo sľúbiť,“ odmlčal sa.
Shikamaru. Odtrhla sa a od krásneho výhľadu a pozrela naňho. On však neodtrhol zrak od Konohy a skôr sa zdalo, že sa díva niekde do diaľky, premýšľal ako to povedať.
„Sľubujem ti, že už ťa nikdy nenechám tak trpieť, nedovolím aby sa to zopakovalo,“ dopovedal a pozrel na ňu.
„Shikamaru,“ nezmohla sa na slovo. Objala a pobozkala ho.
„Ďakujem,“ dodala dojato.

„Ideme na to,“ oznámil Kiba.
Akamaru len ticho prikývol.
Ha! Narutovu vôňu ucítim na kilometre, Hinatinu už tiež poznáme pridlho nato aby sa dala zabudnúť a k tomu ešte ten rámen, nemajú šancu. Usmial sa sám pre seba keď dvojicu začal sledovať od Ichiraku rámen hneď ako sa naobedovali.

„Hin, koľko dní ešte zostáva do tretieho kola?“ opýtal sa.
„Myslím, že tri s dnešným.“
„To je super!“ usmial sa.
„Tešíš sa až sa s ním zase stretneš, že?“
„Samozrejme, už sú to roky čo sme sa nevideli ak nerátam druhé kolo skúšky,“ dodal stále s úsmevom.
Hinata sa len usmiala a načerpávala skvelú atmosféru.
„Kazekage, hmm? Tak to som zvedavý,“ uvažoval nahlas zatiaľ čo prechádzali zaplnenou ulicou ako každý deň.

Asi si myslia, že sa mi stratia v dave. Chyba, nepotrebujem ich vidieť aby som vedel kde sú. Spokojne si pomyslel.

„Myslím, že som ti niečo dlžný,“ povedal Naruto keď zašli do nejakej uličky.
„Eh?“ čudovala sa.
Pobozkal ju.

Čože?! Zmizli? Ani necítim ich pach. Len tak? V tom bude nejaký trik. Argumentoval sám pre seba. Pozrel na svojho psa a ten len negatívne pokrútil hlavou. (pozn. aut. No bol dobre vycvičený xD)

„Aha to,“ usmiala sa keď pochopila čo tým myslel. Nedala sa zahanbiť a bozk mu vrátila.
„No po obede si určite zaslúžime nejakú tú prestávku,“ usúdil Naruto a a s radosťou opätoval Hinate bozky.

„Takže som na rade. Ukážem vám ako sa to robí,“ napodobňovala Tenten, „Myslím, že som včera počula niečo takéto,“ škerila sa naňho.
„Náš čuch nikdy nezlyhá, že Akamaru?“ pripojila sa Ino, „Toto som tuším tiež počula včera,“ podpichovala.
„Grrr!“ zavrčali naraz Kiba a Akamaru.
„Takže sme ostali už len dvaja,“ nenadšene oznámil Shikamaru.
„Skusím to, mám nápad,“ povedal Neji.
„Aký?“ spýtali sa takmer zborovo.
„Začul som včera ako sa tí dvaja rozprávajú a počul som, že ešte musia trénovať aby úplne dotiahli svoje techniky-“ nedopovedal.
„Takže si ich sledoval?“ vyzvedala Ino.
„Nie tak to nebolo,“ začervenal sa trochu.
„Pre úspech všetko! To sa mi páči, to je sila mladosti!“ neomylne ohlásil Lee.
Neji sa udrel do čela. Že ja hlupák som im niečo povedal. Nabudúce takúto chybu nespravím. Rozhodol sa.
Po zvyšok večera sa rozprávali už len o Nejiho sliedení.

„Tak a máme tu ďalší pekný deň s pekným obedom,“ usmieval sa Naruto keď dojedol svoj rámen, „Len škoda, že som sa nemohol pokúsiť o rekord,“ dodal smutne.
„S tým pekným dňom máš pravdu,“ usmiala sa Hinata, „ale už by sme mali ísť,“ upozornila ho no v úsmeve nepoľavila.
„Sú odhodlaný, že?“ uškeril sa Naruto.
„Tiež netrpezlivý a nedajú sa odradiť,“ opätovala mu úškrn.
„Ahoj...“ pozdravil Uzumaki.
„...Neji,“ dopovedala.
„Ahojte! Náhodou idem okolo a čo nevidím, ste tu vy,“ vysypal zo seba hneď na začiatku.
„Nikdy si nevedel poriadne klamať,“ oznámila mu sesternica.
„Ach, ale skúsiť som mohol,“ odpovedal úprimne.
„Predpokladám, že niečo chceš, mám pravdu?“ vybalil Naruto.
„No rád by som si pozrel váš tréning a vedel ako na tom ste,“ povedal na rovinu.
„Eh, prepáč, to nepôjde,“ odpoveďou mu bol jeho typický úškrn s rukou na zátylku.
„Nie, ty prepáč, ale ja vás nespustím z očí.“
„Byakugan!“ už sa pripravoval na ich pokus o útek.
„Takže to už budeme musieť odhaliť, čo Hin?“ pozrel na ňu. Prikývla. Pozreli na Nejiho.
„Tak zatiaľ,“ zakývali mu a ako správne klony zmizli v oblaku dymu.

„Prišli na to,“ povedal blonďak.
„Áno, som zvedavá čo zajtra vymyslí Shikamaru. Už ostal len on,“ položila rečnícku otázku.
„Uvidíme zajtra,“ šibalsky sa usmial.

„Takže tak to bolo,“ prekvapene reagoval Kiba.
„Dostali nás svojou silou mla-“ nedopovedal. Prerušili ho.
„Shikamaru, máš nejaký plán?“ spýtal sa Chouji nevšímajúc si Leeho protesty.
„No niečo mám,“ dostal zo seba s náznakom úsmevu.
„Ty si na to prišiel skôr?“ pozerali naňho všetci, niektorí s pootvorenými ústami.
„No bola to jedna s možnosti.“
„Tak aký je plán?“ spýtala sa Ino.
„Prepáč, ale to si radšej nechám pre seba,“ neoblomne oznámil.