Narutov návrat I. - chuuninská skúška 13.

„Takže cez chuuninskú skúšku nič nechystajú?“ spýtal sa pre istotu.
„Nič, sústreďujú sa na hľadanie Orochimara a Sanbiho, ešte stále im uniká.“
„Takže by som nemal čakať ani žiadny pokus od neho,“ zaťal zuby.
„Pravdepodobne nie, ale aj tak si daj pozor, Naruto,“ upozornil ho.
„Jasné, ty tiež. Prepáč, že ťa o to musím ešte požiadať, ale musíš sa tam vrátiť a zostať tak dlho ako budeš môcť,“ žiadal ho, „ale pri najmenšom náznaku odhalenia príď sem ja to tu už potom zariadim.“
„Vyrástol si... Staráš sa o takéto veci, ako sa dalo čakať si syn svojho otca,“ usmial sa naňho.
„Poznal si ho?“
„Už sa musím vrátiť,“ dopovedal a zmizol.
„Tak ja teda pôjdem tiež,“ povedal si pre seba a zostalo po ňom len lístie. Objavil sa pred svojím domom, zodvihol tašku s nákupom, ktorú tu predtým položil a vošiel.
„Kde si bol?“ opýtala sa ho na privítanie, keď vyšla z kúpeľne. Bolo ešte vidno, že práve vstala.
Je krásna. Pomyslel si.
„Bol som nakúpiť,“ odpovedal a dvihol pred seba tašku, „bála si sa o mňa?“ zaškeril sa.
„To vieš, že hej,“ začervenala sa.
„Nachystám raňajky,“ povedala keď mu vzala tašku.
„Už som ti predsa vravel, že mi nemusíš variť.“
„Vravel, ale ja chcem,“ usmiala sa naňho.
„Dobre, tak teda ja idem do sprchy. Ráno som ťa nechcel budiť,“ vysvetlil a urobil ako povedal.

„Pomaly. Pšššt. Musíme byť opatrný,“ upozorňoval ich.
„Ale keď on mi stúpa na nohy!“ sťažovala sa šeptom.
„Pozrite tam sú, odtiaľto ich uvidíme skvele,“ tešil sa.
„Práve trénujú,“ nadšene oznámila.
„To je skvelé, aspoň uvidíme čo vedia a nájdeme ich slabiny.“

„Tak pokročíme,“ oznámil s úsmevom.
„Kage Bunshin no Jutsu!“ zvolali obaja naraz a vytvorili pár klonov.

„Nevedela som, že Hinata-senpai vie Kage Bunshin,“ ohromene poznamenala.
„Ani ja,“ zborovo potvrdili obaja jej spoločníci.

Klony sa pustili do súboja no jedna Hinata a jeden Naruto ostali v úzadí a sledovali súboj a jeden druhého.
Po chvíli sa jeden z Uzumakiho klonov otočil a on mu dal znamenie. Nechal sa zasiahnuť.
„Kuchiose no Jutsu,“ využil chvíľu keď ho kryl dym z porazeného klonu.
„Ahoj Gamashimei,“ skrčil sa k privolanej žabe. [pozn. aut. shimei = správa]
„Naruto-kun, Naruto-kun. Ty si ma privolal!“ natešene poskakoval.
„Áno mám odkaz, ktorý musíš odovzdať Gamatatsovi,“ nedopovedal.
„Áno, áno, ihneď ho doručím,“ už sa chystal zmiznúť.
„Počkaj, ešte ti musím povedať o čo ide,“ zastavil ho.
„Aha, jasné,“ uškrnula sa žabka.
„Tak dobre, chcem použiť jeden útok, chcem aby...“ vysvetlil mu všetko.
„Privolám ho tak o päť minút tak dúfam, že bude pripravený,“ usmial sa.
„Hai,“ zmizol.

„On vie privolávať?“ žasli.

„Kage Bunshin shuriken no Jutsu!“ zvolal po tom čo hodil svoj shuriken a teraz sa na protivníčkine klony rútilo zo šesťdesiat hviezdic.
„Suiton: Mizu tate! (Voda: vodný štít)“ ihneď zareagovala Hinata v úzadí, ale stihla obrániť len dva svoje klony.
„Pekne,“ pochválila ho, „ale teraz som na rade ja,“ usmiala sa.
Zatiaľ čo hovorila jeden jej klon priskočil k nej a druhý začal tvoriť pečate.
„Suiton: Kyuuzou! (Voda: Výbuch)“ hneď ako to dopovedala vybuchla stena, ktorá sa predtým vytvorila, zasiahla, zničila väčšinu klonov a na hŕstku oslabených sa vrhla.

„Ovláda aj vodný živel,“ nechal otvorené ústa od úžasu.
„Uhm,“ prikývol zvyšok skupiny neschopný slova.

„Kage Bunshin no Jutsu!“ privolal si jedného klona a spolu s ním zaútočili.
„Juuho raion tek’ken! (Jemný krok, Levia päsť)“ bolo počuť predtým ako zničila posledný klon.
„Rasengan!“ zaútočil na pravú Hinatu, pred tú sa však postavil jej klon, ktorý schytal plnú ránu.
„Byakugan,“ pri očiach jej navreli žilky. Odvrátila ruku s rasenganom, ktorá na ňu smerovala keď klon zmizol a zaútočila voľnou rukou.
„Mám ťa,“ usmial sa.
„Hakke Hasangeki! (Drvič Hôr)“
„Kuchiose no Jutsu!“ zvolali naraz.
Objavil sa Gamatatsu otvoril ústa a pohltil staršiu zo sestier Hyuuga.

„On... On ju nechal zožrať tou žabou,“ neveriacky pozeral na miesto kde ešte pred chvíľou stála Hinata.
„Fúúj to je hnusné,“ neubránila sa reakcii.

„Tiež som si to zo začiatku myslela, ale pre špiónov je to vhodné vystrašenie,“ ozvalo sa za nimi až sa zľakli.
„H-Hinata-senpai,“ ostali prekvapený keď sa otočili.
„Vítam vás na našom tréningu, Konohamaru, Moegi, Udon,“ reagovala na to s úsmevom.
„A-Ako dlho ste vedeli, že sme tu?“ spýtal sa neveriacky.
„Asi tak... hmmm...“ tváril sa, že uvažuje, „od začiatku,“ oznámil im Naruto keď sa im objavil za chrbtom.
„Tak sme sa pobavili, ale mi už musíme ísť naozaj trénovať,“ žmurkol na nich po chíli, pristúpil k Hinate, chytil ju za ruku a zmizli s úsmevmi na tvári.

Takže toto bol iba falošný tréning... Keď to bolo skutočne tak, finále bude zaujímavé. Pomyslel si a zmizol.

„Hovoril som vám, že je to zlý nápad,“ vyčítal im Udon keď už pomaly odchádzali so svojho pozorovacieho miesta.
„Tebe sa to povie, ty už nemusíš s nikým bojovať,“ ohradil sa Konohamaru.
„A už vôbec nie s Narutom-kun,“ smutne dodala Moegi.
„Ale už vieme aspoň časť z toho čo ovláda,“ nenechal sa odradiť Konohamaru.

„Ako sa vám páči?“ spýtal sa.
„Kto?“ odpovedali otázkou zborovo.
Iba ukázal prstom.
„Volá sa Gamatatsu,“ usmial sa.
Žaba im zakývala a zmizla.

„Fúúúj ja nechcem byť zožratá žabou,“ snažila sa zahnať spomienku.

„Tak a teraz môžeme začať s ozajstným tréningom aj keď ten predtým sa mi páčil,“ povedal s úsmevom.
Usmiala sa a pobozkala ho.
„A nemôžme to nechať na zajtra?“ spýtala sa šibalsky.
„Dobre,“ nechal sa zlákať a pobozkal ju späť.
Tomu sa venovali do večera až zašlo slnko a vyšli hviezdy.
Ako tak na nich spolu pozerali, Naruto opretý o strom a Hinata mu ležala v lone si zrazu spomenul.
„Pri tom tréningu nás nesledovali len Konohamaru,“ oznámil jej.
„Viem,“ odpovedala mu.
„Nevieš kto to bol?“
„Gaara.“
„Myslel som si,“ usmial sa, „takže je predsa len zvedavý.“

„To je fakt nemožné,“ ponosovala sa.
„Možno to tak vyzerá, ale ak to nedokážeš tak nemáš šancu vyhrať ani prvé kolo, nehovoriac o tom čo ťa čaká v druhom, nemáš žiadneho slabého súpera,“ tvrdo jej povedal Kazekage.
„Hai sensei,“ odpovedala po chvíli keď pochopila zmysel slov, ktoré jej boli adresované.
„Spolu to zvládneme,“ usmiali sa na ňu jej tímový partneri a opäť skúšali zdolať prekážku, ktorá im stála v ceste.

„Ak chcete v ďalšom kole postúpiť musíte sa rapídne a rýchlo zlepšiť,“ kričal na nich, „a prestať robiť blbosti ako doteraz.“
„To je dôvod prečo si Konohamara beriem na starosť ja, veď kto iný mu môže ukázať techniky rodiny Sarutobi?“ usmial sa na svojho synovca.
„Súhlasím to je dobrý nápad,“ dvihol si ukazovákom okuliare, „Čo tu ešte robíš? Choď trénovať.“
„Hai Ebisu-sensei,“ odpovedal a už nasledoval Asumu.
„Tak teda môžeme pokračovať. Aj ty potrebuješ ešte trénovať,“ oznámil svojej žiačke, ktorá ešte postúpila.
„No... Ehmm... Umm...“ nevedela ako má začať, „J-Ja som už niekoho požiadala o pomoc,“ dopovedala a odkývala prichádzajúcej osobe.
„Ahoj Moegi,“ pozdravila ju.
„Sakura-san.“
„Moegi ma požiadala o pomoc pri tréningu, dúfam že vám to nevadí,“ obrátila sa na jej senseia.
„No... myslím, že na jej výcvik sa viac hodíš,“ uznal.
„Arigatou,“ poďakovala žiačka a už ťahala Sakuru preč.
„Ostali sme tu už len my,“ začal, „takže musíš cvičiť aby si sa nabudúce stal chuuninom.“
„Nooo...“
„Čože?! Už aj ty si si zohnal niekoho iného na učenie?“ spýtal sa neveriacky.
„Ehm nie, len už som s tréningom začal,“ usmial sa a zmizol.
„Genjutsu.“

„Mal to byť “len“ tvrdý tréning, nie neustále pokusy o vraždu,“ sťažoval sa keď mal voľnú chvíľu.
„Na shinobiho máš dosť veľký strach zo smrti,“ uťahovala si z neho Sabi.
„Keď máš času kecať tak trénuj, potrebuješ tú techniku zvládnuť ešte pred súbojom inak nemáš šancu,“ upozornila ho Temari, „a vy sa tiež neflákajte a útočte.“
„Hai sensei!“ zvolali naraz.

„Takže potrebuješ novú techniku,“ uvažoval.
„Hai!“ horlivo prikyvovala Hanabi.
„Myslím žeby sa s tým dalo niečo spraviť, ale potrebujem pomoc vás všetkých,“ oznámil sensei.
„Jasné veď sme tím,“ usmiala sa Raki.
„No pomohlo by jej keby sa nabudúce tak nestrápnila a neomachovala sa len tak. Aspoň ju naučme tancovať,“ uškieral sa Ichigo.

„Musíš vylepšiť svoj štýl. Ak zlyhá tvoja bábka tak sa musíš vedieť ochrániť sama,“ poučoval ju.
„Moja bábka nezlyhá, to sa nestane,“ odporovala.
„Nezlyhá? Nepamätáš si svoj posledný boj?“
„To bola iba náhoda,“ nedala sa, „a kde sú Daito a Shuzi. Oni nebudú trénovať so mnou?“
„Takže náhoda. Podceňuješ súpera, to je tvoja najväčšia slabosť. Premohla ťa Raki Nara sesternica Shikamara, ninju ktorý porazil Temari a tvoj ďalší súper bude člen klanu Hyuuga. Ak si si nevšimla ona využíva boj zblízka, boj proti ktorému ty nemáš šancu ak sa nezlepšíš,“ oznamoval jej skutočnosti, ktorým čelí.
„A nie, nie sú tu lebo si ťa na starosť beriem ja osobne, potrebuješ zvládnuť boj jeden na jedného, nie tímovu spoluprácu.“
„Hai sensei,“ odpovedala pokorne.

„Štyri roky ste chodili na misie ako geniny, štyri roky si z vás každý robil srandu, štyri roky ste fňukali, že ste sa nemohli zúčastniť chuuninskej skúšky a z troch prešiel iba jeden,“ kárala ich, „a to si myslíte, že ste lepší ako oni?“
Raito sa len uškrnul na svojich tímových partnerov.
„Prečo sa im smeješ? Tvoj súper je Hyuuga Hinata a ešte o nej nevieš nič. To ti v boji nepomôže. To čo si použil v predkole ti stačiť nebude, musíš sa zlepšiť,“ oznámila a už im vytvárala taktiku tréningu.

„Hinata?“
„Môžem ťa o niečo poprosiť?“
„O čo ide?“
„Vieš potrebujem pomoc, vlastne skúšam vytvoriť jedno jutsu, ale zatiaľ sa mi nedarí a tak by som bol rád keby si mi pomohla.“
„Ale ako ti ja môžem pomôcť?“
„No si oveľa lepšia v ovládaní chakry ako ja, a v tom jutsu ide práve o to.“
Naruto-kun ma žiada o pomoc. Šťastne si pomyslela.
„Ráda ti pomôžem, veď spolu trénujeme a aj ja potrebujem niečo doladiť,“ usmiala sa naňho.
„Arigatou, ide o to, že...“