Narutov návrat I. - chuuninská skúška 15.

„Dobré ránko Naruto,“ prebudila ho bozkom.
„ZZZzzz“
Hinata sa usmiala a pobozkala ho ešte raz.
„ZZZzzz“
„Hmmm. Asi mu niekto včera podsunul uspávadlo, tak to skúsim ešte posledný raz,“ uvažovala nahlas.
Pobozkala ho, schmatol ju a pritiahol k sebe do postele.
„Prečo si vstala tak skoro? Samému mi tu bolo smutno,“ vrátil jej bozk.
„Veď je to len polhodinka kým som pripravila raňajky,“ bránila sa a nežnosť mu oplatila.
„Ale pre mňa je to veľa,“ nedal sa odradiť.
„Nestálo to za prebudenie?“
„Noo...“ váhal.
Pozrela sa naň s prižmúrenými očami.
„Stálo,“ povedal s úsmevom.
„Tak vidíš a teraz raňajky.“
„Keď mne sa to tu páči.“
„Vychladnú. A chcel si niekoho navštíviť, nie?“ povedala mu keď sa už aj tak ťažko premáhala aby v jeho objatí nezostala dlhšie.
„Pravda!“ nechal sa presvedčiť.

„Itadakimas!“ poprial a pustil sa do jedla.
„Itadakimas,“ bolo mu odpoveďou.
„To bolo výborné ako vždy. Neviem či ti to budem môcť niekedy oplatiť,“ povedal po chutných raňajkách.
„No niečo vymyslím,“ diabolsky sa usmiala.

Po chvíli keď sa konečne dostali z bytu sa vybrali na návštevu k svojmu priateľovi.
„Kde vlastne býva?“ spýtal sa.
„Ty to nevieš? Hlavne, že za ním ideš,“ smiala sa.
„Tak kde?“
„Neviem,“ povedala úprimne.
„Eh?“ zaškeril sa a dal si ruku za hlavu.
„Aha tam je Iruka-sensei. On to určite bude vedieť.“

„Gaara?... Aha Kazekage,“ chvíľu trvalo kým mu to došlo.
„Presne ten,“ Uzumaki nestrácal úsmev.
„Ako ctený hosť by mal byť ubytovaný v hoteli v centre Konohy.“
„Arigato!“ poďakoval a už ťahal Hinatu preč.
„Arigato!“ stihla ešte z diaľky skričať.

„Takže spravíme to tak...“ rozprával ako sa chce pozdraviť s godaime (piatym) Kazekage.

V Gaarovej izbe.
„Dúfam, že ste sa zlepšili a predvediete sa v dobrom svetle v mene Suny,“ hovoril trojici, ktorá postúpila.
„Viem, že to nebude ľahké, videl som vašich súperov a-“ nedopovedal, do izby zrazu privial vietor.
„Ahoj,“ ozvalo sa od okna. Čupela tam staršia so sestier Hyuuga.
„Ty!“ nesúrodo sa ozvali všetci genini v miestnosti.
„Gaara, Temari, Kankurou,“ uklonila sa na pozdrav.
„Bu?!“ skôr sa spýtal ako zakričal Uzumaki spoza ohromených shinobi.
Eh. Tak toto asi nevyšlo. Zaškeril sa.
To sa dalo čakať. Pomyslel si bábkar.
Genini spočiatku prekvapený sa napokon po chvíli prebrali a zaujali obranné postoje.
„Hinata, Naruto,“ odzdravil Kazekage.
„Čo vy tu chcete?! Špehujete?“ ozval sa Daito.
„Gaara?“ oslovil ho Naruto.
„Áno?“
„Nevieš náhodou prečo sú v obranných postojoch?“ šepkal alebo skôr len otváral ústa aby z nich jeho priateľ čítal a pritom na nich ukazoval prstom.
„Ah, gome,“ ospravedlňoval sa, „Uvoľnite postoje, nesprávajte sa k hosťom neúctivo,“ upozornil.
„Ale...“
„Žiadne ale,“
Naruto sa začal približovať ku Gaarovi.
„Len pomaly, sledujeme každý tvoj krok,“ oznámil mu Lenas.
„Eh? To sa ani nemôžem zvítať so svojim starým priateľom?“ čudoval sa.
„Teraz už máš osobnú ochranku?“ obrátil sa späť na svojho priateľa.
„Priateľom?!“ zvolali udivene všetci naraz.
„My sme vám to zabudli povedať?“ nevinne sa tvárila Temari zatiaľ čo sa Kankurou usmieval od ucha k uchu.
Všetci genini až na Matsuri sa otočili ku Kazekagemu a čakali, že to odvráti.
„Je to pravda,“ povedal im po chvíli ticha.
„Myslím, že to by na teraz stačilo, zvyšok vám poviem večer, môžete ísť,“ pokynul a v izbe zostali iba senseiovia.
„Tak mi povedz ako sa ti podarilo stáť sa kage,“ povedal s úsmevom a sadol si na Gaarovu posteľ.
„A ty mi povedz čo si robil na svojich cestách.“
„Dohodnuté,“ súhlasil a obaja sa dali do rozprávania.

„Takže si sa rozhodol sledovať ich od rána?“ spýtala sa zvedavo Sakura.
„Áno, predpokladal som, že na spánok nepoužívajú svoje klony,“ odpovedal jej Shikamaru.
„To bol skvelý nápad!“ uznal Lee. Využil svoju silu mladosti naozaj dobre. Dodal si pre seba. Rozhodol sa totiž termín „sila mladosti“ využívať iba v ojedinelých prípadoch aby tým získalo na efekte.
„A?“ vyzvedala Ino, „Ako to dopadlo? Zistil si niečo?“
Shikamaru s kyslou tvárou len prekrútil očami.
„To znamená?“ nedala sa odradiť.
„To znamená, že nič.“
„Ako to? Veď to bol perfektný plán,“ čudoval sa Kiba.
„Nebol perfektný, mal jednu chybu,“ opravil ho mladý Nara.
„Chybu? Myslíš tým, že ťa ľahko odhalili?“ pridal sa Sai.
„Nie mysli tým, že dnes vôbec netrénovali,“ smiala sa Sakura, keďže jej o tom už povedal po ceste.
„Presne,“ dodal unudene.
„No dalo sa predpokladať, že posledný deň si oddýchnu,“ sklamane prehovoril Neji.

„Tak sa majte. Uvidíme sa zajtra,“ pozdravil Naruto a spolu s Hinatou sa už poberali domov.
„Majte sa,“ postupne ich odzdravili.
„Čo si o tom myslíš Hin?“
„Určite si to zaslúži.“
„Máš pravdu, tvrdo sa snažil, čo v jeho prípade bolo ešte ťažšie, keďže mu nikto neveril,“ zamyslel sa Naruto.
„A zajtra uvidí ako som sa snažil ja!“ tešil sa.
„Áno zajtra to bude celkom pekné,“ potvrdila mu s úsmevom.

„Bre ránko,“ poprial a pobozkal ju.
„Ty už si hore?“ spýtala sa Hinata a bozk prijala.
„Pripravil som raňajky,“ usmial sa.

„Arigatou,“ poďakovala keď dojedla.
„Hin?“
„Áno?“
„Môžeme sa stretnúť v aréne, ešte chcem ísť pozdraviť Sasukeho,“ povedal jej.
„Dobre, nechceš aby som šla s tebou?“ spýtala sa ho.
„Nie, ďakujem, chcem sa s ním porozprávať osamote.“
„Tak sa teda stretneme v aréne,“ usmiala sa naňho.

„Tak som tu,“ oznámil Naruto kameňu.
„Ech, prepáč, ahoj,“ pozdravil s úsmevom a pozrel pred seba.
Hľadel na miesto kde bolo vyryté meno jeho priateľa, úsmev sa mu z tváre vytratil a neubránil sa slzám. Zavrel oči.
„Prial by som si aby si to videl,“ položil ruku na pomník.
„Myslím, že mám aj celkom slušnú šancu... Čo myslíš?“ odmlčal sa ako by čakal odpoveď, ktorá neprichádzala.
„Pravda, nemá to úroveň keď tam nie si ty,“ na chvíľu sa zas pousmial, ale v okamihu mu úsmev opäť povädol.
Stál tam, spomínal na chvíle čo spolu strávili ako tím 7.
Na vyryté meno padla slza.
„Prepáč...“ zlyhal mu hlas, „Prepáč, že som ti nevedel pomôcť.“
Pomaly sa otočil a odchádzal.

V aréne.
„Každý poznáte pravidlá. Vychutnávajte si tu atmosféru, všetci títo,“ ukázal na zaplnené tribúny, „Dnes prišli aby vás videli.“
Pomaly vytiahol z vrecka papier, ktorý im ukázal aj na konci druhého kola, dvihol ho tak aby videli čo je na ňom a prehovoril: „Zapamätajte si to. Boje budú postupovať tak ako sú na papieri zľava doprava,“ pozrel ako všetci prikývli.
„Prvý dvaja tu zostanú a zvyšok choďte na pódium,“ dokončil svoj prejav Neji.

„Prvý zápas Matsuri Shizunava, Konohamaru Sarutobi!“ ozvalo sa ohlásenie na tribúnach.
„Kage Bunshin no Jutsu!“ zvolal mladý Sarutobi. Objavili sa pred ním tri klony.
Jeho súperka vytiahla svoju zbraň, roztočila ju a vyčkávala čo spraví.
„Kuchiyose no Jutsu! (Technika privolania)“ zašeptal schovaný za klonmi. „Pššt, plán poznáte,“ umlčoval ich a oznámil im.
Prikývli s úsmevom a zmizli.

„Tak, myslím, že viac ťa za tak krátky čas nenaučím,“ oznámil mu pri poslednom tréningu.
„To mi bude stačiť strýko,“ vyškeril sa naňho. „S takou technikou bude mať čo robiť aj Naruto.“
„Si sebavedomý,“ aj on sa usmial. „Pamätáš čo som ti vravel na začiatku?“ zvážnel.
„Na sile techniky nezáleží pokiaľ ju nevieš správne využiť a na to je najlepšie si vymyslieť stratégiu. Musíš si skôr ako začneš bojovať vymyslieť plán, plán podľa, ktorého sa budeš držať a nedovolíš súperovi aby ti ho narušil nech sa stane čokoľvek. Hovorím ti to teraz aby si premýšľal nad tým čo spravíš. Svoju súperku poznáš a tiež už si môžeš vytvoriť predstavu o jej schopnostiach. Máš na to mesiac,“ citoval ho vážnym a hrubším hlasom ako má obvykle.
Asuma radšej prepočul spôsob akým to povedal.
„Presne. Tak máš plán?“ spýtal sa.
„Áno mám,“ odpovedal Konohamaru.
„To som rád,“ nevyzvedal viac, chcel sa nechať prekvapiť.

Môj plán je improvizácia. Usmial sa. Nič iné nepripadá do úvahy.
Rozbehol sa vpred pomedzi svoje klony, ktoré sa ani nepohli.
Matsuri posílila svoj bodec chakrou a postavila sa do obranného postoja.
„Idem na to!“ vykríkol.

„Hrnie sa do útoku?!“ nechápala Sakura.

„Našiel som ti náhradného hráča Shogi, vieš ak by som bol mimo,“ usmial sa naňho sensei.
„Náhrada? A hraje aspoň dobre?“ opýtal sa pre istotu.
„No... vlastne...“ Asuma uhýnal pohľadom s rukou za hlavou. „Ešte ho nevie hrať.“
„E?“ Shikamaru nasadil pritvrdlý výraz.
„Ale vieš naňho musím ísť inak, dal som mu jednu úlohu a dnes mi potvrdil, že ju splnil.“
„A čo to bola za úloha?“
„Vytvoriť plán pred bojom.“
„Plán pred bojom? Takže...“ nedopovedal.
„Áno je to Konohamaru. Konečne dospel a myslím, že v Shogi to bude vynikajúci súper,“ neschovával nadšenie.

„Myslím, že to je jeho plán,“ usmial sa Shikamaru. Chudák Asuma. Pozrel naňho ako sleduje svojho synovca s nadšeným pohľadom.

Mladý Sarutobi sa napriahol a udrel päsťou. Shizunava úder zastavila svojou rotáciou.
Nenechal sa odradiť neúspechom a pokračoval. Skúšal to úderom dlane z pravého boku, odrazila, spravil otočku a opäť sa o to pokúšal pravou rukou, narazil len na chakrový bodec.
Odskočil, odrazil sa za ňu a keď dopadol päsť smeroval priamo pred seba.
Otočila sa aby tomu mohla čeliť a opäť odrazila jeho útok. V ten istý moment vyskočil klon z druhej strany a kopol. Zasiahol ju a ona odletela pár metrov.
Sakra zabudla som na jeho klony. Hnevala sa na seba keď pomaly vstávala. Viem, že útok nie je mojou silnou stránkou, ale on nie. Usmiala sa.
Zase roztočila svoju zbraň a pridala aj chakru.
„Takže ešte raz,“ povedal Konohamaru a aj s klonom sa naraz usmiali a rozbehli.

„Rozhodne sa zlepšil v taijutsu,“ uvažoval nahlas Naruto.
„Takže mesačný tréning pomohol,“ doplnila ho Hinata.
Nie. Mýlite sa. Toto taijutsu je síce lepšie ako pred mesiacom, ale jeho rýchlosť a sila v ňom sa veľmi nezmenila. V druhom kole bol príliš vyčerpaný aby ho zvládol. Pomyslela si Moegi. Trénoval niečo iné. Bola si takmer istá.

Zaútočili dlaňami každý z jednej strany.
Som zvedavý ako zareaguješ na toto. Usmial sa v duchu.
Prestala s rotáciou bodca.
Už boli obaja asi meter pred stretom keď dokončila tvorbu pečatí.
„Doton: Gansetsukon! (Zem: Kamenná palica)“ zvolala a jej zbraň sa zmenila na kamennú palicu. Jedným koncom udrela do tváre v pravo a v ten istý moment druhý koniec palice udrel symetricky druhého útočníka.
Neváhala a začala napádať jedného skôr ako sa spamätali. On len uhýnal na zemi úderom palice.
Musím to skončiť skôr ako mu pribehne ten druhý na pomoc. Upozorňovala sa.
Ešte chvíľu sa jej úderom stačil vyhýbať. Náhle zmenila smer a jej kamenná palica koncom na ktorej bol bodec prepichla jej súperovi ruku.
Pustila palicu a začala tvoriť pečate.
„Doton: Ari Jigoku! (Zem: Mravčie peklo)“ stihla povedať skôr ako sa jej protivník vyslobodil.
Schytila svoju zbraň, ktorá vytiahla ju z kamennej palice. Zvyšok sa rozpadol a zmenil sa na mravce požierajúce Sarutobiho.
PUF! Klon zmizol.
Takže už len traja. Zhodnotila a pozrela, že zvyšné dva klony (aspoň predpokladala, že sú to klony) sa do súboju nezapájajú len sa na niečo sústredia.
Tých si nebudem všímať, zatiaľ ma neohrozujú. Rozhodla sa a svoj pohľad stočila na pravdepodobne pravého Konohamara.
„Je čas prejsť na niečo lepšie,“ usmial sa a opäť sa proti nej rozbehol.
Na nič nečakala, roztočila svoj bodec na povraze a pridala doň chakru.
„Shushou (dlaň),“ udrel, prelomil jej obranu a odskočil so širokým úsmevom.

„Nanii? On prelomil jej obranu? T-To nie je možné.“ čudoval sa jej tímový partner.
„Zvýšil svoju silu,“ objasnil mu ďalší člen tímu Lenas, „Nezabúdaj, že je to len prvý stupeň jej obrany.“
„Ako? Veď nič nespravil len proste zaútočil ako predtým,“ nechápal.
Ostatný iba pokrčili ramenami čo znamenalo, že sa to dozvie iba sledovaním zápasu.

Čo to bolo? Poľavila som v obrane? Určite. Tentoraz už to nezopakuje. Uisťovala sa.
„Môžeme pokračovať?“ spýtal sa s úsmevom.
„Len to skús,“ pobádala ho.
„Tak dobre,“ zaútočil.
„Hi ji (Lakeť),“ udrel z otočky a opäť prelomil jej obranu.
Čím je to? Snažila sa pochopiť zatiaľ čo obnovila rotáciu.
„Koushi (Lýtko),“ udrel nohou a ako už predtým prelomil jej obranu.
Nechápem... len tým, že osloví časť tela, ktorou zaútočí zosilnie jeho útok?
Začala tvoriť pečate a zároveň sa na ňu opäť rozbehol mladý Sarutobi.
„Shaku (Holeň).“
„Doton: Gansetsukon! (Zem: Kamenná palica)“ už druhýkrát premenila svoju zbraň, ktorou teraz zablokovala útok. Odsunulo ju to pár metrov.
Takto ešte chvíľu bojovali. On útočil a ona sa vcelku úspešne bránila.
Takto to nepôjde. Musím to použiť. Chcela som si to síce nechať na neskôr, ale to asi nepôjde. Odskočila a tvorila pečate.
„Doton: Kaiten daichi! (Zem: Rotácia pôdy)“ použila to isté jutsu ako v predchádzajúcom kole, ale predsa len bolo iné, namiesto toho aby sa jej hlina prilepovala na zbraň tak sa jej zrnka rozptýlili okolo nej.
„Genko (Päsť),“ Konohamaru na nič nečakal a s napriahnutou päsťou zaútočil.
Miesto kde vnikala ruka okolo zrniečok hliny stvrdlo a Konohamarov útok neprešiel.

„Vravela si, že je to nemožné a pritom si to zvládla za necelý mesiac,“ usmieval sa na ňu sensei.
„Ale veď napodobniť vašu techniku je nemožné, aspoň som si to myslela. Bez vás by som to nezvládla Gaara-sama,“ hľadela naňho s hlbokým ďakovaním a úctou.

„Čože?“ nechápal ako to, že zastavila jeho útok.

„To je iba základ. K tomu aby si napodobnila celú moju techniku potrebuješ...“

„...útok,“ vyslovila nahlas.
Prestala sa sústrediť na miesto úderu, hlina povolila, na nič nečakala a hodila bodec s úmyslom zasiahnuť ruku.

„Svoj bodec môžeš používať ako na diaľku tak i na blízko, čo z neho robí s tvojou súčasnou obranou nebezpečnú zbraň.“