Sklamanie 03

Vyšiel som von. Namal som záujem dýchať ten istý vzduch ako oni. To, že som s nimi v Akatsuki ešte neznamená, že ich budem milovať. S určitím zadosťučiením som si premietal v hláve scénu Sasukeho rýchlej porážky. Ale uvedomoval som si, že keby nebol taký arogantný tak by to trvalo trochu dlhšie. Ale aj tak jeho výraz bolesti po mojej rane, stál za to.

Od miesta kde som sa usadil som videl, že Madara, Kisame a Zetsu sa po krátkej hádke so Sasukem oddelili od ostatných a šli niekde za dvere. Pocítil som zvedavosť a prisunul som sa bližšie. Plánoval som ich odpočúvať. Možno sa pýtate ako. Ako ich len chcem počuť na takú diaľku cez hrubé steny. Jednoducho. Plánoval som použiť jednu techniku z arzenálu od Kyuubiho. Aktivoval som ju a priložil som ucho na múr skrýše. Sústredil som sa. Vyhľadal som potrebnú miestnosť a zrazu som počul každé slovo ktoré v nej padlo, ako by som tam bol.
„...nemyslím, že to je preto.“ bol to Madarov hlas „veď ho vyhlásili za nukenina. Po jeho hlave idú tý najlepši lovci odmien na svete. Je to najhľadanejší nukenin, možno hľadanejši ako mi.
„Možno to iba hrá. Možno je to další plán Konohy na naše zničenie.“ tentoraz to bol Kisame.
„Nie, to určite nie. Veď pri odchode z Konohy zabil 7 ANBU“ upsss...skadiaľ mal také informácie? Keď som sa o tom nezmienil, tak to za to nestálo. Tých ANBU som zabil behom pár sekúnd.
„A tý ANBU boli z ROOTu...nech je Danzo akýkoľvek nemyslí, že by obetoval až toľko svojich ľudí pre plán s neistou budúcnosťou. Menej to áno ale 7 nie. A môj špeh v Konohe mi nehlásil žiadnu akciu proti nám, takže sa niet čoho obávať.
„Kto by sa už len bál jedného jinchuriky.“ ozvala sa čierna polovica Zetsua.
„Pametaj, že zabil Paina a to je už čo povedať.“ odpovedala jej biela polovica.
„Áno...Uzumaki je jednoznačne silný, musíme si na neho dať pozor aby sa nám nevymkol spod kontroly.“ upozormil Madara.
„S dovolením Madara, ale nemyslím, že by sme ho ja a Zetsu dokázali poraziť, keby začal vyčínať. A na svete zrejme nieje nikto okrem teba kto by sa mu mohol rovnať.“ od Kisameho ma to prekvapilo.
„Viem. A možno sa pýtaš prečo ta aj tak posielam na misiu s ním. Nemysli si ale, že som dôverčiví hlupák. Zetsu vás bude sledovať a v prípade zrady ma upozormí a ja to vyriešim. Nechcel som poslať aj Sasukeho lebo by sa pozabíjali, Jugo musí ostať so Sasukem inak robí problémy. Ty si na to najlepší. Pokiaľ viem ovláda veterný, aj ohnivý element. Ohnivý nieje problém, keďže ty máš vodu. Budeš si musieť poradiť iba s vetrom. Ale aj tak buď opatrný. Porazil Nagata bez pomoci Kyuubiho. Takže buď v strehu.“ sakra odkiaľ majú také informácie?! Áno veľa ľudí v Konohe viem, že mám živel vietor. Ale skadieľ vie o ohni?
„A ty Zetsu mi všetko hlás.“
„Prečo z neho jednoducho nevytiehneme démona?“ ozvala sa čierna polovica Zetsua.
„A potom by sme si na ňom pochutnali. Už dlho som si nezamaškrtil.“ tá biela polovica je ale pažravá.
„Áno Madara. Čo máš v pláne? Veď ho možno poraziť a jeho démona vysať. Nemyslím, že by vedel vkladať do Gedou Mazo Kyuubiho chakru v takom množstve aké potrebujeme.“ povedal Kisame.
„To isté som si myslel aj ja. Kým som nevidel ako dostal Sasukeho. Veď ste videli tie chakra ruky. Tá husto stlačená chakra. Už len jedná taká chakra ruka by pstála každého jonina všetku chakru. A to by ani nemusel prežiť. Bez najmenšiej pochyby to bola Kyuubiho chakra. A keď dokáže tú chakru ovládať a používať takú priestorovú manipuláciu, tak nebude problém dodať ju Gedou Mazo. A možno sa ešte pytate prečo som ho prijal. Prečo som takú hrozbu nechal žiť.“ povedal keď videl, že Kisame chce niečo namietať. „Prečo jednoducho nevyberieme jeho démona. Pravdou je, že sa vždy hodí mať po boku niekoho takého silného. Akatsuki potrebuje nových silných členov.
Ja, ty Kisame a ty Zetsu, možno ešte Sasuke sme silný, ale ten Sasukeho tým je nanič. Je nás málo. K dosiahnutiu našeho cieľa je dlhá cesta, aj keby sme tu hneď mali osem chvostého. Musíme zariadiť ešte iné veci ako lov jinchuriky, a Uzumaki nám s nimi pomôže.“
„Ako myslíš, len aby sa ti to nevymklo spod kontroly.“ povedal Kisame.
„O to sa neboj. Zajtra vyrazíš. V takej zostave akú som zvolil. Osemchvostý sa nachádza...“
„Naruto-sama“ ozvalo sa zpoza mňa. Prudko som sebou trhol, takmer som ohluchol. Otočil som sa a zabadal som Karin ako sa približuje. Vzdychol som si a s hnevom som na ňu obrátil svoju pozornosť. Ako si dovoľuje vyrušovať ma keď špehuj. A práve vtedy, keď som sa mal dozvedieť zaujímavu informáciu. Vstal som.
„Čo sa deje?“ hnelivo som povedal. Videl som ako ňou vystrašene trhla. Pozom zdvihla ruky a podala mi balíček ktorý držala. Zobral som ho a spýtavo na ňu pozrel.
„Len ho otvor.“ povedala a koketne sa usmiala. Jednoznačne ma balila. S úsmevom som si pomyslel čo musel znášať Sasuke.
Otvoril som balík. Bola tam plášť. Červené mraky na čiernom pozadí. Aha tak tak. Zasa som ho zabalil a hodil vedľa miesta kde som hodlal spať. Otočil som sa a sadol si na zem. Nepočul som žiadne kroky ktoré by oznamovali jej odchod a tak som pozrel dozadu a povedal:
„Môžeš ísť.“ ale ona sa nepohla.
„Vieš teraz keď sme v týme mali by sme sa trochu spoznať.“ ozvala sa. Hlavou mi preblesla spomienka. To isté povedala Sakura Sasukemu. Pochytil ma hnev.
„Povedal som, že môžeš ísť!“ vykríkol som. Moje modré oči nahradili tie Kyuubiho a vzduch naokolo sa rozvibroval silou. Vydesene ustúpila. Zhrozene na mňa pozerala. Ustúpila, ale potkla sa a spadla. V tvári som jej priam videl jej myšlienky. Rýchlo vstala a rozbehla sa preč. Spokojne som sa usmial a zaspal som.
Ráno som sa prebudil na pohyb blízko mňa. Otvoril som oči. Asi desať metrou odomňa sa kríkami predieral Suigetsu. Všade okola seba kýval mečom a nadával. Pousmial som sa. Vtom som si všimol jeho meč. Bol to Zabuzov Kubikiri. Ako ho len získal?
„Nieje to náhodou Zabuzov meč?“ spýtal som sa nahlas. Prekvapene na mňa pozrel. Zjavne nevedel, že som už vstal. Potom sa uškrnul.
„Áno je. Meč toho Zabuzu, ktorého porazil pred rokmi legendárny tým sedem. So Sasukem sme ho boli vyzdvihnúť. Štve ma, že Kubikiri hrdzavel v takom zapadákove.“
„Legendárny tým sedem?“ spýtal som sa s úsmevom.
„Samozrejme, že legendárny. Kakashi Hatake, ten Kakashi hatake, kopírovaci ninja. Sasuke Uchiha, posledný žijúci Uchiha, ako si myslí celý svet.“ povedal s úsmevom a potom pokračoval.
„Sakura Haruno, zrejme najslepší lekársky ninja vôbec. A v neposlednej rade ty, Uzumaki Naruto, nejsilnejší a najdôležitejší jinchuriky, porážca Paina a záchranca Konohy.“ dopovedal s úsmevom.
„Teraz to tak nevyzerá. Už je mi jedno čo sa stane s Konohou. Mali šancu. Stačilo ma zvoliť za hokágeho a ja by som ochraňoval Konohu aj za cenu vlastného života. Ale to sa nestalo! Zvolili akéhosi deda. Mohli mať najsilnejšieho kageho aký kedy bol a oni zvolili toho idio*a!“
Zmĺkol som a pozrel som na Suigetsa. Tan zarazene stál a sledoval ma.
„Tak čo sa deje? Prečo si za mnu prišiel? Už vyrážame?“ spýtal som sa. Iba prikývol a pobral sa preč. Obliekol som si plásť Akatsuki. Sedel mi. S úsmevom som si pomyslel, aké to vyvolá reakcie, keď ma v ňom uvidí niekto z Konohy. Rozbehol som sa za Suigetsom ktotý si naďalej presekával cestu. Ja som iba s úsmevom sledoval, ako všety kríky a konáre zhoreli na popol, keď som okolo nich prechádzal.
Došli sme pred skrýš. Boli tam všetci. Madara niečo dohadoval so Zetsuom, Sasuke sa tváril arogantne ako vždy, ako by nič nestálo za jeho pozornosť. Karin ma s obavami sledovala. Jugo niečo hovoril vtáčikovi, ktorý mu pristál na prste. Len Kisame vyzeral, že ho zaujíma nadchadzajúca misia. Zastavil som pri ňom a bez slova som ostal stáť.
„Dobre.“ povedal Madara, ktorý už medzitým dokecal so Zetsuom.
„Môžte ísť. Kisame vás bude viesť. A ešte jedno upozornenie Uzumaki. Zrada sa rovná trestu smrti.“ po týchto slovách na mňa pozrel.
Ja som sa iba uškrnul.
„A čo zlyhanie?“ spýtal som sa a veľvýzname som kývol hlavou ku Sasukemu. Ten sa rýchlo ku mne otočil. Aktivoval sharingan. Ja som zas aktivoval prívaod Kyuubiho chakry, aby som sa nedostal do genjustu. Ale on to ani neskúšal. Rozbehol sa na mňa. Stál som bez najmenšieho pohybu. Za behu vyťahoval katanu. Už ma začínal štvať. Tentoraz to neskončí len úderom pesťou.
Rozbehol som sa aj ja. Moje normálne oči vystriedali tie Kyuubiho.