Sklamanie 02

Vštci na mňa pozerali ako na zjavenie Jashina. Boli prekvapený. Ja tiež. Čo som od toho čakal? Chcel som aby ma zabili? Chcel som dostať nový zmysel života? Chcel som pomstu?
Potom sa ozval Madara: „Si robiš zo mňa srandu? Chceš mi povedať, že ty, Naruto Uzumaki sa chceš pridať k Akatsuki?“
„Nepočul si?“ ozval som sa drzo.
Chvíľu na mňa pozeral a potom sa usmial a povedal: „Si hlupák. Čo nevieš, že chceme zapečatiť všetkých bijuu? Nevieš, že pri tom zomrieš? Iba tak môžeš poslúžiť Akatsuki.“
„Niesom hlúpák. Viem čo chcete. Ale aj viem ako dodať tej soche Kyuubiho silu aj bez toho aby som zomrel.“ povedal som. A bola to aj pravda. Kyuubi s tým aj súhlasil.
Zasa som ich prekvapil.
„No možno by sa to aj dalo.“ povedal Madara. „Ale ako chceš byť inak užitočný Akatsuki.
„Viem, že ste ešte nechytili osemchvostého jinchuriky. Lebo to tu ten nešika dobabral.“ ukázal som na Sasukeho. Nenávistne na mňa pozrel.
„Mohol by som ho chytiť ja. Len mi dajte pár dni a povedzte mi kde sa nachádza.“
Madara sa zamyslel.
„Snáď o tom nepremýšľaš Madara. Je to pasca. Chce sa dozvedieť kde je osem chvostý aby sa s ním proti nám spojil. Alebo plánuje zničiť Akatsuki z vnútra.“ po prvý krát sa ozval Sasuke.
„Ano. Boj sa ma Sasuke. Veď máš aj prečo, ty slaboch.“ prerušil som ho.
Otočil sa. Videl som mu v očiach MS. Ale ako som už povedal, všetky pokusy o genjutsu boli zbytočné.
Chíľu na mňa hľade a pokúšal sa ma chytiť do genjutsu. Ale potom to vzdal a obdaroval ma dalším nenávistnym pohľadom.
„Ten chlapec je šikovný. Smola, Sasuke.“ uškurnul sa Kisame.
Pre Sasukeho to bola asi posledná kvapka a rozbehol sa na mňa. Ešte pri behu vytiahol katanu.
Čakal som to. Zrazu sa zo zeme vynorily chakrové ruky. Červené. Také aké používal Kyuubi pri boji s Orochimarom. Boli štyri a všetky chytili Sasukeho. Ešte predtým ako na mňa zaútočil som začal vypúšťať do zeme cez nohy Kyuubiho chakru ktorá sa tam sformovala do podoby chakra rúk.
Rýchlo som sa k nemu presnul a z plnej sily ho udrel do brucha. Vypľúvol krv.
Keby mal aktivovaný sharingan nikdy by som ho tak ľahko nechytil. Ale on sa preceňoval a mňa podceňoval.
Napriahol som sa na ďalšiu ranu. Vtom ma niekto chytil za ruku. Madara.
„Pusť ma.“ povedal som mu.
„Nechaj ho na pokoji.“ odpovedal mi.
„Akatsuki veľmi poklesla keď ma za členov takých slabochov.“ povedal som a zrušil som chakra ruky. Sasuke dopadol na kolená. Dal som mu dosť silnú ranu. Potom zdvihol hlavu a v ruke sa mu formoval chidory.
„Len to skús a bude to posledné čo urobíš.“ s úsmevom som mu pozrel do očí.
To ho ešte viac naštvalo ale Madara zakročil.
„Prestaň Sasuke. Keď dosiahneme náš cieľ môžeš ho vyzvať. A ty buď ticho Uzumaki Naruto v Akatsuki také správanie neznesiem.“ hmmm takže som prijatý. Zjavne si to premyslel.
„Takže som prijatý?“ spýtal som sa nahlas.
„Madara, Sasuke má pravdu je to pasca.“ povedala jedna polovica hlavy Aloe Vera.
Zapečaťme jeho démona a potom ho zjedzme.“ ozvala sa duhá.
Kisame sa iba usmieval. Sasuke stál a Karin ho prezerala a Jugo a Suigetsu na mňa ostražito hľadeli a o niečom sa rýchlo rozprávali.
„Ticho!“ rozkázal veľký šéf.
„Je to moje rozhodnutie. Naruto vydáš sa chytiť osemchvostého jinchuriky.“
„Dobre.“ povedal som.
„A to si ho prijal len tak? Bez skúšky jeho sily?“ podrýpol Sasuke.
„Mýslím, že to stačí. Porazil som Paina a teraz aj teba. Aj keď teby by porazil každý. Takže si z toho odvoď čo cceš.“ povedal som mu to do očí
„Mňa si neporazil! Mal si hlúpe šťastie!“ chcel ešte pokračovať ale ozval sa Madara:
„Dosť už! Je prijatý a hotovo. Ale zraď nás a si mŕtvy. Žiadna ďalšia šanca nebude. Chytíš osvemchvostého. Pôjde s tebou Kisame, Suigetsu a Karin.“
„To nie! Budú ma iba zdržiavať!“ vykríkol som.
„Nebudú. A idú s tebou ako doprovod, keby si mal ine plány, ako Akatsuki.“ celkom múdre rozhodnutie. Zjavne mi neveril. Zatiaľ.
„Súhlasim. Kde sa práve nachádza?“ spýtal som sa.
„To poviem Kisamemu a zajtra sa vydávate na cestu. Ešte pre odchodom si prídi po plášť. Chceme aby ľudia vedeli kto patrí k Akatsuki.“ zjavne nechcel aby som vedel kde je osemchvostý, aby som s tou informáciou nezdrhol.
„To je všetko?“ spýtal som sa zasa drzým tónom. Nevšimal si ho, a prikývol.
Uškrnul som sa na Sasukeho a odkráčal preč. Po ceste som cítil na sebe nenávistne pohľady svojho bývaleho týmoveho partera.