Narutov návrat I. - chuuninská skúška 09.

Moegi zaujala obranný postoj. Kutsa sa na ňu vyrútil, napriahol a zasiahol vzduch.
Tesne predtým ako stihol zasiahnuť svoj cieľ kunoichi zmizla.
„Nedočkavý?“ objavila sa mu za chrbtom.
Ani sa s toho nestihol spamätať a dostal ránu do chrbta.
Letel pár metrov keď sa zastavil o Moeginu nastavenú ruku.
„Auu! To muselo bolieť,“ poznamenal Daito.
„Niešo ako keď ti dajú vypiť holúče mlieško namiešto teplého?“ šušlala Sabi.
„Nie, niečo ako keď ti dám facku a ty sa rozplačeš...“ nedopovedal.
„Še ako je mošné, še vieš poušívať luku aj na niešo iné ako je šklabkanie ši riťky,“ dokončila s úškrnom Sabi.
„Grrrr,“ bolo počuť jedinú odpoveď na, ktorú sa zmohol.
Kutsa sa s ťažkosťami pozbieral zo zeme.
„Ta rýchlosť, sakra niečo s tým musím spraviť,“ pomyslel si.
Znovu zaútočil. Moegi vykrývala všetky jeho údery.
„Je čas to skončiť,“ oznámila.
Dala ruky do pečate.
„Bunshin no Jutsu! (Technika klonovania)“ okolo nej sa vytvorili tri klony, ktoré spolu z ňou obkľúčili protivníka.
Udrela dlaňou čo Kutsa vykryl, no jej ruka prešla jeho.
„Klon,“ pomyslel si. V tej istej chvíli dostal od pravej Moegi kopanec do nekrytého ľavého boku.
„Teraz ma už nedostane, nie tým istým trikom,“ uistil sa keď kunoichi zase napriahla s tej istej pozície a to z jeho ľavého boku, „Je to iba klon, stačí keď ho budem ignorovať a budem sa sústrediť na pravú,“ pomyslel si, pozrel pred seba a čakal čo spraví.
Napriahla ruku a udrela. Trafila tvár a jej súper letel vzduchom, zastavil sa až o stenu arény.
„To nebol klon? Kedy sa stihla premiestniť?“ pýtal sa Saite.
„Keď zastonal bolesťou, zavrel oči. Vtedy to spravila, je rýchla. Zlepšila sa,“ poznamenala Temari.
„Vy ju poznáte sensei?“ čudoval sa.
„Tak trochu, ale viac som zvedavá ne jej tímového partnera,“ odpovedala.
„Prečo?“
„Je to vnuk tretieho hokageho, snáď sa niečo naučil.“
„Uložila ho spať,“ ozvala sa Sabi po chvíľke ticha, „Síce to nebola klasická uspávanka, ale bolo to účinne,“ usmiala sa.
„Vstávaj Kutsa! A niečo už konečne predveď!“ zakričala svojmu tímovému partnerovi, no ten už nevstal.
„Súboj skončil, postupuje Hare Moegi.“

„Kanawo Daito, Kurizoki Sabi!“
„Tak to by šlo,“ usmial sa Daito.
„Ťuťulu, ide ša na to,“ robila naňho grimasy.
„Pekne si to zavarila,“ poznamenala Mika.
„To teda hej,“ uznal Saite, „Ale nie je to nič čo by nezvládla,“ podporil svoju tímovú partnerku.
„Môžeme začať,“ povedal si keď Neji odštartoval zápas.
Súperi sa na seba rozbehli, napriahli a obaja sa trafili naraz.
„To bolo rýchle,“ poznamenal Neji keď sa ani jeden nezdvíhal.
„Tak to ti neodpusím,“ ozvala sa po chvíli, „Udrieť dámu a potom si len tak oddychovať.“
„A čo som ťa mal ísť pobozkať či sa neprebudíš?“ odpovedal jej.
„Nie vďaka, ale kóma by už na mňa bola veľa,“ podpichovala ďalej, „A boškať tak škaredé detičky ako ši ty, by mi ju určite privodilo.“
Daito sa rozbehol z vražedným pohľadom.
„Toto oľutuješ,“ oznámil jej keď napriahol pravačku a zaútočil.
Sabi sa usmiala.
„Keď ho udržím v tomto stave tak to bude ľahké,“ povedala si a na jeho útok reagovala drepnutím a kopom z boku. Daiteho trafila medzi rebrá.
Zohol sa a vypľul trocha krvi.
„V špoločnosti dámy ša nepľuje. Ja ťa naučím špôšobom,“ ani ho nenechala si vydýchnuť, vstala a kopla ho do tváre až sa prehol v chrbte a dopadol pár metrov ďalej.
Chvíľku počkala kým sa jej súper horko-ťažko postaví a zas zaútočila. Päsťou do brucha a keď sa prehol kolenačkov do hlavy. Zas počkala kým sa postaví a už bola nachystaná to ukončiť.
„Sakra!“ preklínal, „Prečo práve s ňou!“ spytoval sa v duchu keď vstával.
Postavil sa a pozrel na Sabi.
„Nie! S ňou neprehrám,“ zaumienil si a usmial sa.
Jeho súperka naňho bola už rozbehnutá a chystala sa na kop.
Zablokoval ľavou rukou a pravou jej udrel do lýtka. Rýchlo nohu vrátila no už krívala.
Kopol ju do stehna druhej nohy.
„Ako som si myslel nevydrží. Už je to pre ňu po lese smrti náročné. Ukončím to týmto úderom,“ rozhodol sa.
Sabi ledva stála na nohách a neplytvala silami na provokáciu lebo vedela, že to už nezaberie.
„Musím niečo rýchlo vymyslieť,“ upozorňovala sa.
V tom uvidela ako sa Daite chystá na posledný úder, vedela to lebo ho už párkrát bojovať videla.
Zaútočil rukou tak aby ju trafil zo spodu do brady.
„Mám to,“ svitlo jej.
Už sa k nej jeho pravačka blížila keď si kľakla a udrela rukou pred seba na citlivé miesto.
Hoci Daitova rana nemala najsilnejší účinok ako by ju trafil v stoje, ale v jej situácii v tom veľký rozdiel nebol. Zvalila sa na chrbát a jej súper tiež, no v iných bolestiach.
„Nečakané,“ Neji pozeral na túto situáciu spoly pobavene a spoly smutne kvôli výsledku.
„Zápas skončil nerozhodne, nepostupuje ani jeden z vás,“ rozhodol Neji a nechal oboch odviesť na nosítkach.

„Nara Raki, Raitaky Mika!“ oznámil ďalšie mená.
Odštartoval zápas keď sa uistil, že sú oba pripravené.
Raki vyskočila na súperku napriahla päsť a udrela.
„Au!“ skríkla keď trafila súperku, „Máš nejakú tvrdú lebeň nie? Si ma mohla varovať,“ rozčuľovala sa.
Mika si rozopínala bľúzku.
„Č-Čo to robíš? Týmto nikoho neohúriš!“ trocha prekvapene no nahnevane reagovala jej súperka.
Po chvíli sa maska rozpadla a z brucha bábky vyšla pravá Mika.
„Hmmm, zdala sa mi nejaká veľká,“ povedala si pre seba.
„To si ma nemohla varovať?“ hulákala na ňu a fúkala si na ruku.
„Mohla, ale prišla by si o prekvapenie. To si chcela?“ uškrnula sa na ňu.
Pohla rukami a bábka sa rútila na jej súperku. Tá sa len tak-tak vyhla, ani sa nestihla spamätať a bábka sa už vracala.
„Sakra!“ zakliala. Už nestihla úplne uhnúť a tak schytala časť úderu. Stratila rovnováhu a spadla.
„Tak čo vzdávaš sa?“
„Nie veď som ani nezačala.“
„Začala-nezačala skončila si vo chvíli keď si sa stala mojou súperkou,“ oznámila jej to ako samozrejmosť.
„To isté by som mohla povedať aj ja.“
„Ale nemôžeš,“ odpovedala jej a opäť zaútočila.
„Už zas,“ pomyslela si, „Teraz mám šancu.“
Rýchlo sa postavila, ale zase nestihla úplne uhnúť a bábka ju zasiahla z druhej strany. Tentoraz útok ustála.
Bábkarka postavila svoju bábku medzi seba a svoju súperku.
„Tak čo ešte stále si myslíš, že máš šancu?“ povedala povýšenecky.
Bábka vyskočila a z výšky sa rútila na Raki.
„Chyba. Odkryla si si obranu,“ oznámila členka klanu Nara a priamo zaútočila na Raitaky.
„To nebola chyba,“ usmiala sa a stiahla bábku pred seba na obranu.
Raki nezastavila, napriahla päsť tesne pred bábkou.
„Č-Čože? Ako?“ spytovala sa Mika keď sa jej bábka rozpadla a jej súperka ju zasiahla plnou silou. Letela niekoľko metrov až nakoniec dopadla a šúchala sa po zemi.
„Kage nui. (Tieňové nite)“ oznámila jej s jednou rukou zloženou v pečati.
„Ale kedy?“ pýtala sa prekvapene.
„To si myslíš že by som sa nechala len tak biť?“
„Čo?“
„Prvý úder hlava, to bolo prvýkrát keď som ťa udrela. Druhý a tretí úder, ľavá a pravá ruka a nakoniec keď si mi postavila bábku do cesty.“
Mika pozrela za súperku na svoju bábku, na hlave a rukách mala akési maličké lístky podobné tím výbušným a k nohám jej siahal tieň od jej súperky.
Usmiala sa.
Mladá Nara na ňu hľadela a zachmúrila sa.
Pohla rukou.
Raki sa prekvapene otočila. Rútil sa na ňu trup bábky z ktorého trčali ostne.
Tentoraz si pomohla aj druhou rukou a vytvorila pečať, chvíľu sa sústredila.
„To bolo tesné,“ upokojila sa keď zachytila tieň trupu asi meter pred sebou.
Mika na ňu nahnevane hľadela.
„Vzdávam sa,“ dvihla ruku.
„Prečo?“ nechápala Raitaky.
„Mám málo chakry, nevládala by som udržať celú tvoju bábku a ešte ťa aj napadať, no a potom v ďalšom kole by to bolo ešte ťažšie. Nechce sa mi do toho.“

„Nakazila sa. Nikdy by som neverila že je to možné,“ krútila hlavou Sakura.
„Čo?“ nechápal Sai.
Pozrela na Shikamara.
„Nikdy by som nepovedala, že v klanu Nara sa ženy dajú nakaziť nielen chytrosťou, ale aj lenivosťou.“

„Víťazom je Mika Raitaky,“ oznámil Neji.

„Mikuzi Kalen, Sarutobi Konohamaru.“