Dvaja bratia a jedno dievča 2 - Misia

Sasuke sa najprv zatváril trocha rozpačito ale potom sa pomaly otočil smerom k nej a venoval jej vysvetľujúci pohľad. Sakure to konečne doplo. To dievča je ona.

„Pôjdeš so mnou na rande Sakura?“
„Ja nemám slov Sasuke. Ja neviem čo na to povedať.“ Zarazene odpovedala Sakura.
„Nemusíš mi hneď odpovedať. Ja som trpezlivý.“
„Vieš Sasuke, ja som sa dlho snažila upútať tvoju pozornosť ale ty si ma stále ignoroval. Zmierila som sa s tým a začala sa venovať svojej kariére. A ty odo mňa teraz čo čakáš? Že ti skočím do náruče po tom všetkom tak ľahko?! To odo mňa nemôžeš chcieť!!!“ Tie posledné slová skoro kričala. Sasuke len na ňu nechápavo zazeral.
„Ale prečo nie?“
„Lebo. Ide o princíp.“ Zvrtla sa na podpätku a rozbehla sa smerom k Tsunade. Konečne došla k budove Hokageho a zaklopala, no nikto sa neozýval. Opatrne otvorila dvere. Uvidela spiacu Tsunade na stole s ovisnutou slinou, ktorá jej pomaličky stekala na papiere. Vedľa nej stála prázdna fľaštička saké.
„Ach, zase sa opila.“ Povzdychla si Sakura. Pristúpila k stolu a jemne ňou zatriasla.
„Tsunade-sama. Zobuďte sa!“
„Ááá!!! Čo sa deje??“ strhla sa Tsunade. Zhodila celý stôl a s tým všetky papiere , ktoré boli na ňom. Tie poletovali po celej miestnosti ako vločky snehu v zime.
„Do hája!“ zvolala Tsunade a zavolala Shizune aby im pomohla. Tonton len zmätene pobehovala po kancelárii a snažila sa schovať pred tonmi papierov.
Po hodine upratovania a triedenia:
„Konečne. Ešte toto treba vybaviť a budeme hotové. Sakura. Potrebujem aby si mi niečo doniesla od Uchihov. Itachi už bude vedieť čo. Zájdi tam ešte dnes a zajtra ráno mi to dones. To je všetko, môžeš ísť.“ Povedala Tsunade nekompromisne a pustila ju. Sakura sa nezatvárila veľmi nadšene. Potom čo sa dnes stalo sa jej veľmi nechcelo ísť do Uchiha domu.

Sasuke tam len stál a neveril tomu.
„ Taký od*eb. Tak čo už. Možno časom pozvoľní.“ Pomyslel si. Zaškŕkalo mu v bruchu.
„Zájdem si ešte na rámen.“ A vykročil smerom k Ichiraku ramen.
Keď tam došiel náhodou stretol dvoch známych. Ako inak Naruto, ktorý konzumoval už siedmu misku. Vedľa neho sedela Hinata a zaujato ho pozorovala.
„Ááá, Sasuke. Čo ťa sem privádza?“ spýta sa Naruto.
Sasuke sa zatváril na Naruta ako na najväčšieho debila pod slnkom.
„Tak asi hlad, nie?“ Odpovedal Sasuke a objednal si.

„Sakra! To si to ta Tsunade nemohla vybaviť sama?! Musím jej všetko vybavovať!?“ išla Sakura smerom k Uchiha domu.
Zaklopala na dvere. Za chvíľu jej otvoril Itachi. Keď ju zbadal prekvapil sa. Myslel si že je to Sasuke.
„Ahoj Sakura, čo tu robíš tak neskoro v noci?“
„Tsunade ma poslala aby som jej niečo od vás vyzdvihla.“
„Tak poď ďalej. A čo to akože má byť?“
„Neviem. Povedala, že ty už budeš vedieť čo to je.“
„Aha. Už asi viem. Počkaj chvíľu v izbe, kým to nájdem.“
A s tým odišiel do ďalšej časti domu. Sakura bola trochu netrpezlivá a chcela to mať čím skôr za sebou. Nemala dvakrát chuť stretnúť Sasukeho. Ako tam tak nervózne zamyslene sedela, nevšimla si Itachiho, ktorý sa už vrátil a pomaličky sa k nej blížil až zastal tesne pred ňou. Až teraz si ho všimla a strhla sa keď si uvedomila ako je blízko. Ich tváre sa oddeľovali na pár centimetrov. Jej líca sa zaliali červeňou. Snažila sa aby to vôbec nebolo vidieť ale veľmi je to nešlo. Čo sa to s ňou deje?
Jeho tvár bola tesne vedľa jej. Bola celá ne svoja. Trvalo to iba chvíľu ale im sa to zdalo ako celá večnosť. Po chvíli sa Itachi odtiahol a strčil jej do ruky nejakú fľaštičku.
„Čo to je?“ spýtala sa prekvapená Sakura.
„Veď si sem preto išla. Je to vzácny jed. Ale využíva sa aj ako liek. Objavil som ho pri poslednej misii a Tsunade ho chce preskúmať a náležito využiť. Je veľmi ťažké ho zohnať.“
Sakura si lepšie obzrela fľaštičku, pričuchala k nej, chvíľu rozmýšľala a nakoniec povedala:“ Myslím, že ho poznám. Pri väčších dávkach je smrteľný.“
Po chvíli trápneho ticha:
„Tak ja asi pôjdem.“
„Dobre, tak ahoj.“
„Čau.“
A odišla. Cestou stále premýšľala, čo tým Itachi myslel. Prečo sa k nej tak priblížil? Keď už po stí krát o tom uvažovala povedala si, že to si určite len namýšľa, veď sa vlastne nič nestalo. A s tým zmýšľaním pokojne zaspala. Nevšimla si, že ju nikto pozoruje.
„Nemôžem si pomôcť. Aj keď nerád, priznávam sa, že sa mi veľmi páči.“
Nežne sa na ňu posledný krát pozrel a zmizol v čierno-čiernej tme.

Sasuke sa najedol, nechal Naruta z Hinatou, nech si ešte pokecajú, teda skôr Naruto hlavne rozprával. Sasukeho to veľmi nezaujímalo, skôr premýšľal ako si získať späť Sakuru. Ale po pár minútach to vzdal.
Keď sa vrátil domov, nikto tam nebol. Zdalo sa mu to divné, veď kam by Itachi teraz išiel ale hodil to za hlavu.
Za chvíľku sa ozvalo tichučké otvorenie dverí a následné tiché kroky ako keby majiteľ nôh nechcel aby ho bolo počuť. Sasuke nakukol do predsiene a zbadal tam Itachiho, ktorý sa snažil predstierať, že neexistuje.
„Čo si robil tak neskoro vonku?“ spytuje sa Sasuke.
„Sasuke nie si moja mama aby som sa ti musel zdôverovať. Pre tvoju informáciu, bol som sa len nadýchať čerstvého vzduchu. Ináč mali sme dneska menšiu návštevu. Škoda, že si tu nebol.“ Itachi sa škodoradostne usmial.
„Návštevu? A koho?“
„Sakuru.“
„Sakura? A čo tu robila? Prišla za mnou?“
„Nie, Tsunade ju poslala aby jej niečo odo mňa doniesla.“
„Aha.“ Sasuke sklamane odpovedal. Pomyslel si, že na dnes už toho bolo dosť a smeroval do svojej izby ľahnúť si spať.
„Si si myslel, že prišla za tebou?“ zvedavo sa spytoval Itachi.
„A za kým iným by asi sem šla?!“
„Za mnou.“
„No to určite.“ Odpovedal mu Sasuke ironicky. “Už len za tebou by chodila.“
„A prečo nie?“
„Lebo. Veď s tebou nemá nič spoločného.“ „A prečo vlastne tak veľmi chceš aby za tebou šla Sakura?“ spýtal sa Sasuke trochu zvedavo trochu žiarlivo.
„Len filozofujem. Čisto teoretická úvaha.“
„Aha. No dobre. Ja už si idem ľahnúť. Dobrú noc.“
„Dobrú.“

Na druhý deň u Tsunade. Celý tím 7 okrem Kakashiho, ktorý práve na nejakej misii, sa chystá na ďalšiu úlohu. Ale ešte nemôžu vyraziť, lebo im chýba štvrtý člen.
„Vašou novou misiou bude nájsť tím InoShikaChou. Majú informácie, kde by sa mohol ukrývať hlavný stan Akatsuki, ale sami to nemôžu zvládnuť. Pôjdete im pomôcť spolu s týmom zo Suny.“
„Tým zo Suny? To je super Bábi-Tsunade. Už som nevidel Gaaru celú večnosť.“ Potešene vykríkol Naruto.
„A kto bude štvrtý člen Tsunade-sama?“ opýta sa Sakura.
V tom niekto zaklopal a dvere.
„Ďalej .“ odpovedala dverám Tsunade.
Dvere sa otvorili a vošiel
„Itachi? On je našim členom?“
„Áno, on. Je bývalým členom akatsuki a pozná ich. Mohol by vám veľmi pomôcť. To je všetko. Môžete ísť.“
Nikto okrem Naruta už tie posledné slová nevnímal. Sasuke hádzal vraždiaci pohľad na itachiho. Veľmi sa mu nepáčilo, že bude musieť byť na misii zo svojim starším bratríčkom. Itachi sa zas tajomne pozeral po Sakure ale ako tak sa ovládal aj keď všimol si to ako sasuke tak aj sakura, ktorá sa snažila vymaniť z toho pohľadu. Vadilo jej to.
Tsunade už dávno ukončila reč ale nikto okrem Naruta sa akosi nechystal k odchodu. Vtedy si už aj Tsunade z Narutom všimli ich očné prestrelky. Tsunade zvýšila hlas.
„Povedala som, že už môžete ísť tak tu nespite a nestrácajte čas. Práca čaká!“
To ostatných prebudilo a už sa snažili vypariť pred Tsunadinmi hromami bleskami.