Romantická sériovka 09

“Čakáme tu už hodinu, kde ste toľko?” Uvítal ich Shikamaru.
“Áno kde ste toľko , som strašne hladný.” Pridal sa Chouji.
“Ahojte,” pozdravila ich Ayme s úsmevom na tvári, bola rada že sú opäť všetci pokope, “asi ste k tomu nepristupovali tak zodpovedne ako my a preto ste dorazili skôr.” Žartovala.
Všimla si ako si ju Shikamaru premeriava, musel si všimnúť Itachiho tričko.
“Stalo sa niečo?” Spýtal sa Shikamaru, na čo hneď Itachi zareagoval.
“Napadli nás zlodeji, nič vážne, ale podarilo sa im zraniť Ayme.” Povedal kľudne.
“Si v poriadku?!” Vyhŕkol na ňu Shikamaru.
“Áno neboj sa, nič to nieje len škrabnutie. Celkom to bolí, ale zahojí sa to raz dva.” Uisťovala ho.
Dohodli sa že tu prespia. Najskôr rozoberali misiu. Ani jeden tým nenarazil na nič zvláštne, všetko išlo hladko. Rozhodli, že rozšíria pôvodnú mapu o mestečká a dediny na ktoré cestou narazili. Začalo sa stmievať kedže bola oblasť bezpečná ,založili oheň a pokračovali v značení miest do mapy. Ayme zatial zohnala niečo na večeru. Chouji sa potešil, pretože sa jej podarilo uloviť zajaca, aj keď s veľkosťou svojej porcie nebol úplne spokojný. Keď dojedli, rozdelili stráž. Ayme bola prvá, nasledoval Itachi, Shikamaru a Chouji. Všetci zaspali. Ayme si sadla na deku a hľadela do ohňa, upokojoval ju. Neskôr sa začala nudiť, preto siahla po vylepšených mapách a skúmala prácu svojich týmových kolegov. Prechádzala pohľadom po miestach ktorými s Itachim prešli. Usúdila, že jej prvá misia bola fajn. Pomaly nastal čas zobudiť Itachiho. Podišla k nemu a chvíľu sa len tak dívala. Vyzeral tak pokojne, neškodne….. príťažlivo? Musela uznať, že je príťažlivý. Pekný, tmavovlasý s nádhernými hlbokými očami a mužnou, primerane svalnatou postavou. Boli to pre ňu nové pocity, nikdy takto nerozmýšľala, nikdy sa na nikoho takto nedívala a zrazu si nemohla pomôcť.
“Itachi, je čas, vstávaj.” Prešla mu rukou po ramene.
“Ayme….” Zašeptal.
“Áno som to ja, musíš vstať na stráž.” Pokračovala v budení, ale Itachi stále neotváral oči, “Itachi!” zvýšila hlas a zatriasla ním. Podarilo sa. Itachi rozlepil oči vyliezol spod deky a posadil sa. Pretrel si oči a zívol.
“Už som hore.”
“Určite znovu nezaspíš?” Spýtala sa provokačným tónom, čím narážala na jeho poslednú stráž.
“Neboj sa, môžeš si ísť ľahnúť.” Uisťoval ju.
Ayme poslúchla a zaliezla pod deku. Privrela oči a o chvíľu zaspala. Zobudila sa až ráno spolu s ostatnými. Tradične sa všetci najedli a vyrazili na cestu späť do Listovej.

Boli asi štyri hodiny poobede…
“Stojte!” Prikázal Itachi potichu. Všetci sa na neho nechápavo pozreli.
“Niekto tu je…” vysvetlil. Schovali sa v korunách stromov a čakali kto sa objaví. Smerom od Listovej prechádzala skupinka troch ninjov. Shikamaru zaostril zrak na ochranné čelenky , všimol si znak Zvučnej.Boli to dvaja muži a jedna žena, tá bola Shikamarovi povedomá. Niet pochýb bola to ona, Tayuya. Kedysi patrila k zvučnej štvorke a skoro s ňou prehral súboj nebyť Temari..
„To sú orochimarovi ľudia.“ Povedal Shikamaru.
„Prečo si to myslíš?“ Spýtal sa Itachi.
„Poznám tú ženu, kedysi som s ňou bojoval. Je silná, v boji využíva zvuk flauty, ním dokáže privolať a ovládať troch démonov. Pomocou flauty dokáže vytvárať genjutsu a je to tiež výborný stratég..“
„A čo tí ostatní?“
„Tých som nikdy nevidel...“
„V poriadku, spravíme to takto. Ayme ostaneš tu a my traja sa im postavíme. Nevieme aké majú schopnosti, ale predpokladám, že to skoro zistíme. Podľa toho si ich rozdelíme. Myslím že problém bude s Tayuyou, keďže patrila k zvučnej štvorke.. a používa genjutsu, tak je to jasné asi by som s ňou mal bojovať ja.“ Usúdil Itachi.
„A čo ja? Predsa tu nemôžem len tak sedieť...“ Sťažovala si Ayme.
„Si náš jediný lekársky ninja, budeme ťa potrebovať po boji...“ Povedal nekompromisne Itachi.
„Itachi mohli by sme ju využiť v boji. Sám vieš že dokáže bojovať.“ Nesúhlasil Shikamaru.
„Áno ale...“ reagoval Itachi, vedel prečo ju nechce nehať bojovať, mal o ňu jednoducho strach, „je zranená..“ Snažil sa ostatným i sebe odôvodniť svoje rozhodnutie.
„Itachi ja to zvládnem, dovoľ mi to. To zranenie nie je vážne dokážem s ním bojovať.“ Ayme sa prosebne dívala na Itachiho. Ten chvíľu váhal a nakoniec trochu ustúpil.
„Dobre, využijeme ťa ako prekvapenie, pokiaľ bude mať niekto z nás vyslovene problém, môžeš zasiahnuť. Ale inak ostaň tu a zbytočne nezasahuj súhlasíš?“ Ayme prikývla.
Itachi, Chouji a Shikamaru sa v korunách stromov premiestnili, aby odviedli pozornosť od ukrytého člena týmu. Zoskočili dolu a ocitli sa pred trojicou ninjou zo zvučnej.
„Kto ste a čo ste hľadali v Konohe?“ Spýtal sa kľudne Itachi.
„Pchee čo sa staráš i*iot?“ odvrkla Tayuya, „ odsuňte tie vaše zadky z cesty, prekážate nám!“
„Tak to asi nepôjde, ak nám nič nepoviete, vezmeme vás do Listovej a tam už si s vami poradia.“ Povedal Itachi.
„Tak nás skús prinútiť,“ pousmiala sa Tayuya, „rada sa s tebou pobavím fešák..“ Provokačne si olízla pery a zaujala bojové postavenie.
„Neriskuj zbytočne, mohlo by ťa to stáť život.“ Upozornil ju Itachi.
„No už sa ťa bojím!“ Rozosmiala sa hlasne. Itachi sklonil hlavu zavrel oči a „sharingan!“ znovu vztýčil hlavu a uprel oči na Tayuyu.
„Čo? Ty si..... Uchiha?!“ krv v žilách jej začala tuhnúť od strachu.....“ ty si.....Itachi? Sasukeho brat?“
Tayuya vedela prečo Orochimaru uprednostnil Sasukeho pred Itachim... Takisto vedela, že po svete chodia údajne len dvaja príslušníci klanu Uchiha. Vedela že muž pred ktorým stojí je tak mocný, že ani Orochimaru sama ho nedokáže poraziť. Nevedela čo má spraviť, jej spoločníci boli relatívne slabí, Shikamaru a Chouji by si s nimi hravo poradili. Takže má dve možnosti, buď bude bojovať, čo znamená istú porážku, alebo utečie.
Itachi mlčky stál a čakal na reakciu svojej protivníčky.
„Padáme preč!“ Zakričala a snažila sa o útek. Shikamaru a Chouji zablokovali svojich protivníkov. Nedovolili im ujsť. Medzi štvoricou ninjov sa strhol boj, ktorý nemal dlhé trvanie. Protivníci zo zvučnej boli na úrovni geninov. Asi po piatich minutách podľahli a boli zviazaní. Medzitým sa Itachi snažil dohnať Tayuyu. Podarilo sa. Bol trval o niečo dlhšie, ale výsledok bol jasný od začiatku. Itachi mal v každom kroku navrch. Napriek tomu sa Tayuya snažila, nebola ľahkým súperom, hneď v úvode uvolnila prekliatu pečať, uštedrila Itachimu pár rezných a sečných rán. Itachi dúfal, že nebude musieť použiť Mangekyou sharingan, chcel šetriť oči, ale nakoniec sa tomu nevyhol. V tom momente boj skončil. Tayuya bola v bezvedomí pod vplyvom Tsukuyomi. Prehodil ju cez plece a vrátil sa k ostatným. Geninov zo zvučnej tiež uviedol do bezvedomia. Rozhodol že ich nechajú na mieste a pošlú po nich Ibikiho a jeho ľudí, špecialistov na mučenie a získavanie informácií od zajatcov. Všetci traja sa vrátili k Ayme.
„Ste v poriadku? Itachi ty si zranený. Ošetrím ťa.“ Ayme zložila batoh a začala pátrať po lekárničke.
„To je v poriadku sme necelý deň od Konohy vydržím to. Musíme sa poponáhľať aby sme dali vedieť Ibikimu že tu má prácu.“ Odporoval Itachi, ale Ayme sa nedala.
„Hej! Ja som tu medik, viem či je alebo nieje nutné ošetriť ťa, takže teraz budeš počúvať ty mňa!“ Povedala nekompromisne a vytiahla svoju lekárničku. Itachi sa usmial, páčilo sa mu aká je rozhodná a drzá.
„Dobre, ako myslíš,“ súhlasil nakoniec, „Shikamaru, bežte s Choujim napred a dajte vedieť Ibikimu kde sú zajatci, ponáhľajte sa. Keď tak vás dobehneme.“ Prikázal Itachi. Shikamaru prikývol a obaja sa stratili medzi stromami. Itachi s Ayme ostali sami.
„Tak... tričko dolu!“ prikázala Ayme svojmu novému pacientovi a začala zisťovať rozsah zranení, pár škrabnutí na ramenách a na bruchu a jedna väčšia, hlbšia rana na chrbte. Ayme sa usmiala a Itachi si toho všimol.
„Čo je? Prečo sa usmievaš?“ Spýtal sa zvedavo.
„Nič, len že z tejto misie budeme mať pravdepodobne rovnakú jazvu.“ Povedala veselo.
„Tak vidíš, niečo nás bude spájať.“ Usmial sa.
Ayme začala koncentrovať chakru a liečiť menšie rany, konečne použila jutsu ktoré ju učila Tsunade. Ale popritom si nemohla nevšimnúť Itachiho nádherné telo. Bola už skoro ženou, bolo prirodzené že si všíma tieto veci, ale takisto to bolo pre ňu nové. Cítila sa pritom zvláštne. Kútiky úst jej ťahalo do hora, mala chuť usmievať sa a takisto v nej rástla potreba dotýkať sa tohto tela, hladiť ho, hýčkať a užívať si ten pekný a zvláštny pocit.
„Ayme, ty sa červenáš a usmievaš!“ vyrušil ju Itachi. V duchu presne vedel ako sa Ayme cíti, veď nedávno zažil to isté.
„To....to sa ti asi zdá, je tu horko preto som červená a koncentrujem chakru to dá zabrať. A usmievam sa preto.....že konečne používam to nové jutsu od Tsunade.“ Snažila sa zahovoriť.
„Aha tak preto...“ Povedal, aby ju upokojil, ale v skutočnosti dobre vedel že si Ayme vymýšľa. Len nevedel či ju uviedlo do rozpakov mužské telo všeobecne, alebo práve to jeho. To by ho celkom zaujímalo.
„Hotovo!“ Prehlásila po chvíli. Itachi si obliekol tričko a obaja vyrazili za zvyškom svojho týmu. Išli celú noc, cestou dohnali Shikamara s Choujim a ráno dorazili spoločne do Konohy.
„ Viedli ste si skvele..“ povedal pri vstupnej bráne Itachi, „dnes máte voľno, zajtra sa uvidíme na tréningu.“ Povedal a všetci sa rozišli.