Smiešne...

Zahodené city, tvoj ľahostajný ľadový pohľad dnes kruto zabíja.
Mal si niekedy rád? Cítil si tú bolesť, keď ťa niekto preklína???

Nepoznáš to, nevieš ani kto si, iba zbabelý vrah bez mena!
Tak sa pýtam tejto nemej tváre, no odpovedá iba ozvena.
Mlčíš? Zakrývaš si svoje ústa, tie sladké ústa plné detských lží,
ako dokážeš byť taký chladný? Ako môžeš ničiť všetky moje sny!

Nebezpečný pohľad a slová obalené najprudším smrtiacim jedom,
osoba lačná po krvi priateľov, otrok spútaným vlastným smädom.
Ruky bezmocne vystiera ku rubínovej oblohe a ticho šepká dažďu,
o tom, čo musel urobiť, k čomu nabral odvahu a to spáchať vraždu.

„Tvoj najlepší priateľ... musíš ho zabiť!“
Tá známa veta, na ktorej sa mohol baviť.
Priateľstvo bolo mojou cenou, putom, čo si mi vzal,
teraz som netvorom, rovnakou beštiou som sa stal.

Slzy mŕtvych duší padajú na hriechom pošpinenú krvavú zem,
vinník je však jediný, muž, ktorý dnes plače s nimi, iba ten.
Čierna duša, no vo vnútri zvláštny žiaľ a ten sa nikam nestráca,
horké slzy a nútený úsmev, pod ním telo, nad hlavou svit mesiaca.

Priateľstvo, to, čo mi vždy pripadalo také večné...
sa teraz zdá byť niečím, čo je celkom smiešne...
(Naruto)

„Odpusť mi, že som si to všetko túžil vrátiť,
no musel som si vybrať, koho môžem stratiť.
Pomsta bola tým jediným, čo som v živote mal,
a ty si bol posledným, ktorý mi v tej ceste stál.“
(Sasuke)