Sbohem se nedává navždy 004-Karneval

V Akatsuki sídle vládla zvláštna nálada. Žeby sa niečo vážne dialo? Ale čo by. To len šéf mal narodeniny. Niekto dostal bláznivý nápad, usporiadať pri tejto príležitosti karneval. Každý člen si mal zohnať nejaký kostým.
Účasť povinná.
„Tak teraz by sme mohli prestaviť svoje kostýmy. Čo poviete?“ snažila sa Konan aspoň trochu rozhýbať večierok aby to zas neskončilo len maxi chlastačkou ako minule. Mať opitých chlapov v dome nie je nič príjemné.
Keďže sa nikto nehlásil Konan nemala na výber. Niekoho musela vybrať.
„Tak napríklad ty Zetsu. Za koho si preoblečený?“
„Ja som kaktus v šachovnicovom kvetináči.“ Odpovedala biela polovička na čo začala čišena protirečiť:
„Nie, v páskovanom. Čierno-bielom páskovanom kvetináči.“
„Veď sme sa dohodli, že budeme mať šachovnicový kvetináč.“
„Ale veď toto sú čisté pásiky.“
„Šachovnica!“
„Pásiky!!“
„Nie!!!“
„Áno!!!“
„NIE!!!“ a hádali sa a hádali na čo ostatný reagovali už automaticky. Jednoducho ich hodili (teda jeho) do zvukotesnej miestnosti nech si to tam vyjasnia(teda vyjasní).
Zase to trápne ticho. Konan už chcela vyvolať ďalšieho no v tom sa miestnosťou ozvali dve slová.
„Veselé Vianoce!“
„Tobi! Veď nie sú Vianoce. Toto je narodeninová oslava!“ rozkríkol sa naňho Hidan.
„Jáj. Tak preto máme mať všetci tie divné kostýmy. Nejako mi to nesedelo. Už mi to je jasné.“ A naivne sa usmial. Zvyšok Akatsuki sa zatvárilo typom- to je blbec.
Keďže zase nemali čo robiť zavládlo ničím nerušené ticho. Kakuzu sa chytil príležitosti, slávnostne pozdvihol svoj pohár so šampanským a prehovoril:
„Chcel by som predniesť slávnostní prípitok ale ešte predtým vám mám, ako ma šéf požiadal, oznámiť jednu dôležitú vec. Ako všetci viete, všetky Jinchuuriki sme už pochytali a vycucali z nich démonov ale ešte jeden nám chýba. Kuubi. To znamená, že sme zas o krok bližšie k splneniu našej hlavnej misii a naše poslanie bude čoskoro kompletné.“
Všetci to prijali s radosťou. Pein sa spokojne poobzeral po svojej organizácii. No jedna osoba mu tu chýbala.
„Kde je Itachi?“
Všetci sa otočili na šéfa. Až teraz si uvedomili, že Itachi chýba.
„Nikto neviete kde je?“
Všetci súhlasne prikývli.
„Budem si naňho musieť viac posvietiť. V poslednom čase je nejaký divný.“ Pomyslel si Pein a pokračovali v Párty.

Naruto sa potácal krížom krážom po lese. Síce nebol tak opitý aby nevedel kadiaľ ide ale dosť na to aby sa potácal hore dole. Má misiu. Musí sledovať Itachiho. Moc sa mu nechcelo ale misia je misia. Došiel až k jednej lúke kde sa skryl v kríku tak aby ho nebolo vidno. Po veľkom sústredení zaostriť uvidel uprostred lúky Itachiho a ešte niekoho iného ako sa objímajú a bozkávajú ale keďže mal o pár saké v sebe viac ako obvykle, nevedel zistil kto je. Videl všetko rozmazane no predsa len videl. Celkom ho to zaujalo. Toto totiž od Itachiho nečakal. Žeby sa až sem trepal kvôli tej dievčine? To budú novinky. Peina to nepoteší. A kto to dievča vlastne je? Bola mu povedomá, ale odkiaľ ju poznal si nevedel spomenúť. Alkohol ho začal premáhať stále viac a viac až zaspal.

Párty v plnom prúde, všetci s dobrou náladou. Každý ma už na konte pár fľaštičiek sáke. Deidara práve predstavuje svoj kostým. Na sebe má ružové kozačky, ružovú minisukňu, ružové tričko s maxi výstrihom, nechty nalakované na ružovo a v rozpustených vlasoch pripnutú ružovú mašľu. Samozrejme nechýba ani make up ako inak ružový. Už celý nedočkavý nechal na ostatných či uhádnu za koho sa prezliekol.
„Stavím sa, že to nikdy neuhádnete.... štik.“ Vyškieral sa na nich trocha (no dobre, dosť) pripitý Deidara potešene.
To už Konan omrzelo to jeho ustavičné vykrúcanie a neudržala sa
„Dei, ty sa fakt už správaš ako pravá blondínka!“
„Ako si na to prišla? Neee! Smrk. A ja som si myslel aký mám dokonalý kostým!“ a celý zarmútený sa schúlil do rohu s fľašou saké. Ostatný sa ho snažili ako tak upokojiť ale márne. Viac ako upokojovanie však zabrala stará dobrá technika. Alkohol. Po tretej fľaši bol Deidimu už celý kostým ukradnutý. Ako omráčený teda skôr opitý tancoval na stole na pesničku,
„I'm a Barbie girl, in the Barbie world. Life in plastic, it's fantastic” a nahlas falošne si pospevoval slová.

Slnko sa už dávno vyšuplo spoza obzoru a Narutovi začalo svietiť priamo do očí na čo sa prebudil. V prvú chvíľu ho napadlo „kde to som a ako som sa sem dostal?“ ale po chvíľke sústavného rozmýšľania sa v tej jeho kocovinovej hlavičke rozjasnilo. Spomenul si ako mu Pein dával za úlohu sledovať Itachiho a ako ho sledoval až sem kde ho uvidel s nejakou neznámou jemu povedomou dievčinou.
Misia splnená. Čas vrátiť sa späť.
Keď dorazil do sídla nikde nikoho nebolo. Ticho. Bolo mu to divné, veď s takými indivíduami ako sú v tejto organizácii tu mohlo byť sotva ticho. Došiel do obývačky, kde videl rad radom všetkých členov, okrem Peina, Deidary, Itachiho a Zetsua, spať v dosť zvláštnych polohách.
Najprv nevedel ako reagovať na tento zvláštny výjav ale potom sa už prebral z prvotného šoku a začal sa dusiť ako sa snažil zadržať smiech. Naozaj sa mu nechcelo postaviť zoči voči niekomu z nich. Radšej rýchlo vybehol na poschodie do Peinovej pracovne lebo hrozilo, že sa zadusí ako potláčal smiech.