Jirayia - Narutova možná katastrofa 1

„Hej, Naruto!“ Ozvalo sa spoza chlapcovho zhrbeného chrbta. Ichiraki rámen chutil skvele ako vždy, až na jeden drobný detail. Tento krát si ho nemohol vychutnať ako za starých čias, niekto ho totiž práve nevhodne otravoval počas trávenia jeho obľúbenej pochúťky.
„Snáď to len nie je...“ začal nemotorne uvažovať s plnými ústami. Za ním sa náhle ozval hrubý mužský hlas, ktorý niečo lichotivé predniesol a za ním takmer ihneď nasledoval naivný dievčenský chichot. No jasné, povedal si sám pre seba otrávene. Nikto iný neprichádzal do úvahy...
„Ero-sennin!!!“ vyprskol zvyšky rezancov na zmäteného kuchára.
„No tak, nehraj sa na tak prekvapeného!“ podpichol ho veselo Jirayia a pritisol si mladé dievča bližšie k sebe. Bolo vidieť, že si až priveľmi rozumejú, Naruto bol na pochybách.
„Jirayia?“ Začal potichu, aby ich nikto okrem nich dvoch nepočul.
„Ty vieš ovládať nejaký druh genjutsu?!“ hvizdol obdivne, ako ho tak neveriacky sledoval. Jirayia sa tváril chvíľou neisto, nechápal prečo sa ho toto malé škvŕňa pýta na takú pre neho absurdnú vec.
„A prečo by som mal?“ spýtal sa začudovane, vyčkávajúc na jeho dôvody.
„No...“ bolo vidieť, že usilovne premýšľa, aby mu to dostatočne vysvetlil, čo ho viedlo k tomuto opodstatnenému presvedčeniu.
„To dievča s tebou predsa nemohlo ísť dobrovoľne“, premýšľal nahlas, pričom do seba vtiahol poslednú porciu zostávajúcich rezancov, „takže som si iba myslel, že si ju musel chytiť do nejakej tej ilúzie, je tak?!“
Jirayia sa začervenal a dievča sa na neho podozrivo zahľadelo.
„Šéfe, ešte jednu porciu!“ skríkol medzitým a odstrčilo od seba prázdny tanier.
„Už sa to nesie!“ odvetil mu kuchár a s úškrnom naplnil ďalšiu misku. „Naruto!“ skríkol Jirayia nahnevane nad jeho nemiestnym správaním.
„V spoločnosti dámy sa takto nerozpráva.“ Naruto sedel chrbtom k obom, preto si nevšimol strnulý výraz jeho tváre, keď prehovoril.
„Ak si s tebou vyšla nie je dáma“, pripomenul mu zamestnaný svojou plnou miskou, „skôr blázon! Nikto normálny by s tebou nevydržal dlhšie než pár sekúnd.“
Tak prečo asi ešte stále strácam svoj čas s tebou, ty jeden hlupák, kričal jeho vnútorný hlas alias neskazený Jirayia.
Muž ostro stlačil päste, pripravený dať tej malej netykavke menšiu lekciu slušného správania!
„Naruto...“ Odpoveď na seba nenechala dlho čakať.
„Hm?“ buchnát zasadený priamo do temena jeho hlavy ho úplne odrazil zo stoličky, v prelome jedinej sekundy sa ocitol tvárou vo svojom čerstvo prichystanom tanieri, vypúšťajúc z nosa prepracované bublinky neznámeho tvaru.
„Žeby aj teraz trénoval???“ Rozmýšľal uprene. Hádam aj potápanie v rámene patrí k jeho posilňovaniu cesty ninjy?!
Tmavovlasá žena odišla ani si nestihol všimnúť kedy. Asi sa jej nepáčila spoločnosť týchto dvoch nevychovancov?! To síce nevedel, no čo mal po to všetkom robiť? Tu však nezmohol nič, iba ustúpiť a venovať sa aj naďalej tomuto prerastenému zemiaku so žltými bodlinkami namiesto vlasov a navyše bez štipky nejakého talentu či potenciálu.
„Naruto?“ Neodpovedal mu, akoby v tej miske iba zaspal, ale niečo tu predsa len nesedelo!
Nehýbal sa... Je mŕtvy??? vírilo mu chaoticky v hlave.
„Možno sa utopil?“ Povedal si sám pre seba, pri pohľade na chlapcovu červenú tvár naloženú v teplom rámene bez žiadnej reakcie na okolitý svet.
Plesol ho jemne po chrbte, to našťastie stačilo na to, aby sa chlapec spamätal.
„Čo tu vlastne robíš, ero-sennin?!“ odkašľal si , no nedalo mu neopýtať sa, keď do seba napokon vtiahol aj ďalší chutný rámen.
„Čo tak myslíš, Naruto?“ Kuchár sa šibalsky usmial, keď na Narutovi zbadal kúsok rezanca trčiaceho z jeho vlastného nosa. Medzitým Naruto vystrehol v jeho hlase niečo tajomné, čo mu zatiaľ nechcel prezradiť. Má niečo za lubom? „Tsunade ma poslala, aby som ťa našiel!“ Prehltol posledné sústo, až kým sa nezačal dusiť.
„Obaachan, Tsunade? A čo chce 5. Hokáge práve odo mňa?“ Začudoval sa a zvedavo sa zavrtel na mieste. Myslenie nikdy nebolo jeho silnou stránkou, uvedomil si to už na začiatku.
Ticho si vzdychol: „Potrebujem zhromaždiť nejaké nové informácie pre moju budúcu knihu Icha Icha Paradise, a tvoja spoločnosť by mi na mojich cestách nevadila. No tak, Naruto... Dáš sa na to?“
Načo dlhšie premýšľať? Veď vie, aké argumenty sa snaží na neho použiť!
„Tvoje hlúpe naháňačky so ženami ma nezaujímajú, ty jeden zvrhlík! Si myslíš, že som malé decko, aby som ti na to len tak skočil, alebo čo?“ Zamračil sa nad jeho neúctou k starším a o to viac k jeho tzv. umeniu.
Keby len vedel, koľko dievčat mu pomáhalo s tvorením jeho knihy, milióny! Teda... Väčšina nemala pochopenie pre jeho tvorby, ale o tom tu teraz predsa nehovorí!
„Už som ti predsa raz povedal, že ma nemáš oslovovať týmto názvom, nie? Ničíš tak môj dôležitý výskum!“ No pokračoval už tichšie, aby ho nikto nepočul, hlavne on nie...
A bez môjho výskumu nebude žiadna sláva, žiadne peniaze na saké, žiadne obdivovateľky?! Až ho zamrazilo na celom tele. Obhliadol sa okolo seba, či náhodou v okolí nie je nejaká krásna slečna pre oživenie jeho vlastných schopností zhromažďovať informácie.
„Vraj výskum! Lovenie žien do svojho harému považuješ za výskum?! To ma z toho môžeš vynechať, nie?“ Toto bol jeho okamih, konečne sa mohol predstaviť svojím vlastným štýlom. Nech vie s kým má tu česť!
„Keď raz budeš taký slávny a úspešný ako ja, mudrc z ropuchovej hory, dievčatá budú pred tebou padať ako nevinné kvety aj samé!“ a zamával prudko svojimi bielymi vlasmi vo vzduchu.
Naruto sedel bez toho, aby sa čo i len pohol, ústa mal mierne otvorené, ale to bolo iba tým, že si potreboval zívnuť. Po dnešnom tréningu bol celkom unavený, čo sa mu tak často nestávalo, česť výnimkám.
„A to malo byť ako čo?“ unudene sa obrátil späť ku kuchárovi a vyčaroval spokojný úsmev.
„Zaplatím, šéfe.“ Zahlásil milo, načisto ignorujúc Jirayiove chabé pokusy na seba znova upozorniť.
Už je to trápne, povedal si pravdivo.
„Pôjdem...“ prešiel okolo stuhnutého a časom akoby zabudnutého staršieho chlapíka so zamrznutým výrazom bez najmenšieho povšimnutia či bez jediného slova na rozlúčku. Jirayia sa pomaly strhane pootočil za miznúcim tieňom, vyparujúcim sa nenápadne na nasledujúcej uličke bez stopy. Na tvári sa mu pohrával diabolský, miestami až cynicky úškrn.
Ten malý nevďačník...
„Naruto!!!“