A ideme na hory, alebo Totálna pohroma

Takže, som sa pokúsila vytvoriť niečo čo by sa dalo nazvať paródiou...no ale toto je taký suchý humor že až. Snaha bola ale fakt to nieje žiadna výhra. Ale aj tak by som nechcela postavy z Naruta stretnúť na horách . Ale varujem vás že až na pár momentov, ktoré sú aspoň trochu vtipné, je táto poviedka fakt o ničom. Na to že som ju písala dva týždne, mohla byť lepšia aj dlhšia ale čo už Dúfam že sa aspoň niekomu bude páčiť.

Zima. Sneh. Hory.
Ideálna príležitosť pre vybitie energie našich hyperaktívnych hrdinov.
„Konečne...“ vzdychla Sakura, keď po tridsiatom páde z pomy doliezla k svojim spoločníkom z týmu.
„Hm...možno som vás predsa len mal radšej vziať na tú lanovku...“ poznamenal Kakashi, keď si prezeral tabuľku pádov svojho týmu (Sakura: 30 Naruto: 25 Sasuke: 26 počas prvej jazdy na vleku).
„KAKASHI-SENSEI!!!“ zvolali zborovo s výrazmi masových vrahov. Avšak ten ich už nevnímal, bol totiž hlboko začítaní do najnovšej Jirayiovej knihy.
„A tento nás ma učiť snowboardovať...“ vzdychol Sasuke.
„Hovoril si niečo, Sasuke?“ spýtal sa Kakashi.
„Nie, sensei, kľudne čítajte ďalej!“ odpovedal mu.
„A ja som si myslel že som vás prišiel učiť snowboardovať a vy tu len tak stojíte a frflete, ani snowboardy nemáte zapnuté. No makáme, makáme, alebo mám zavolať tú peknú chatárku nech vás obuje?“ sprdol ich s kľudom tučniaka.
„Hej, tu chatárku nechaj mne. Mimochodom...Tvoj pes?“ ozval sa za Kakashiho chrbtom známy hlas. Naruto natešene zdvihol hlavu od zložitého zapínania skladajúceho sa z dvoch suchých zipsov a šnúrok a pozrel na príchodzieho. Nestál tam nikto iný, než náš veľmi známy, veľmi úchylný Jiraiya a v ruke držal niečo čo vyzeralo ako Pakkun s napuchnutým ňufákom.
„Nieje to Pakkun? Čo tu hľadá? A čo má s ňufákom?“ pýtal sa Naruto.
„Kde si ho našiel?“ opýtal sa Kakashi Jiraiyu.
„Bou pfom f ueše uovit uežkov.“ zašušlal Pakkun.
„Čo hovorí?“ spýtala sa nechápavo Sakura.
„BOU PFOM F UEŠE UOVIT UEŽKOV!“ zopakoval hlasnejšie.
„Mne sa zdá že hovorí že bol v lese loviť ježkov...“ poznamenal Sasuke.
„A jeden ho napichal.“ uškrnul sa Jiraiya.
„V akom slova zmysle?“ zasmial sa Kakashi.
„Dúfam že nemyslí, na to, na čo si myslím že myslí.“ povedal Naruto.
„Naruto?! Ty aj myslíš?“ podpichla ho Sakura. Naruto si ublížene sadol do snehového záveja.
„Mimochodom...čo tu hľadá Pakkun?“ spýtal sa Sasuke.
„No...ehm...Keďže ja mám veľa práce, tak som vyvolal Pakkuna aby vás naučil základy.“ povedal Kakashi.
„PROSÍM???“ vykríkli všetci traja naraz.
„Myslím že tu ma už netreba...“ poznamenal Jiraiya a zmizol skôr než nastala pohroma.
„Hah, veľa šťastia. Ten pes vás naučí špičkovo jazdiť.“ povedal dajaký hlas a už okolo nich prefičali dve indivíduá na prknách. Tými indivíduami myslím Nejiho a Shikamara, koho iného by som tak mohla nazvať? Ale vráťme sa k príbehu.
„By som chcel vidieť vás...“ zamrmlal Sasuke.
„To je otrava...Mali by sme ísť hľadať Hinatu, skôr než sa niekde vyrýpe.“ povedal Shikamaru a ťahal Nejiho za rukáv.
„Čo je s Hinatou?“ spýtal sa Naruto.
„Aaale, dali sme si menší závod a Hinata nás tak predbehla že vôbec netušíme kde je.“ povedal Neji.
„To je otrava...“ dodal Shikamaru.
„To sme už počuli, poď ideme...“ povedal Neji a už si to razili dolu svahom.
„Heh...žeby sa už naučili jazdiť?“ spýtala sa tupo Sakura.
„Nie...Neji, Shikamaru a Hinata sa učili jazdiť už ako malý.“ odpovedal Kakashi.
„A to skade viete?“ opýtal sa Naruto.
„Vtáčikovia o tom čvrlikajú...“ odpovedal.
„Neboli tu Neji a Shikamaru?“ spýtal sa tichý hlas a vedľa Naruta zabrzdila Hinata.
„Jee, ahoj Hin...no práve išli dolu...“ povedal jej Naruto s tým jeho typickým úškrnom.
„V-vďaka...“ poďakovala, celá červená ako reďkovka.
„Oni o chvíľu určite pôjdu hore, myslím že by bolo lepšie keby si ich tu počkala.“ povedal Kakashi.
„Uhm.“ prikývla Hin.
„A na mna šte žabudli?“ zašušlal Pakkun.
„Čo sa mu stalo?“ opýtala sa Hinata.
„Lovil ježkov...“ odpovedal jej Sasuke.
„Ježkov??? Prečo si to neskúsil s krtkami?“ spýtala sa pobavene.
„Kltkovia žmlžli!!!“ odpovedal.
„Zmrzli???“ spýtala sa tentokrát Sakura.
„Aňo, žmlžli...“
„Chudáci...“ uškrnul sa Naruto. Zrazu mu na hlave pristála obrovská snehová guľa.
„Čo dopekla...“ obzrel sa. Jediné čo videl bola ďalšia snehová guľa, ktorá mu pristála na xichte.
„KOHO ZABIJEM!!!“ vykríkol už totálne dopálený Naruto a rukou si odstránil sneh z tváre.
„Ajaj, malér...“ povedal Shikamaru, mimochodom...to bol on.
„SHIKAMARU!!!“ zahučal Naruto a pripravoval si v rukách snehovú guľu na odplatu. Hodil ju do Shikamara, ktorému sa pekne rozpleskla na bunde. O chvíľu sa tam tí dvaja bláznili, snáď horšie než malé decká.
„No to by som do Shikamara nepovedal, že sa vie aj baviť...“ poznamenal Neji, ktorý ich sledoval z bezpečnej vzdialenosti.
„Sú ako malé deti...“ poznamenal Sasuke a pritom ich otrávene sledoval. „Omyl...oni SÚ malé deti...“
„Sasuke POZOR!!!“ zakričal Naruto, no bolo neskoro. Sasuke dostal plný zásah do tváre.
„JA VÁS ZABIJEM!“ vykríkol a zasypal ich paľbou snehových gulí.
„A kto je tu malé decko...“ vzdychol Neji.
„Naruto toto ti nedarujem!“ hučal Sasuke a v ruke držal obrovskú snehovú guľu.
„Pomoc...“ povedal Naruto a schoval sa za Nejiho, ktorý to schytal do brucha.
„NA-RU-TO!!!“ predýchaval zlosť, otočil sa, schmatol Naruta a šľahol ho do najväčšieho záveja. Všetci dostali záchvat smiechu, dokonca aj Kakashi sa pod maskou škeril.
„Čo keby ste sa prestali smiať a pomohli mi?“ naliehal Naruto, ktorému vytŕčala iba hlava.
„Hin, prečo mu nepomôžeš?“ žmurkla na ňu Sakura.
„N-n-no d-d-dobre...“ vykoktala a išla Narutovi na pomoc.
„Vďaka, aspoň jedna dobrá duša.“ poďakoval keď bol vonku zo záveja.
„Mali by sme ísť...“ povedal Neji.
„Prečo? Konečne sa bavím a ty chceš aby sme odišli?“ povedal Shikamaru.
„Vtipkujem...“ zvolal Neji a začal každého bombardovať snehovými guľami. O chvíľu boli všetci biely od hlavy k pätám ale hlavne že sa bavili
Na druhej strane svahu zatiaľ prebiehala iná zábava.
„Lee, pozorne ma sleduj!“ zvolal Gai a postavil sa do pózy krásneho muža.
„Áno, áno Gai-sensei!“ horel nedočkavosťou Lee.
„Kuchiyose no Jutsu!“ zvolal a vyvolal tú jeho korytnačku a postavil sa jej na pancier.
„Ninkame, počúvaj ma...“ Gai potichu povedal nejaké inštrukcie.
„Ako si želáš...“ povedala korytnačka, schovala sa do panciera, roztočila sa a pustila sa dolu svahom. To musel byť pohľad.
„Juchúúúú!!!“ ozýval sa krik zdola.
Prítomný ľudia len zírali. Okrem Leeho tam boli ešte Tenten, Chouji, Ino a pár jouninov.
„To bola jazda.“ povedal Gai keď vyliezol hore.
„GAI-SENSEI!!! Môžem sa zviesť?“ vyhŕkol Lee.
„No jasne, Lee, čo by som neurobil pre môjho pilného žiaka.“ usmial sa Gai. Viete si predstaviť čo nasledovalo. Po hodinovom objatí začal dávať Gai Leemu inštrukcie ako jazdiť na Ninkame.
„Tu to teda žije...“ ozval sa dakde od lesa hlas.
„Aaaa...Dobrý deň Tsunade.“ pozdravil Gai.
„Vidím že si už Leeho zasvetil do tvojho tajomstva.“ podišla k nim.
„No dá sa povedať...“ odpovedal jej Gai.
„Gai-sensei, môžem sa už spustiť?“ spýtal sa Lee.
„Áno, Lee, môžeš ale nezabudni čo som ti vravel.“ odpovedal mu Gai.
„Jo...“ prikývol a už si to rútil dolu svahom na chrbte Ninkame.
„Ide mu to...“ pochválila ho Tsunade. „Asi sa aj ja spustím...“ uškrnula sa.
„Tsunade-sama? Vy sa chcete spustiť na Gai-senseiovej korytnačke?“ spýtala sa opatrne Tenten.
„Nieeee...ja sa spustím na mojom slimáčikovi!“ uškrnula sa. Všetkým prítomným padla huba na zem.
„Nemyslím že to je...“ začal ju odhovárať Asuma. No to už tam Tsunade nebola. „...nápad.“
„No super, teraz máme na zjazdovke stopu po slimáčom slize...“ afektovala Ino.
„Ino, nepreháňaj.“ schladil ju Chouji.
„Nepreháňaj? Nepreháňaj? Ja nepreháňam však sa na to pozri, tam sa nedá jazdiť.“ hnevala sa.
„Tak poďme na druhú zjazdovku, bože môj.“ zamrmlal Chouji.
„Dobrý nápad.“ ozvalo sa zborovo a všetci sa vybrali na druhú zjazdovku. No to ešte nevedeli čo ich tam čaká. Najprv jedna snehová guľa trafila Ino, potom to schytali aj ostatný.
„Hups...pardon...“ povedali Sakura, Sasuke, Naruto, Neji, Kakashi, Shikamaru a Hinata zborovo.
„PARDON? PARDON? JA VÁS ZABIJEM!!! ZNIČILI STE MI ÚČES!!!“ hučala Ino ako zmyslov zbavená.
„Tak ja ti s tým pomôžem!“ vrčala Tenten.
„Hej, stop, my sme nechceli...POMOOOC!“ hučali.
„Tenten, to mi predsa neurobíš...“ brblal Neji, keď sa k nemu blížila Tenten s rukou plnou snehu.
„Ale áno, urobím...“ uškrnula sa a nasypala mu sneh za golier.
„STUDÍÍÍÍÍÍ!!!“ vyvreskol Neji a začal pobehovať a vytriasať si sneh spoza trička na čom sa Tenten aj ostatný dobre bavili. A v takej nálade pokračovali aj ďalej, až sa z toho stala najväčšia snehová válka na svete a.... na zjazdovke neostalo ani trochu snehu, všetok bol totiž na našich ninjoch.
No a tu by som mohla rozprávanie ukončiť ale je tu ešte jedna udalosť, ktorú vám chcem napísať.
Večer, keď už boli všetci prezlečení do suchého, sa zišli v jedálni na večeru a hlavne na diskotéku, ktorá sa mala konať po tom. Večera prebiehala...hm...v podobnej nálade ako celý deň. Síce nie pri všetkých stoloch, ale našli sa aspoň tri, pri ktorých boli všetci celý od jedla. No a deň zakončili diskotékou. Každý sa bavil v rytme divokej hudby až dokým sa nezačalo všetko triasť a dunieť.
„Čo to je?“ spýtali sa všetci a pribehli k oknu. Tam sa im naskytol nádherný výhľad. Hudba bola taká hlasná že Gamabunta, dopravný prostriedok, ktorý ich dopravil na toto miesto, ináč aj veľká ropuchaa, ju počul a začal si podupkávať...respektíve búrať všetky stromy. Nakoniec, keď už z lesa ostala iba spúšť asi ako v Tatrách po orkáne, rozhodli sa všetci že radšej už sa vrátia späť do Konohy, aby nemuseli platiť škody.

The end

No ja viem bola to hrôza A kritiku vítam