Kvet lásky 2

„Na začiatok poprosíme štyrikrát Rasengan a pražené mandle k tomu,“ objednala Sakura a žmurkla na pýriaceho sa mladého čašníka, ktorý pri ceste k baru narazil do vedľajšieho stola. Tenten sa spolu so Sakurou začali chichotať a Hinate sa na perách rozprestrel súcitný úsmev.

„Ino, napomeň nám tu pani slečnu, nech ho nepoškodí. Kto nám bude nosiť drinky?“ rýpla si Tenten a štuchla do Ino, ktorá sa pri tom pohybe strhla. Pokúsila sa o smiech, no obsah rozhovoru jej preletel cez uši a v hlave z neho neuviazla ani bodka.

Nedokázala prestať rozmýšľať nad tým, čo sa stalo len pred necelou hodinou v záhrade. Zakaždým, keď si vybavila Saiove pery tak blízko pri svojich, prešla jej telom triaška a pocítila zvláštne zvieranie v žalúdku. Stále cítila jeho výdych, ktorý sa jej stratil vo vlasoch a vôňu levandule.

Kým bola Sakura na toalete, Ino sa v svojej izbe začala prehrabávať skriňou, aby našla niečo vhodné do baru. Nemohla sa tam ukázať v šatách, ktoré mala práve na sebe. Boli príliš jemné a nevinné. Tak ako Saiov pohľad, keď jej skĺzol na ústa... Ino, spamätaj sa! Zahriakla svoju myseľ a zakryla si ústa, aby od samého nadšenie nezvýskla. Kiežby len Sakura prišla aspoň o pár minút neskôr...

No hoci jej dnes prekazila osudový moment, so Sakurinou pomocou sa Ino nakoniec rozhodla pre orgovánové minišaty s vysokým golierom a odhaleným chrbtom. Keď sa naposledy obzerala v zrkadle, uvažovala ako by sa v nich asi páčila Saiovi, no musela prestať, lebo ak by si ju Sakura všimla s rumencom, ktorý tie predstavy vyvolali, asi by si o nej myslela, že je narcis.

„Si v pohode? Dnes si celá akoby mimo,“ podotkla Sakura a zvraštila obočie.
„Ale hej, iba som rozmýšľala nad jednou vecou v kvetinárstve,“ mávla rukou Ino a zastrčila si ofinu za ucho.

Chcela svoje pocity vykričať, chcela to všetkým dievčatám povedať a rozoberať do najmenších detailov, no niečo jej v tom bránilo. Možno fakt, že to, čo sa stalo bolo také letmé, že by to odhalenie svetu mohlo vyplašiť. Držala tú chvíľu v tajnosti svojho srdca ako niečo vzácne a krehké. Kým ho znova neuvidí, kým sa nepresvedčí, kým neochutná jeho pery... bude mlčať.

„Tak toto nie je dobré, dnes večer tu nechcem počuť nič o práci!“ zahlásila Sakura a čapla dlaňou po stole.
„Na to by som si hneď aj pripila, keby si neobjednala tie najkomplikovanejšie drinky v ponuke. Kým ich ten mlaďas pripraví, bude to v mojich ústach vyzerať ako v Sune,“ povedala Tenten dramaticky a ostatné dievčatá ju odmenili smiechom.
„Chudák, snaží sa ako môže,“ usmiala sa Hinata pri pohľade na barmana ako zúrivo rozbíja ľad v plátennom vrecúšku.
„A navyše, je asi rovnako starý ako my. Ak je podľa teba mlaďas, tak to potom nechcem vedieť čo je pre teba u chlapa ideálny vek,“ vrátila jej to Sakura.
„Nevieš o čo prichádzaš,“ uškrnula sa Tenten. „Ak chceš chodiť s niekým v našom veku, musíš čakať niekoľko rokov, kým vyspeje. A na to ja nemám čas ani náladu.“
„Podľa mňa je krásne, keď dospievate spoločne,“ ozvala sa Hinata jemne. „Budujete si spoločné návyky, viete sa navzájom prispôsobiť jeden druhému, zatiaľ čo starší človek je už roky v nejakých vychodených koľajach a ťažko sa vzdáva svojich zvykov.“ Ino nadvihla obočie.
„Takto som nad tým nikdy neuvažovala. Ale je na tom niečo pravdy, je to akoby ste jeden druhého formovali,“ povedala Ino a pri tých slovách cítila v tvári a srdci teplo.
„To sú krásne sentimenty, Hinata. Naozaj, ibaže... Ty aspoň máš niekoho s kým tú teóriu môžeš otestovať. Čo by som za to dala!“ zaúpela Sakura. Vrhla letmý pohľad na Ino, no kým mohla pokračovať, čašník im doniesol drinky.

Každé dievča malo pred sebou modrastý nápoj s kolieskom pomaranča.
„No konečne!“ potešila sa Tenten. „Nech už sú tí chlapi s ktorými skončíme starí alebo mladí, vyzretí alebo nie, ja len dúfam, že nám to nezabráni byť kamoškami.“ Prebehla očami po ostatných a dvihla pohár na prípitok.
„Hai!“ zazvonili poháre a večer mohol začať.

Bar Rasengan, v ktorom sa odohrali tieto filozofické rozpravy, bol zaplavený mäkkou svetlomodrou žiarou neónových pásikov, ktoré nenarúšali jeho intimitu. Hudba vznášajúca sa v ovzduší sa akurát hodila k Ininej nálade a hlasy ostatných zákazníkov dotvárali príjemnú atmosféru.

Po pár drinkoch sa nálada ešte viac uvoľnila. Ino sa začala smiať aj na úplných hlúpostiach a dokonca ani fakt, že Sakura začala znova rozprávať o Sasukem ju nevyviedol z miery.

„V poslednom čase mám pocit, že sa mi vyhýba. Naozaj som si myslela, že sa medzi nami začína niečo meniť k lepšiemu, ale teraz...“
„V poslednom čase?“ odfrkla si Tenten. „Nehnevaj sa, Sakura, ale Sasuke bol taký vždy. No nie, Ino?“
„No, áno, ale čuduješ sa mu? Však sme boli ako pojašené,“ odvetila Ino bez rozmýšľania. Sakura sa zamračila, no po chvíľke zvesila hlavu.
„No dobre, ale ako sa mám k nemu dostať? Stále sa snažím k nemu preniknúť, no zakaždým, keď sa mu prihovorím, je taký chladný a bez emócií.“
„Možno len nevie ako ich má dať najavo,“ podotkla Ino. „Alebo len neznáša, keď ho ženy uháňajú.“

Skôr ako si uvedomila čo povedala, všimla si Sakurin výraz. Bola v ňom taká zmes hnevu a smútku, že ju to zaskočilo. Sakura by možno tie isté slová zniesla lepšie od hocikoho iného, ale medzi nimi dvoma to bola stále boľavá téma. Ino si v duchu začala nadávať a čakala na Sakurin krik, no napäté ticho, ktoré nastalo prerušila Hinata.

„Sakura, prepáč ak hovorím príliš úprimne, ale uvažovala som nad jednou vecou. Sasuke ťa má určite rád, ale možno aby si uvedomil čo pre neho znamenáš, potrebuje pocítiť aké to je, keď pri ňom nie si. Keď mu chýbaš,“ povedala s nesmelým úsmevom. Sakura jej úsmev opätovala.
„Vieš čo, Hinata, asi máš pravdu. Už som z toho všetkého unavená. Nechcem sa ho vzdať, ale strašne by som chcela, aby po mne túžil aspoň trochu tak ako ja po ňom.“
„A možno by nezaškodilo ak by Sasuke trochu žiarlil,“ navrhla Tenten. „Však si krásna mladá ženská, ktorá môže mať takmer hocikoho. Sasuke ťa berie ako istotu, ale ak by videl, že aj iní majú záujem, ktorý opätuješ, podľa mňa by mu to v tej jeho makovici konečne docvaklo.“
„To nie je zlý nápad...“ zamyslela sa na moment Sakura. „Ďakujem baby, ste super!“ objala Hinatu aj Tenten okolo pliec.

Ino si v duchu vydýchla, kríza bola zažehnaná. Nevedela si predstaviť ako by sa z tejto situácie vymotala bez Hinatinho jemného hlasu a rozumu. Ten jej bol v súčasnej chvíli očividne niekde na dovolenke. Nielen vďaka alkoholu.

„Aby sme nestrácali čas a uviedli tento geniálny plán do akcie, čo poviete na to, keby sme si šli trochu zaloviť?“ zamykala Tenten obočím smerom k skupinke fešákov, ktorí sedeli pri bare a obzerali si naše štyri kunoichi s veľkým záujmom.
„Ale však Sasuke tu nie je, ťapa.“
"No a? Nadviažeš známosť a ten pán Známosť sa pri tebe zastaví v nemocnici alebo hocikde inde, Sasuke vás zbadá spolu a je to. V podstate si vytvoríš investíciu do budúcnosti.“ Ino vyprskla. Nevedela určiť či to bolo alkoholom alebo Sakuriným zúfalstvom, ale tá do seba naliala zvyšok nápoja, otriasla sa a povedala:
„Poďme na to!“
„Ty nejdeš?“ spýtala sa Tenten Ino, ktorá ostala sedieť.

Pri myšlienke, že by teraz mala skúšať svoje bežné manévre sa jej zakrútila hlava. Zatúžila vidieť Saia, no ktovie kde ten teraz je. Aj keby sa k jej nohám položil každý chlap v tejto miestnosti, bolo by jej to jedno.

„Viete čo, toto kolo choďte bezo mňa, nejako sa mi všetko točí pred očami.“
„Ty si dobre vyšla z cviku,“ zasmiala sa Sakura. „Ale teraz vážne, však ty niekoho balíš zakaždým keď ideme von, čo je to dnes s tebou?“ podozrievavo sa opýtala.
„Nechcem tu na niekoho vyšplechnúť obsah žalúdka,“ Ino sa síce smiala, no v hlase mala úzkosť.
„Ja tu s Ino ostanem, pokojne choďte,“ povedala pokojne Hinata a položila jej ruku na plece. Ino jej bola taká vďačná, že ju rovno objala. To asi tie dve presvedčilo.

„No, dnes z teba asi ozaj nič nebude, poďme Tenten,“ Sakura si rozopla gombík na blúzke (podľa Ino úplne zbytočne, ale to sa o najlepšej kamoške nehovorí nahlas) a spolu s Tenten vykročili k dvom príťažlivým tmavovlasým mužom.

Hinatin takt a jemnocit ju dnes večer zachránil a držal ako kotva drží loď na rozbúrených vlnách. Sakura a Tenten ju v ten večer ešte párkrát podpichovali, ale nič vážnejšie z toho nevzišlo, nedokázali ju presvedčiť, aby s nimi išla k baru.

Keď sa konečne dostala domov, síce trochu kolísavo, ale bezpečne, ledva sa stihla vyzuť a sny ju na svojich krídlach unášali späť pod ginko.