Holubica

Táto legenda je pomerne mladá. Je stará len dve generácie.
Ako sa začínajú mnohé rozprávky - kde bolo, tam bolo, žili raz v jednej ďalekej dedine menom Konoha dve deti. Sakura a Sasuke.
Zatiaľ čo Sakura bola z nie až tak známeho, či významného klanu Haruno, Sasuke bol z jedného z tých najuznávanejších klanov Konohy - Uchiha.
Uchihovci mali v dedine veľkú moc.
Založili policajné oddelenie, ich synovia boli členmi zvláštnych jednotiek ANBU.
Zrejme preto si ich ľudia tak veľmi vážili a vzhliadali k nim.
Cítili sa po ich boku v dedine v bezpečí.
Jedného dňa, stalo sa vraj pri rieke, stál Sasuke na lúke a trénoval.
Odhodlane a s gurážou, ako bol roky vychovávaný nie len otcom, ale aj jeho starším bratom Itachim, ku ktorému vzhliadal.
Itachi bol v tej dobe čerstvým členom ANBU.
Sasuke chcel byť vždy ako on. Bol silný, nezlomný a stál si za tým, čo považoval za správne.
Ako tam tak stál s kunaiom v ruke pred tercom, na ktorom boli už ryhy z predchádzajúcich pokusov, zrazu počul akési šuchotavé kroky po tráve.
Pozrel sa do strany a to, čo uvidel, mu vyrazilo dych a donútilo ho pustiť kunai, ktorý držal v ruke na trávnatú zem.
Po lúke kráčalo dievčatko.
To dievča s ružovými krátkymi vlasmi a červenou mašľou v nich ho úplne ochromilo.
Zdalo sa, že na svete už nikto iný nejestvuje.
V tom dievčina zastaví, pozrie sa do strany a jej zelené oči sa stretnú s tými jeho.
Dievčina sa usmeje a zamáva mu.
Sasuke sa snaží zachovať si kamennú tvár a tak len mykne hlavou.
Dievčina v tom momente stuhne.
Urobila snáď niečo zlé? pomyslela si.
Sasuke ju aj naďalej okom pozoruje ako odchádza.
V tom sa zdvihne vietor a mašľa z jej vlasov odletí vo vetre.
Dievča sa rozbehne a snaží sa ju chytiť, akoby to bola tá najvzácnejšia vec.
Sasukemu to nedá a rozbehne sa jej smerom.
Keď sa vietor opäť upokojí, mašľa nesúc sa vetrom padá do vody, kde ju silný prúd vlečie niekam do neznáma.
Sasuke sa hodí do vody a po prúde sa snaží polapiť rukou jej ozdobu vlasov.
Dievča sa pozerá z brehu ustráchane na boj chlapca s prúdom vody.
O niekoľko minút chlapec celý mokrý vychádza, v ruke držiac spomínanú mašľu.
Oblečenie má celé mokré, rovnako ako vlasy, ktoré má prilepené o čelo.
Dievčina opatrne natiahne ruky a on stoja pred ňou jej ju podá.
„Ako sa voláš?“ Ozve sa zrazu z chlapcových úst.
„Sa-Sakura Haruno.“ Povie tichým hlasom.
„A ty sa ako voláš?“
„Sasuke... Uchiha Sasuke.“
Ich pohľady sa stretnú.
Od tej chvíle sú si ako súdení jeden pre druhého.
Odvtedy sa spolu neustále stretávali na tom istom mieste. Presne tam, kde sa ich pohľady stretli po prvý krát.
Začali snívať svoje detské sny.
„Jedného dňa si ťa vezmem,“ povedal chlapec.
„A budeme mať kopu detí.“
Dievča sa zasmeje.
„Stačí jedno. Hlavne, že ho budeš ľúbiť.“
„Samozrejme, že budem. Budem ten najlepší otec široko-ďaleko“
Hrdil sa chlapec.
„A bude sa volať Sarada.“
„Sasuke, Sakura, Sarada. To znie dobre.“
Usmial sa chlapec.
Jedného dňa ich však odlúčili. Hovorí sa, že tak nakázala jeho rodina, ktorá nechcela dievča pod úroveň.
Sakura odišla ďaleko od Konohy spolu s rodinou.
Roky plynuli a ich jediným spojeným boli listy, ktoré si posielali.

Jedného dňa prišiel Sasukemu list, v ktorom stálo, že deň po jej osemnástych narodeninách sa vráti a vezmú sa.
Ako napísala, tak sa aj stalo a deň po jej osemnástych narodeninách ušla do Konohy, aby sa mohli vziať.
To, čo malo vyzerať ako úžasná svadba, sa však razom rozplynulo v hmle.
V ich svadobnú noc dievčinu vyhodil.
Prečo?
Dostala sa mu správa od neprajníkov, že dievča je sľúbené inému a že dievča už je poškvrnené.
Sakura plakala, prosila ho, aby jej uveril. Aby ju vypočul.
Snažila sa presvedčiť, že to tak nie je a že jej rodičia ju nútia vydať sa za toho muža, no ona je stále čistá.
No on jej neveril.
Prešli roky.
Sasuke dospel.
A čo sa stalo so Sakurou?
Niektorý hovoria, že vystúpila až na samí koniec skál, odkiaľ skočila.
Iný zas, že uletela ako holubica.

Čas plynul a Sasuke sa musel oženiť.
Aj on už mal dosť rozprávok o holubici, ktoré celé roky ovládali Konohu a tak sám uznal, že najlepšie bude oženiť sa čím skôr.
A tak mu rodičia vybrali Karin.
Dievča z klanu Uzumaki, ktorá mala okrem vydaja aj iné ciele.
Dostať sa z chudoby stoj čo stoj.
Sasuke na svoju holubicu dočista zabudol.
Až v jeden osudný deň.
V deň jeho svadby k nemu zrazu pristúpila žena ruka v ruke s malým dievčatkom.
Žena mala zahalené vlasy do šatky.
Všetci si zrazu začali čosi šepkať.
Na to sa Sasuke otočil a žena si sňala šatku z vlasov a pozrela mu do očí.
Muž neveril vlastným očiam.
„Holubica sa vrátila,“ ozvývali sa šepoty z davu.
Sakure stiekla po tvári slza.
„Ja-ja som ti priviedla tvoju dcéru, Sasuke Uchiha. Volá sa Sarada.“
Muža pichlo pri srdci nad slovom, ktoré vyslovila a okamžite mu preblysla hlavou jej veta z mladosti.
„A bude sa volať Sarada.“
Muž pozrel na dievčatko s čiernymi vlasmi ako havran a čiernymi očkami, ktoré na neho pozerali z poza okuliarov.
V tom žena pustila ruku svojej dcérky a padla k zemi.
Sasuke sa predklonil, aby ju chytil.
„Mami!“, zakričala vydesene dcérka.
Odrazu mu ležala v náručí.
Sasuke nevedel, kam sa má skôr pozrieť.
Pozeral striedavo na tvár svojej milej a na dievčatko, sedelo na zemi a držalo mamu za ruku.
„To nie je možné,“ pomyslel si.
Zlomenej holubici sa podarilo opäť vzlietnuť. A jej krídla ju niesli opäť k svojmu čiernookému havranovi.