manga_preview
Město beze mne 13

V onsene

onsen.jpg

Všetko sa to začalo jedného krásneho slnečného dňa, sila vetra 3 s miernymi šancami prehánok... Ale čo to trepem.
Jednoducho, s Kibom sme sa vybrali špehovať dievčatá v onsene.

„Ty, počúvaj, a máš vôbec prachy?“ spýtal sa Kiba roztrasený nadšením. Ledva som ho prehovoril, aby so sebou nedotiahol aj Akamara. Na dvoch zdivočených pubertiakov by sa mi dohliadalo ťažko, najmä ak ja som tiež jeden z nich.
„Jasné, že mám, nestresuj,“ chlácholil som ho, zvierajúc vo vrecku žabičkovú peňaženku s plným bruchom bankoviek. Možno je načase vymeniť ju za nejakú serióznejšiu, ale keď je taká zlatá!

Zamyslený nad rôznymi dizajnmi ninjovských peňaženiek, som spolu s poskakujúcim Kibom vošiel do onsenu. Pani pri pultíku sa na nás kyslo zaksichtila. Nasadil som očarujúci úsmev a modlil sa, nech má dobrú náladu. Minule to nedopadlo práve najlepšie, keď nás pristihla špehovať. Týždeň som sa z toho spamätával a mal som šťastie, že sa nepridala aj Sakura. Uf, to by som neprežil. Trochu som váhal aj dnes, či to má vôbec zmysel, lenže ako sa hovorí, risk je zisk.
„Dobrý deň Aiko, dnes vyzeráte ešte lepšie než zvyčajne!“ vypustil som do éteru lichôtku, o ktorej som dúfal, že zbúra múr nedôverčivosti zamračenej recepčnej. Ale asi som to trochu prehnal, lebo zmrštila obočie ešte viac, takže to vyzeralo, že má len jedno.
„Dnes je krásny deň, však? Chceli by sme ho stráviť tu, v najlepšom onsene v Konohe!“ pridal sa Kiba a ja som si plesol dlaňou po čele.
„Kiba, toto je JEDINÝ onsen v Konohe!“
„Sklapni, chceš prúser?“ zavrčal Kiba a vyceril na Aiko tie svoje tesáky. Tá si naše reči nevšímala.
„Varujem vás chlapci, deliaca stena je opravená. Ak objavím čo i len najmenšiu dieročku, už sem nevkročíte,“ desivo sa usmiala. Striaslo nás a čo najrýchlejšie sme sa vyparili do šatne.
„Ty si hrozný vôl,“ mrmlal som si popod nos, zatiaľ čo som sa vyzliekol a hodil oblečenie do košíka. Kiba už bol pripravený s uterákom okolo bokov a vyzeral, že sa nevie dočkať.
„Ako dlho tam mieniš postávať?! Makaj!“ S týmito slovami okolo mňa prebehol a vrhol sa do vody až vystrekla na všetky strany. Prekrútil som očami, ale nasledoval som jeho príklad. Len čo som skočil do vody, prekvapili ma známe hlasy.
„Tí dvaja tu chýbali. To je otrava...“
„Dokelu, teraz mám premočené chipsy!“
„Choji, vieš, že sa tu nesmie jesť? Vyhoď to alebo sa podeľ!“ Otriasol som zo seba vodu a zamieril k nim.
„Čaute chalani, čo tu robíte?“ spýtal som sa. Shikamaru si vyžmýkal cop a zamručal.
„Snažíme sa užívať si deň v pokoji bez blbcov špliechajúcich na všetky strany,“ Choji smutne odložil mokrý balíček chipsov. „Apropo, prečo ste tu vy?“
Nechápavo som naklonil hlavu nabok.
„Ap... Čo, aká ropa? Počuj Shikamaru, nechoď na mňa s múdrymi slovami,“ Ten iba prekrútil očami. „Sme tu lebo... ehm...“
„Okej, prišli ste sem špehovať baby, však?“ povedal s úškrnom, načo som sa k nemu vrhol a zapchal mu ústa oboma dlaňami.
„Človeče, nie tak nahlas!“ zasyčal som. Už len to by nám chýbalo, keby nás začuli!
„Naruto, našiel som dierku, ideš?“ privalil sa Kiba. „Och, čaute!“ pozdravil ich, „Prečo ste takí mokrí?“
Shikamaru sa zatváril mimoriadne unavene.
„Poprvé. Kiba, toto je onsen, je tu VODA a my v nej sedíme. Podruhé, vovalil si sa tu akoby ti za pätami horelo a skočil si bombu, jasné, že sme mokrí!“ Vzdychol a postavil sa. „No nič, kde je tá dierka?“
Neveril som vlastným ušiam.
„Ehm, Shikamaru?“
„Čo je? Pokoja si už dnes veľmi neužijem,“ povedal a nasledoval Kibu. Rýchlo som sa za nimi rozbehol, musím si ukoristiť pozíciu ako prvý!
„Kurník, nestrkaj mi ten prst do oka!“
„Uhni!“
„Chalani, sklapnite, lebo nás odhalia!“ zasyčal som a s prehľadom som odstrčil Shikamara a Kibu. Priložil som oko k malému otvoru.
„Tak čo, čo vidíš?“ spýtal sa Kiba.
„Ticho, o chvíľu ťa pustím,“ odpinkal som ho a snažil sa preniknúť pohľadom cez hustú hmlu. Mihla sa škvrna ružovej. Fakt, je to Sakura! Dnes mám šťastie! Myseľ mi stúpala do blažených sfér, ako som sledoval krivky jej tela... Nuž dobre, krivky by som to celkom nenazval, ale... je to Sakura. Výhľad mi zastreli tmavé vlasy splývajúce na bledé ramená. No moment, kto je toto?

Dievča sa obrátilo a mňa skoro prekotilo. Hin-Hinata?!
Normálne mi padla sánka a bez slova som na ňu civel. Nebolo dobre vidno, lebo tam bola para a bola ponorená vo vode, ale čím ďalej som sa díval, tým viac mi srdce búšilo pri pohľade na rumenné líca, jemný krk, plné... Ehm. Rýchlo som odskočil od otvoru a celý vyjavený si sadol. Toto je Hinata?! Tá Hinata?!

Na moment som bol úplne mimo.
„Čo sa ti stalo, videl si ducha alebo čo?“ spýtal sa Shikamaru, zatiaľ čo Kiba sa blížil k tomu kukátku. Okamžite som vyskočil a zastal mu cestu.
„Ani krok,“ zavrčal som. Kiba na mňa neveriacky pozeral.
„Tebe preskočilo?! Neblbni a pusti ma!“ nahnevane povedal a snažil sa ma obísť. Schmatol som ho za ruku a odhodil. Nikdy týchto dvoch nenechám vidieť to, čo som práve videl ja. Sú to síce kamoši, ale... Proste nie!

Kiba sa už seriózne naštval a pustil sa do mňa s plnou vervou. Nech sa akokoľvek snažil, nenechal som ho prejsť a tak sme nakoniec skončili v jednom motanci. Buchnáty lietali, nadávky taktiež. Ale držal som sa.
„Kokos prestaňte, bude prúser!“ snažil sa nás oddeliť Shikamaru a na pomoc si zavolal aj Chojiho, ale už bolo neskoro. Aiko sa k nám rútila s diabolským výrazom v tvári. Oboch nás chytila za jedno ucho a hnala nás svinským krokom von z onsenu.
„Toto bolo naposledy, čo ste sem vkročili! Opovážte sa priblížiť a budete mať seriózne problémy s Hokage!“ kričala a hodila nám naše šaty zmuchlané v jednej veľkej gundži.

Ľudia na ulici na nás pozerali so znechutením, až na zopár dievčat, ktoré sa pri pohľade na nás chihotali a červenali. Keď som sa pozrel prečo, zistil som, že som nahý!
Schmatol som nohavice a okamžite si ich natiahol. Kiba ma napodobnil, ale ešte predtým žmurkol na tie dievčatá. Prasák. A potom sa pustil do mňa.
„Čo si to za kamoša, hm?! Kvôli tebe nás vyrazili, ty blbec! Toto je posledný krát, čo s tebou niekam idem!“ Schmatol ostatné veci a mimoriadne ráznym krokom odpochodoval. Zdvihol som zo zeme svoje zvyšné oblečenie a rýchlo sa z toho miesta pratal tiež. Cestou som kopol do lavičky, smetiaka a pouličnej lampy, ale iba čo som si narazil palec na nohe.

Nikdy nedovolím ostatným, aby videli to, čo ja. V tom momente, keď som sa díval medzerou v plote a zahliadol som to nežné dievča, ma pochytil hrozný pocit viny. Dokelu, prečo som vôbec šmíroval?
Uvedomil som si ako hlúpo a odporne som sa choval. Hormóny sú sv*ňa, niežeby mali úplnú vládu nad mojím rozhodovaním, ale mal som viac rozmýšľať a ovládať sa. Dievčatá si nezaslúžia, aby sa na nich dívali túžbou pobláznení chlapci takým spôsobom a za takých okolností.

Aiko nám určite ešte zavarí, ale zaslúžime si to. A vyviazli sme bez zranení, takže vlastne môžem byť rád, ibaže...
Nechápem to. Myslel som si, že ľúbim Sakuru.
No po zvyšok dňa som sa hrozne snažil dostať z hlavy práve Hinatu. Bohvieako mi to nešlo, víziu nenápadnej dievčiny som akosi nemohol vrátiť späť.
Už som sa na ňu nevedel dívať ako predtým. Žeby som bol ozaj taký povrchný? Snáď sú to len tie moje pobláznené hormóny...

Poznámky: 

Táto jednorázovka mi leží v počítači už zopár rokov, ale nikdy som s ňou nebola dostatočne spokojná. Konečne som ju dnes otvorila a všetko čo mi na nej nesedelo sa odrazu zdalo tak jasné.
Najlepšie sa poviedka upravuje pri vkladaní Smiling

Nechcela som, aby to bola povrchná poviedka ako na začiatku, pretože ak sa na to človek pozrie s odstupom, nikto nemôže ostať poblázneným tínedžerom aj tvárou v tvár realite. Niekomu dopína rýchlejšie, niekomu pomalšie, ako napríklad Kiba Laughing out loud Naruto tu neprestal ľúbiť Sakuru, iba sa začal na Hinatu dívať inak a začal si ju viac všímať.

Nie je to ideálne - pretože je to nakoniec veľmi povrchná motivácia, zvyčajne to však vedie k hlbšiemu poznaniu iného človeka. Samozrejme, ak pozorujúci nie je úplný egoistický necita.

Dúfam, že sa vám poviedka páčila, neváhajte mi zanechať komentár a hodnotenie Laughing out loud

5
Průměr: 5 (2 hlasů)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele Senpai-sama
Vložil Senpai-sama, Po, 2019-12-02 21:00 | Ninja už: 1091 dní, Příspěvků: 2013 | Autor je: Předseda třídy

„Misia PZ:“ Katema, vitaj a práve si mi padla do misijnej nôty Jump! Naruto dostal v šmírovaní špičkový tréning a s Kibom sú super dvojka, rovnako temperamentní Laughing out loud Otázka prachov v prípade Naruta je úplne oprávnená, lebo zvykol sa všelijako priživovať a jeho žabička je rovnako rozkošná ako spacia čiapočka Úpa boží!!! Ooo, odkedy sa Naruto naučil skladať komplimenty? Shocked Ale Aiko nenaletela. Nuž premočené čipsy sú úplná katastrofa pre nášho bacuľka. Hehe, rafinovaná hláška: „Choji, vieš, že sa tu nesmie jesť? Vyhoď to alebo sa podeľ!“ Laughing out loud Však Šikamaru je tiež chlap, teda dúfam, tak prečo by nesliedil? Musí si predsa v hlave utriediť rôzne formy a tvary, no nie? Mrk Nuž Hinatkine vankúšiky nášho hrdinu zaujali viac ako Sakurine päste. Nečudo, že si dierku uzurpoval, aj keď Kiba ako člen tímu určite na misiách kadečo videl. Jasné, že bitka umožnila Aiko urobiť poriadky. Hehe, dvaja naháči na ulici museli spôsobiť poprask hihihi No, ešteže sa dostavili pocity viny, lebo takéto správanie sa je ozaj nedôstojné. Dobre, že si sa rozhodla vytiahnuť zaprášenú poviedku zo šuplíka, super som sa pobavila Jump! Osobne si myslím, že Naruto je stále pripútaný k Sakure, ale diskusií o zašmodrchaní vzťahov Kišimotom je na mraky. A máš pravdu, že nejaký podnet k hlbšiemu poznaniu človeka je vždy žiadúci Kakashi YES Vďaka za zážitok a ozaj sa vytešujem, že si začala znovu písať Ino ti gratuluje!

Obrázek uživatele Katema
Vložil Katema, Ne, 2019-12-08 10:34 | Ninja už: 2221 dní, Příspěvků: 1393 | Autor je: Student Akademie

Ďakujem ti za vyčerpávajúcu odpoveď Senpai-sama! Laughing out loud Ani nevieš ako ma potešilo, že "ti moja poviedka práve padla do misijnej nôty" hihihi
ROvnako aj to, že si sa pri čítaní pobavila! Popravde, to, že si na mňa ešte niekto spomína mi vylepšilo nie deň, nie týždeň, ale celý mesiac Laughing out loud

Áno, Naruto je stále naviazaný na Sakuru, ono to je pomerne zložité odpútať sa hoci aj od obyčajného crushu, v tomto prípade mám sama bohaté skúsenosti Laughing out loud Rada vidím, že niekto pochopil ako som príbeh myslela, takže vďaka ti aj za to Smiling

Hej, ja sa tiež vytešujem, ale teraz to myslím tak, že som mala naozaj obrovský blok aj v živote aj v písaní, no prekonala som ho a dúfam, že ak si rozklikneš aj v budúcnosti nejakú moju poviedku, prinesie ti radosť hihihi

Obrázek uživatele Sayoko
Vložil Sayoko, Po, 2019-12-02 19:03 | Ninja už: 4264 dní, Příspěvků: 1984 | Autor je: Editor všeho, Editor FF, Manga tým, Naháněč jelenů

Někdy povídky potřebují jen více času k uzrání a pak to jde jedna báseň. Smiling Je dobře, že jsi se k tomu po tak dlouhé do době vrátila, ráda tě znovu vidím mezi námi. Smiling

Povrchnost a hormony jsou nevyzpytatelné. Smiling Je to hezká, moc milá povídka, která mě nostalgicky vrátila do dob bláznivého, ne moc seriózního Naruta. Jen je škoda, že jsi s těmi Narutovými rozbouřenými pocity víc nepracovala, ale to už je jen malý detail. Smiling

Obrázek uživatele Katema
Vložil Katema, Ne, 2019-12-08 10:38 | Ninja už: 2221 dní, Příspěvků: 1393 | Autor je: Student Akademie

Ďakujem za komentár a milé privítanie späť na Konohu, rovnako ako v prípade Senpai-sama! Smiling

Viem, že tie Narutove city by si možno vyžadovali trochu viac opisu, ale popravde, jeho nedostatok bol tak trochu zámer. Malo to čitateľa pohnúť k tomu, aby sa nad tým sám zamyslel, iba som sa snažila nadškrtnúť istú otázku. Laughing out loud