manga_preview
Boruto TBV 08

Svetielko nádeje

naruto with lantern.jpg

Znova do seba obrátil pohárik a vzápätí si ho doplnil až po vrch. Už nejakú chvíľu podozrieval krčmára, že mu pitie v pohári riedi vodou, tak sa to rozhodol zobrať do vlastných rúk. Približne v tom istom čase uviazla ich vzájomná komunikácia.

Krčmár mal slávneho shinobiho v úcte a vždy sa potešil jeho nečakaným návštevám, pretože prinášal novinky z ciest, priťahoval ďalších zákazníkov a celkovo bol taká veselá kopa. Vlastne skoro vždy. Návštevy putiky počas festivalu Obon boli výnimkou. Prichádzal každoročne so železnou pravidelnosťou, vysedával osamelý vo vyľudnenom lokále, pretože celá Konoha bola mĺkva a ľudoprázdna. Ľudia trávili čas doma – v tichosti spomínali na tých, ktorí ich predišli.
Muž za výčapom už dávnejšie pochopil, že sa nemá bielovlasého obra pýtať, za kým žiali.
Bolo to v roku, keď na festival neprišiel ich spoločník – ten mĺkvy, štíhly shinobi s podmanivým hlasom a nezúčastneným pohľadom, pre ktorého život bol rovnako fascinujúci ako smrť, a akoby sa nebál ani jedného. Bolo až neuveriteľné, že práve takýto nespoločenský typ bol spojivom medzi tými dvoma. Keď ušiel z Konohy, Legendárni Sanninovia sa stali minulosťou. Akoby sa rozpadlo to podstatné, čo ich spájalo, a v prípade vnučky Prvého určite aj posledné, čo ju držalo nad vodou. Prešlo len pár rokov a zmizla aj ona. Ktovie, kde im je koniec.

Zdalo sa, že jeho jediný zákazník chuť na rozhovor definitívne utopil v čírej tekutine. Krčmár sa natiahol na policu za malým rádiom, z ktorého sa niesla nenápadná melódia, aby naladil niečo, čo vyplní tiesnivé ticho. Praskavé zvuky po chvíli vystriedal jasný hlas speváka. Pridal na hlasitosti.

Nemusíš mít odpověď, jen pokračuj v hledání.

Jiraiya zdvihol oťažievajúcu hlavu a započúval sa do slov známej piesne. Zalovil v pamäti a vybavil si Tsunade, sediacu obkročmo s bradou zaklinenou do operadla barovej stoličky, pospevujúc si príšerne falošne slová nového hitu, zatiaľ čo Orochimaru bez záujmu o okolité dianie študoval zvitok, rozložený na barovom pulte.
“Hej, Orochi! Trochu života do toho umierania!” štuchla do priateľa rozkokošená blondýnka.
“Na čo je také hľadanie bez odpovedí,” skonštatoval sucho Orochimaru, hoci sa zdalo, že pieseň nevníma.
Pamätal si, že mu okamžite oponoval, vyhecovaný skutočnosťou, že predmetom Tsunadinho doberania nebol on sám. Argumentoval vytrvalosťou ako najdôležitejším atribútom ninju, a možno sa snažil presvedčiť samého seba, keď sa na červenučké líčka tej princeznej Konohy mohol dívať len dovtedy, kým mu jednu neuvalila.
S odstupom času asi trochu chápal pocity bývalého priateľa. Roky pátrania s hlodajúcou otázkou, prečo sa Oro rozhodol všetko zničiť a zahodiť, nepriniesli nijaké odpovede. Vytrvalosť na tom nič nezmenila a zrazu sa cítil unavený.

Je čas konečně dospět.

Chvíľu hľadali spoločne, ale nefungovalo to. On sa snažil udržiavať optimistického ducha za každú cenu. Ona prepadala pesimizmu. Nakoniec sa pobrali každý svojou cestou.

Zrovna jsem to chtěl říct, ale nemůžu se přestat třást,
protože mé srdce křičí uteč!

Ktovie kde sa túla? Vracala sa do Konohy už len na festival Obon, ako boli zvyknutí už od čias, keď sa ich tím po Druhej veľkej vojne ninjov rozpadol a každý bol poverený inými úlohami. Nech ich však misie zaviedli kdekoľvek, prišli alebo sa priplazili domov do Konohy osláviť spomienku na milovaných zosnulých. Tradícia sa prerušila, až keď sa Oro stal nukeninom. Pár nasledujúcich rokov sa Tsunade ešte vracala a on tu vždy bol. Pre ňu.

Po mém boku, po mém boku.

Na tretí rok už neprišla. Vedel, že viac nepríde. Rezignovala, keď si uvedomila, že starý život je navždy stratený. Oficiálne ho prestali hľadať, pretože už nedokázali jeden v druhom živiť akúkoľvek nádej. No pokračovali každý na vlastnú päsť. On ho chcel zachrániť od zvrátenej cesty. Ona len nechcela, aby zomrel ďalší človek, ktorého milovala, ktorého obdivovala, ktorému verila. Pochopila však, že zomrel už dávno. Na sviatok spomínania mŕtvych pred piatimi rokmi, keď opustil Konohu. A to ju asi zlomilo. Odmietla oslavovať akúkoľvek smrť a akúkoľvek obeť. Oddala sa oslave života, hazardu a chlastu.
Tretí láskavo zahladil túto jej slabosť vyjadrením, že Tsunade poveril dlhodobou misiou, ale rada tradične nesúhlasila. Takéto nezodpovedné chovanie vnučky Prvého bolo neprijateľné. Napriek tomu ju nemohli vyhlásiť za nukenina. Kvôli Tretiemu.

Zdvihol pohárik k ústam, aby pripil na jeho zdravie, na napokon mu ruka klesla. Myšlienky sa mu v hlave motali. Zašmátral prstami vo vačku, pripnutom k pásu, položil na stôl niekoľko mincí a s ťažkým povzdychom sa zbieral na nohy. Ťahalo mu na štyridsaťštyri, no cítil sa na sedemdesiat.

“Už odchádzate, Jiraiya-sama? Počkajte, to ste mi nechali moc.” Chvátal za ním krčmár.
“To za tú pesničku.” Mávol rukou velikán.
“Ak sa poponáhľate, ešte stihnete vypúšťanie lampiónov na rieke.” Začul ešte vo dverách.

Pôvodne nemal v pláne sa slávnosti zúčastniť. Teraz však neisto kládol nohy pred seba. Prechádzka na čerstvom vzduchu mu pomôže vyčistiť hlavu.
Kým Tsunade sa po vojne venovala štúdiu a zdokonaľovaniu svojho lekárskeho umenia, on dostal na starosť geninov. A Oro skončil v ANBU – ako inak. Po zvolení Minata do funkcie akoby stratil posledné zvyšky súdnosti. Už sa ani nesnažil skrývať tie svoje zvrátené pokusy. Prekliaty Orochimaru! Keby bol býval ešte rok vydržal, bol by sa po tragickom útoku Kyuubiho možno sám stal Hokagom. Jemu však nešlo o funkciu, ale o moc. A tak neúspešný pokus uchádzať sa o post hlavy Konohy asi len urýchlil neodvratný osud. Keby, keby... Tieto myšlienky obracal v mysli už desaťročie a úplne zbytočne. Keby ublížil len jemu, nejako by sa s tým vyrovnal, ale že so sebou stiahol aj Tsunade – to mu nemohol odpustiť.

Dolu pri rieke sa mihotali svetlá. Zopár osamelo váhalo na brehu, ostatné unášal prúd ako roj meteoritov. Cestou míňal tmavé postavy vynárajúce sa z tmy, vracajúce sa mlčky a pokojne domov. Svoje spomienky na príbuzných a priateľov zverili rieke vo viere, že im ukáže cestu do večného mieru aj tento rok. Nepozdravovali sa, každý bol ponorený do svojich myšlienok. Kým zostúpil dole, myseľ mal už znova jasnú. Nemal so sebou lampión a vlastne tej ceremónii už dávno neveril. Uvažoval, že by sa mal vrátiť. Keď ho zaujalo detské fňukanie.

Tých niekoľko stromov, brániacich vo výhľade, pri svojej výške ľahko obehol. Prekvapený rozoznal svojho starnúceho majstra, oblečeného v tradičnom haori a klobúku so znakom ohňa. Za ním skôr tušil, než videl, ninju v tmavom odeve - určite z Hokageho ochranky. Napokon tu bolo malé dieťa, ktoré do seba poťahovalo sople a kŕčovite zvieralo lampión. Pri každom hlasitom nadýchnutí hrozilo, že papierový obal sa vznieti od olejového knôtu v jeho vnútri.
Hokage stál nepohnute s rukami schovanými v širokých rukávoch, no díval sa na dieťa a prihováral sa mu láskavým hlasom: “Pozri, lampión, ktorý som vypustil na rieku, sa už pripojil k ostatným. Ak sa nepoponáhľaš, odplávajú a svetlo, ktoré im ukazuje cestu, zmizne."
"Ale ja nechcem, smrk, nechcem, aby odišli. Chcem, aby ostali so mnou."
"Keď všetky svetlá zhasnú, bude im zima, zablúdia a ostanú tu uväznení až do ďalšieho festivalu budúci rok. Vieš, že je to veľmi dlhá doba. Od minuloročného si sa ma pýtal aspoň stokrát, kedy už bude Obon. Môj lampión už ukazuje cestu mojej manželke. Chýba mi, ale nechcem, aby sa trápila."

Chlapcove žlté vlasy nadobudli vo svetle plameňa medený odtieň. Bol to chlapec - Minatov syn - teraz ho už spoznával. Spodná pera sa mu nekontrolovateľne triasla, hrozilo, že sa skutočne rozplače.
"Pane, na toto nemáme čas. Dovoľte mi..." ozvalo sa z tmavých tieňov, kam už svetlo lampy nedopadalo.
Uprostred vety ho zastavil Hokage pohybom ruky. Díval sa, ako sa z prítmia lesa zrazu vynoril jeho niekdajší žiak, ktorý ho prevyšoval skoro o dve hlavy. Teraz si rezko kľukol k Narutovi.
"Aký je už z teba veľký chlapec!" Položil mu ruku na útle pliecko. "Poď bližšie, niečo ti prezradím," stlmil hlas do šepotu. Naruto sa na neho zadíval veľkými, modrými, Minatovými očami, až mu stislo srdce. Mimovoľne mu prišli na um slová tej piesne.

Kdybych třeba ve tvých očích spatřil vytouženou scenérii,
budu ji chtít uchopit a prozkoumat.

Ba vlastne nie, boli to oči jeho matky, aj keď farbu zdedil po otcovi.
Koľkokrát ich videl uplakané. Oči dieťaťa vo vyhnanstve, bez rodiny, odsúdeného na samotu bytia s démonom v tele. Oči túžiace po láske, prijatí a blízkosti. Oči, ktoré sa zamilovalí do jeho najlepšieho študenta. Oči vyslobodené z múrov, ktoré im vystavali tí, čo rozhodujú o osude iných ako o tovare. Určite ani jeden z nich naplánoval tento osud pre svojho chlapčeka.

I kdyby sis svými slzami držel odstup od tohoto světa,
já tvou ruku nepustím.

Tie oči sa k nemu teraz dychtivo upierali.
Naklonil sa a zašepkal mu do ucha: "Nemusíš sa báť toho rituálu. Tvoji rodičia ťa tak veľmi milovali, že nie je možné, aby ťa opustili sledujúc nejaké svetielko, ktoré za chvíľu dohorí, keď sa potopí. Sledujú len teba. Nosíš si ich všade so sebou v tom znamení, ktoré ti zanechali."
Pritom ho prekáravo ďubol prstom priamo do brucha.
Dieťa sa rozosmialo, uvoľnilo si jednu ruku a zovretou pästičkou zotrelo z očí prvé slzičky.
"Ale babička Ayako hovorí, že je to zlé znamenie, horšie ako prekliatie."
"Staré babizne vždy strašia, aby sa deti báli a poslúchali," žmurkol na neho spiklenecky bielovlasý muž, najväčší, akého kedy videl, "ty sa ale neboj. Musíš byť odvážny, ako tvoji rodičia."

A proto tě teď
potřebuji tady, po mém boku.

Mal by ho zobrať so sebou. Rozhodnutie zostať a starať sa o Naruta, alebo ísť hľadať priateľa a plniť misiu, ktorou ho Hokage poveril. Pred tým opäť stál. Chcel vziať chlapca so sebou už minulý rok, ale rada to neschválila. Je Kyuubiho cennou schránku, v budúcnosti najsilnejšou zbraňou Konohy, neopustí dedinu.

"Sandaime..."

Hokage mierne a bez emócií pokrútil hlavou. Vedel nad čím Jiraiya uvažuje, no nebolo to v jeho moci. Robil, čo mohol, aby sa k dieťaťu nesprávali ako k divému zvieraťu. A on ho potreboval v teréne. Nik nebol obdarený takým talentom získavať informácie ako on. Konoha tápala v neistote. O skupine, ku ktorej sa Orochimaru pridal, vedeli len málo. A desivé udalosti v Skrytej hmlistej, ktoré presakovali ako krv z rany, predstavovali zvrátenosť súčasného Mizukageho a Jinchurikiho v jednej osobe, kým Konoha zatiaľ mala len toto bezbranné mláďa.

Dívali sa, ako naklonené nad riekou, púšťa z ruky lampión. Svetielko sa roztriaslo, chvíľu akoby nehybne stálo, no vzápätí ho zachytil prúd, ktorý ho rýchlo unášal. Ostatné svetlá už dávno zmizli za ohybom rieky, a príkrovom brehovej vegetácie. Narutovo svetielko čelilo noci osamotené. Keď sa s úsmevom obrátil, zosmutnel. Na brehu stál len deduško Tretí, a ten ho za odvahu nepochváli. Má veľa starostí, hovorí babička Ayako.

Nezdržiaval sa. Konohu opúšťal pod rúškom noci. Štvrtá kamenná tvár ho nemo vyprevádzala. Zaplašil výčitku. Tento rok už to vyjde, tento rok sa mu konečne priblíži. Tento rok Ora nájde, a potom sa už bude môcť krstňaťu venovať. Nikdy sa nevzdá.

Po mém boku.

Odpusť, Minato. Raz mu to vynahradím.

Po mém boku.

Poznámky: 

Poviedka vznikla v rámci FF misie Naruto Songfiction. Vybrala som si pieseň Shippuuden Ending 20: Hemenway - By My Side (By My Side), pretože ju mám veľmi rada a aj animáciu k tomuto endingu.

Podľa zadania som pieseň ponechala v češtine, zmenila som akurát štylizáciu vety na začiatku, pretože si myslím, že nemusieť odpovedať a nemať odpoveď sú dve rôzne situácie a mne lepšie pasovala tá druhá. A jedno zámeno - z môjho na tvoje - z toho istého dôvodu.
Napasovať pieseň na sanninské trio, zastúpené prítomným Jiraiyom, prišlo samovoľne. Asi preto, že mi tiež chýbala odpoveď, prečo Naruto vyrastal ako dieťa sám, hoci mal krstného otca. Alebo prečo Jiraiya po prvom boji Sasukeho s Narutom, tak razantne vystúpil proti snahám zachraňovať ho za každú cenu. Nedalo sa vyhnúť tomu, že aj náš milovaný Jiraiya urobil v živote nesprávne rozhodnutie (i keď správne, či nesprávne - ťažko hodnotiť - určite ale bolestné a zraňujúce nielen jeho ale aj iných ľudí). Sanninovia predstavujú veľmi reálne charaktery. Keby osud Tímu 7 nebol taký neskutočne šťastný, bol by asi dosť podobný práve tomuto tímu. Hľadala som nejaký zásadný rozdiel. Jediný, ktorý som našla, bola živená nádej. Nádej totiž nie je to isté, čo vytrvalosť.
Ďakujem za prečítanie a vaše postrehy. Nejako mi to v lete s tvorbou na Konohe nevychádzalo. Snáď jeseň prinesie viac príležitostí.

5
Průměr: 5 (3 hlasů)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele Lee
Vložil Lee, Út, 2019-09-10 21:55 | Ninja už: 4707 dní, Příspěvků: 2392 | Autor je: Moderátor, Manga tým, Tsunadin poskok

Konečně jsem si k tomu sedla. Osobně mě překvapilo, že se povídka týkala sanninů, nějak jsem z úvodního obrázku byla zcela svedena k Narutovi. Smiling
A musím souhlasit s Aku, že příběh sanninů je pro mě strašně silný (možná nejsilnější z celého Naruta) a inspirativní. Těší mě, že sis vybrala právě je.
Osobně mi přišel hrozně hezký nápad vložit písničku do povídky i fakticky, nejen z titulu vypravěče. To mě osobně vůbec nenapadlo a je to vážně působivé. Nad tím, proč se Jiraiya o Naruta nestaral, jsem se nikdy moc nezamýšlela, ale jak jsi to popsala, vážně to vyvstalo jako skvrna na jeho charakteru, i když ve Tvém podání je jeho chování lidské a pochopitelné, přestože k Narutovi dost tvrdé. Myslím, že Jiraiya trochu doplatil na to, že se v příběhu objevil až o něco později, řekla bych, že Kishimoto už pak prostě jen neměl a nemohl mít zpětně pro všechno vysvětlení. To je samozřejmě trochu obcházení a meta řešení problému, ale osobně mi to dává smysl ve chvíli, kdy se mi zdá prostě strašně divné, že by Jiraiya byl celé roky "v pohodě" s tím, že se na Naruta vykašlal.
Každopádně děkuji za krásnou a melancholickou povídku. Moc hezky se četla. Smiling

Už jsem čekal dost! Dvanáct let! Na Konoze!

Obrázek uživatele Rahzel
Vložil Rahzel, Út, 2019-09-10 22:34 | Ninja už: 2323 dní, Příspěvků: 745 | Autor je: Student Akademie

Ďakujem Lee za venovaný čas. No vidíš, a ja som práve dumala nad tým, či to nebude príliš netvorivé použiť pieseň vo forme skutočnej piesne. Ako som aj v poznámke spomenula, Sanninovia sú reálne a sympatické charaktery, čas od času sa nájdeme v každom z nich. Nie sú perfektní a ani sa perfektnými nestali.
Je pravdepodobné tvoje vysvetlenie - autor, ktorý vymýšľa príbeh za pochodu má dosť náročnú úlohu a niektoré veci sa jednoducho vyvinú tak, že keď ich chceme zdôvodniť, objavia sa všeliaké prekvapenia. Mne sa to ako námet na FF celkom pozdalo a snáď som tú škvrnu na Jirayiovom charaktere nerozmazala. V skutočnosti, človek stojí niekedy pred takými voľbami, kde ani jedna z možností nie je úplne dobrá, bezbolestná, šťastná. Napriek tomu musí voliť.

Obrázek uživatele Senpai-sama
Vložil Senpai-sama, So, 2019-08-24 22:40 | Ninja už: 2683 dní, Příspěvků: 3005 | Autor je: Metař Gaarova písku

Náš Džiraija si ozaj rád popíjal a úplne súhlasím, že bary a podniky sú najlepší zdroj informácií. Páči sa mi, ako si opísala Oročimara Kakashi YES Práve pozerám anime, ako sa "preporodil," keď ho Sasuke znovu oživil a našiel nový zmysel života. V podstate aj jeho podnietil k zmene nazerania na svet Itači, keď priznal Sasukemu vlastné zlyhanie pri rušení Edo Tensei, Oro to otvorene povedal. Mnoho múdrych myšlienok vyslovil pri stretnutí so všetkými hokage, aj keď ratoval Cunade. Tiež konštatoval, že zlyhal. Oročimaru zmizol a Cunade tiež, Ero-sennin ostal sám. Toto je ozaj veľmi múdre: „Nemusíš mít odpověď, jen pokračuj v hledání.“ Skutočne je vytrvalosť základom nielen cesty nindžu a nádej by sa mala pridružiť. Nuž, oslavovať smrť sa mi zdá tiež zvrátené, aj keď by sme mohli diskutovať o tomto pojme celé veky Puzzled Zaujímavo Tretí utešuje malého Naruta a vysvetľuje procedúru s lampiónmi. Veľmi citlivo si napísala o Narutových očiach, aj o spôsobe, ako mu Džiraija osvetlil sviatok Obon Hrozná tragédie... Zaujímavé, že legitímne deti nemal, ale vedel sa vcítiť do detskej duše aj so sirotami z Dažďovej. Bol to ozaj obetavý a vnímavý človek Úpa boží!!! Juuj, tá odporná Rada, ani nevieme, či mali svoje rodiny Bad Nuž, nakoniec dodržal svoje predsavzatie a dal Minatovmu synovi všetko, čoho bol schopný. Nastolila si zaujímavú otázku - porovnanie dvoch tímov. Nie som si celkom istá, že Tým 7 skončil šťastne. Oro je mysliteľ a Cunade veľmi rešpektoval, ak ju tajne aj nemiloval na rozdiel od Sasukeho a Sakury. A kdeže je osobnosť Sakury voči Cunade. Džiraija Cunade hlboko miloval, neraz sa jej otvorene vyznal, ale Narutove city voči Sakure boli dosť detinské. Zdá sa, že Naruto dával väčšiu prednosť priateľstvu pred láskou, preto aj tá jeho fixovanosť na Sasana. Možno to má korene práve v jeho detskej osamelosti. Pohladil ho vôbec niekedy niekto? Puzzled Gára sa radšej neoženil a deti adoptoval. Mám dojem, že aj láska Cunade k Danovi sa nakoniec zmenila na krycí manéver. Uzavrela by som to tak, že Tím 7 osobnostne nijako nestačí na Tím Sandaimeho. Príbeh sa ti podaril parádny a pesnička sedí ako ušitá Ino ti gratuluje!

Obrázek uživatele Rahzel
Vložil Rahzel, St, 2019-09-04 17:22 | Ninja už: 2323 dní, Příspěvků: 745 | Autor je: Student Akademie

Chvíľu som rozmýšľala, čo odpovedať na Tvoju úvahu. To "štastie" tímu 7 som videla v tom, že Sasuke sa nakoniec vzdal svojich plánov, ktoré by ho boli viedli hlbšie do tmy a samoty, zatiaľ čo Orochimaru sa svojich plánov nedokázal vzdať za žiadnu cenu, nech to bolo spojené s akýmkoľvek (a kohokoľvek) utrpením. V tom bol tím 7 "úspešnejší" a ich nádej priniesla ovocie. Kvalitu osobností som skutočne nemala v pláne porovnávať, práve z dôvodu, že každý je originál a porovnávanie nemá zmysel. Členovia tímu 7 mali kvality a slabiny iné než Sarutobiho tím.
Čo ma však zaujalo na tvojom komentári je zmienka o tom, že Naruto dával prednosť priateľstvu pred láskou a z čoho to mohlo prameniť. Aj vo sv. Písme stojí: „Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo." Mt 19,12 Faktom je, že dieťa bez rodiny nemá "vzor". Aj keď označiť to termínom "vzor" sa mi protiví. Je to celá škála pocitov, obrazov, dotykov a prejavov, o ktoré je ochudobnené. V priebehu života si človek musí nájsť skutočnosť, na ktorú dokáže zamerať svoje city, svoju vnútornú energiu, svoju dušu a táto skutočnosť sa stane najdôležitejšia. Je veľmi ťažké to zmeniť.

Obrázek uživatele Akumakirei
Vložil Akumakirei, Čt, 2019-08-15 01:11 | Ninja už: 5645 dní, Příspěvků: 2348 | Autor je: Editor všeho, Editor FF, Prostý občan

Vidím ty lampióny... září a vznášejí se nad černou řekou, která tiše plyne. Slyším i tu řeku.

O Sanninech jsem toho četla spoustu a pořád mě neomrzeli; asi ani neomrzí, když je vidím tak citlivě, něžně podané. Narutovo rané dětství by mě zajímalo, zvlášť kdo se staral a kdo se z jakého důvodu naopak nestaral... Líbí se mi, jak jsi to zkusila vysvětlit.
Popravdě... nevím, co psát, vyvolalo to ve mě krásný melancholický pocit, a tak si ho v sobě jen tak nechám a nebudu kazit dalšími slovy, pardon.

Mise samozřejmě uznána.
Omluva není třeba, i když děkuju Smiling Pohoda, na drobných úpravách nebazíruju.

.Seznam FF, Poslední FF: Šampioni těžké váhy | Na kočku a na myš | Rozkaz zněl jasně | Bohům padají z talířů drobky
. • V noci jsou všechny kočky černé.
.Some days, some nights...

Obrázek uživatele Rahzel
Vložil Rahzel, Čt, 2019-08-15 20:27 | Ninja už: 2323 dní, Příspěvků: 745 | Autor je: Student Akademie

Ďakujem za spätnú väzbu. Nebola som si istá, aký dojem ten text vyvolá. Vždy sa teším na prípadnú kritiku alebo úvahy, nad ktorými môžem ďalej hĺbať, ale aj keď si sa rozhodla len vyjadriť svoje pocity, som vďačná. Tiež často nie som schopná iného komentovania. Vlastne väčšinou. Preto moje komentáre nie sú také konštruktívne ako vaše, čo tu tvoríte už roky.