Hi no ishi II: Nová misia - 2. Rozhovory v pracovni

Miestnosť, do ktorej vstúpila, bola sporo osvetlená mihotajúcim sa lúčom. Druhú osobu vnútri nevidela, ale cítila ju. Neprehliadnuteľná autorita, moc a energia jej majstra ju nenechávala na pochybách, že je to najsilnejší ninja, akého pozná.
„Momoe - vedenie mesta sa rozhodne požiadať o pomoc proti povstalcom. Je pravdepodobné, že vyšlú žiadosť práve do Konohy. Ninju, ktorého poveria touto misiou, nesmieš spustiť z očí."
„Hai, sensei."
Z preťahujúceho sa ticha nebolo zrejmé, či rozhovor bude pokračovať, ona však bola zvyknutá trpezlivo čakať.
„Dnes odpečatíš ďalšieho Uchihu."
„Ďalšieho?"
Snažila sa, aby nevôľa z jej hlasu nepresakovala. Majster nezniesol spochybňovanie svojich priamych rozkazov.
„Stretneme sa o šiestej na obvyklom mieste."
„Hai."

Mala svoju prácu vlastne rada. Teda kolegov, vládnu budovu, dokonca aj uniformu, ktorú mali úradníci predpísanú. Čo neznášala, bola tá maska, ktorú nasadzovala vždy, keď sa musela účastniť zasadnutia vlády - ako dnes. Tá koncentrácia snobov, zbohatlíkov a predovšetkým potomkov vrahov všetkých ninjov v ich krajine v nej vyvolávala zmiešané pocity: nevoľnosť, zúrivosť, ľútosť, sebaľútosť, vinu. Uhladila si skladanú tmavomodrú sukňu, do ktorej mala zakasanú oranžovú blúzku a nastúpila do výťahu. Kľúčik zasunula do dierky a navolila najvyššie poschodie. To, ktoré najviac nenávidela, a ktoré sa snažila každý deň v práci ignorovať, aby tu vôbec vydržala. Ale ono existovalo. Žili si pod ním celkom spokojným životom. Veľa nechýbalo, dalo by sa minulosť hodiť za hlavu a užívať si bezstarostnosť prítomnosti, či snívať o budúcnosti. To však nemohla. Nechcela. Sľúbila, že urobí všetko preto, aby sa na minulosť nezabudlo, a aby sa jej dostalo zadosť.
Dvere sa s nehlučným zasunutím otvorili. Vítal ju chladný hypermoderný interiér a pár známych hnedých očí. Našťastie na to nie som sama.
„Ahoj, Hima."
„Ahoj, Hiroki."
Cítila jeho túžbu vyjsť jej v ústrety a stisnúť jej ruku, no neurobil to. Bola rada. Vedela, že chcel čosi viac, čo mu ale nemohla dať. Ona chcela len spojenca, spolupracovníka. Viac nepotrebovala.
Pozrela na hodinky – o dve minúty jedenásť. Zasadnutie začne o pár minút. Pochopil to a vykročil za ňou smerom ku stráženým dverám. Stráže ich poznali, nepatrne im kývli na pozdrav a otvorili ťažké dubové dvere.
„Slečna Uzumaki Himawari. Pán Akiyama Hiroki.“
Ohlasovanie príchodzích evokovalo stredovek – pohľad na zasadací stôl, obložený osobnými počítačmi zúčastnených, tento dojem rozbíjal.
Klaňanie pri pozdrave sa nevyžadovalo, preto od neho každý upúšťal.
Pozdravila sa a s Hirokim v závese nehlučne zaujala svoje miesto na konci stola, ako pozorovateľ. Boli tu, aby zastupovali bezpečnostné zložky mesta, aby sedeli, mlčali a počúvali. Nič viac, ale ostatní nemohli ani toľko. Len málo zástupcov verejnosti sa mohlo účastniť rokovania vlády. Po svojej pravici mala predsedu sociálneho úradu, predsedu zdravotníckej organizácie, predsedu odborov, starostu, ktorého funkcia bola len formálna. Rozhodovalo sa pri tomto stole a jeho úloha bola oklieštená na styk s verejnosťou. Úrad starostu zodpovedal za to, aby prijaté uznesenia boli správne a bezodkladne komunikované obyvateľom mesta. Preto vedľa neho sedela jeho sekretárka. Vyššie sedeli všetci ministri.
Presne o jedenástej vstúpil inými dverami, ktoré neviditeľne splývali s dreveným obkladom miestnosti, ministerský predseda Fukui Shouhei a zaujal miesto v čele stola. Po jeho pravej ruke zasadol vysoký muž v dlhom antracitovom plášti so starostlivo pestovanou briadkou. Celé jeho vystupovanie napovedalo šľachtický pôvod. Vynímal sa v zástupe oblekov ako exotický vták. Na pravej ruke sa mu blýskal zlatý prsteň s veľkým rubínom. Z hĺbky toho dračieho oka vystupoval znak. Z tejto vzdialenosti nebol čitateľný, ale ona vedela, že je na ňom vyryté jeho meno: Úsilie. Úplne ho vystihovalo. Rodové meno nemal, akoby bol vzdialene príbuzný s cisárskou rodinou, na ktorú spomínali už len legendy. Muž bol vedúci Bezpečnostných oddielov – jej priamy nadriadený - Kokorozashi-sama. Niektorí ho považovali za závan minulosti a správali sa k nemu blahosklonne, ale tu prítomní vysoko postavení úradníci voči nemu prechovávali až zbožnú úctu. Povrchnejší pozorovateľ by za tým nehľadal iný dôvod než peniaze, ktorými štedro zásoboval mestskú pokladnicu zo svojich úspešných obchodov.
Všetci sa usadili a rokovanie mohlo začať. O závažnosti situácie s "prebudenými“ Uchihovcami už nikto nepochyboval. Aj dnes to bol hlavný bod programu.
Minister financií, Toshi Marise, nízky a vyschnutý muž v stredných rokoch vystúpil prvý s hlásením o stave hospodárenia. Nelíšil sa príliš od toho minulomesačného a Himawari mala problém koncentrovať sa na jeho monotónny hlas. Na konci zaodŕhal, čo ju prebralo, predtým ako skonštatoval: „Hromadiace sa incidenty Uchihov sa vymkli akejkoľvek kontrole a ich zahladzovanie pred očami verejnosti stojí mestskú správu veľa financií.“
Pokračoval po krátkej odmlke, akoby váhal, či si to môže dovoliť povedať: „Za týchto okolností nebudem môcť dlhšie ignorovať opakované žiadosti našich bezpečnostných zložiek o navýšenie rozpočtu.“
Ústa ministerského predsedu, už i tak zomknuté, sa ešte viac zovreli. Každý z prítomných vedel, že žiadať o navýšenie rozpočtu je krajné riešenie. Pridať Polícii a Bezpečnostným oddielom na úkor zdravotníctva, školstva či ministerstva práce a sociálnych vecí, ktoré obyvatelia vnímali neustále ako podvýživené, vláde na popularite nepridá.
O slovo sa prihlásil minister zahraničných vecí Yoshida Morimoto.
„Skôr ako pristúpime ku krokom, ktoré pred verejnosťou budeme musieť zdôvodniť, mali by sme znovu zvážiť stratégiu, ktorú som predstavil už na minulom zasadaní. Nemôže napáchať škody, ktoré by prevýšili úžitok z nej plynúci."
Okolo stola sa rozbehlo tiché mumlanie, z ktorého ale nebolo jasné, kto s ním súhlasí, a kto naopak.
A je to tu, pomyslela si Himawari a zbystrila pozornosť.
„Skutočne nemôže?" postavil sa do opozície minister vnútra Kazuki Minoru.
„Ak prenecháme riešenie našich vnútorných záležitostí vonkajším silám, stratíme suverenitu, za ktorú sme tak ťažko bojovali."
Himawari si nemohla pomôcť. Cítila to rovnako. Príliš veľa krvi bolo preliatej na oltári svojbytnosti ich krajiny.
„Okrem toho," Kazuki kul železo, kým bolo horúce, „nabúralo by to našu, dlhé roky budovanú, tvár nezávislosti od ninjov a ich systému."
Viacerí súhlasne prikyvovali, aj keď mlčali.
Stojaci Yoshida si jeho sťažností vypočul so stoickým pokojom, ale nehodlal sa vzdať tak ľahko.
„Ak ale nič neurobíme táto nezávislosť nás uvrhne do zmätku a nepokojov, v ktorých sa naša krajina už raz rodila, a ktoré si pamätá len málokto dnes žijúci. Azda preto vaše obavy nie sú dostatočné. Požiadať o diskrétnu pomoc Konohu, ktorá má s bojom proti Uchihom najviac skuseností, je plán s vysokou mierou úspešnosti, nezaťaží to neúnosne mestskú pokladnicu a ani sa to nemusí dostať na verejnosť."
„Pred vonkajším svetom však priznáme našu neschopnosť vysporiadať sa s vlastnými problémami sami. A navyše, úrad Hokageho získa informácie o našej jednotke ninjov, ktorej existenciu sme oficiálne viackrát popreli," vytiahol Kazuki kartu, na ktorej efekt sa najviac spoliehal.
„To nie je jednotka ninjov." Kokorozashiho hlas bol mierny, no tón nepripúšťal nesúhlas. Počas rozprávania sa neobťažoval so vstávaním. Túto výsadu mal od nepamäti.
„Sú to naše Bezpečnostné oddiely, priamo podliehajúce ministerskému predsedovi a úradu vlády. Nemajú žiadneho ďalšieho vodcu, netrpia konfliktom záujmov medzi vedením krajiny, vedením skrytej dediny a vlastnými klanmi. Skrytá súmračná ako jediná dosiahla úplnú fúziu týchto zložiek, a tak zredukovala potrebu ninjov na minimum, potrebné k presadzovaniu výlučne vnútorných záležitostí našej krajiny."
Himawari držala ruky schválne pod doskou stola, aby zakryla tras. Keby nevedela, že je Kokorozashi na strane ninjov, za tieto slová by ho nenavidela. Pár jeho ďalších slov jej zatiaľ uniklo.
„Zjavne si väčšina z vás neuvedomuje veľkosť problému, ktorému čelíme, a ktorý rastie každým dňom, ba aj každou sekundou, čo tu diskutujeme. Pre vykreslenie len pripomeniem, že klan Uchiha za čias minulého povstania prakticky vyhladil členov klanu Uzumaki v Zemi tieňov, hoci išlo o veľmi nadaných ninjov s mocnými technikami. Nenechajme tento problém prerásť do rozmerov, s ktorými si nebudeme vedieť poradiť."
Akoby mimochodom jeho zrak zablúdil k Himawari. V čiernych očiach čítala, že vie o jej nechuti obrátiť sa práve na Konohu, a neschvaľuje ju.
Do konca zasadania bol návrh požiadať o pomoc ninjov v Zemi ohňa prijatý.

„Je to misia v utajení - musíš zmeniť vzhľad. Navrhujem čo najkratší zostrih."
Naruto si zdesene prehrabol polodlhé vlasy.
„To snáď nie! Rozhodol som sa, že chcem mať vlasy také cool ako mal oco."
Potom sa však trochu zháčil a mimovoľne poškrabal ukazovákom na brade.
„Aj keď je pravda, že si ich trochu krátim, pretože pri misiách to zavadzia vo výhľade. Nechápem, ako s tými dlhými vlasmi otec dokázal fungovať."
Kakashi beznádejne zaboril hlavu do dlaní a viac než Minatov závideniahodný účes si prial mať jeho nekonečnú trpezlivosť.
„Melieš ako rozvodnená rieka," zahuhlal pomedzi prsty, „bavíme sa tu o zmene identity - vlasy sú to najmenej, čo ma trápi. Čo ale urobíme s tým ostatným?"
„Akým ostatným?" Naruto samozrejme nechápal.
„Tvojím vystupovaním, hlučným vyjadrovaním, táraním bez rozmyslu. Toto potrebujeme zmeniť."
„Veď to už nebudem ja!" búril sa mládenec v kancelárii Hokageho.
„A práve o to ide. Potrebujem z teba niekoho ako je Sai."
„Hé? Taká studená ryba nedokážem byť ani keď budem polomŕtvy."
„Dobre, ale aspoň sa pokús. Nejde o to, aby si bol chladný či nespoločenský - práve od tvojej schopnosti zapadnúť a nájsť si priateľov si veľa sľubujem. Musíš sa ale naučiť na seba zbytočne neupozorňovať a hlavne mlčať, počúvať a rozmýšľať. Viem, že to dokážeš, keď ide o niečo, na čom ti záleží," uzavrel svoju analýzu aktuálny vodca Skrytej listovej.
Narutovi dobre padlo, že jeho majster v neho verí, ale zároveň cítil istú neistotu. Vlastne si bol istý, že Kakashi-sensei vždy vie viac ako on, ale nebol si istý, či naozaj chce vedieť, či to dokáže. Ako to povedal sensei? Záleží mu na tom?
Kakashi pozoroval mladíkovo mračiace sa čelo a mohol sa len domnievať, aké myšlienky mu práve tiahnu hlavou, aj keď bol presvedčený, že jeho odhad by nebol ďaleko od pravdy. Nemalo zmysel nechávať mu viac času na rozmyslenie.
„Pozri, uvidíme ako veľmi to zvládneš. Potom sa rozhodnem, či to bude stačiť na túto misiu. Ber to ako ďalší tréning - už si dávno netrénoval. Však ty máš výzvy rád."
„To je nefér, Kakashi-sensei," Naruto sa zatváril zmučene. Za žiadnu cenu to nevzdám! Ale nebyť sám sebou?
„A budete ma trénovať vy, dattebayo?"
„Bohužiaľ, povinnosti Hokageho mi to neumožnia, i keď popravde, rád by som sa z nich ulial. A keď si pomyslím, že alternatívou je trénovať teba, tak to je už dosť čo povedať. Ale teraz sa vráťme k podrobnostiam k misii," zahováral Kakashi nelichotivú úvahu skôr, ako by mal Naruto čas sa nad ňou zamýšľať.
„V prvom rade ti poviem niečo o Skrytej súmračnej, v ktorej sa misia bude plniť. Veľké mesto vyrástlo na troskách krajiny, kedysi nazývanej Zem tieňov. Už niekoľko generácií je sídlom vlády ľudu a nefinancuje si žiadnu skrytú ninja dedinu. Na čele vlády stojí predseda a jeho právomoci sú porovnateľné s právomocami našich feudálnych pánov. Miesto poradcov zastávajú ľudia vo funkcii ministrov. Krajina sa uzavrela do izolácie po veľkej občianskej vojne v dávnej minulosti. Už za čias môjho štúdia na akadémii sa o nej dostávalo do obehu len málo informácií a väčšinou nie z prvej ruky. Čo myslíš, prečo?“
Naruto bol otázkou zaskočený.
Kakashi ani nečakal nejaké zázraky. Sám mal len žalostne málo informácií uchovávaných v konožskom archíve, preto pokračoval vo vysvetľovaní.
„Dalo by sa povedať, že sa odtiaľ nevrátil žiadny ninja, ktorý by o situácii v Skrytej súmračnej podal vierohodnú správu. Postupne sa ninjovia o toto územie prestali zaujímať a rešpektovali ho ako no-go zónu.
Narutovi prišiel okamžite na myseľ Jiraiya-sensei a jeho posledná misia v Skrytej dažďovej. Zrazu ho to začalo zaujímať.
„Vedenie krajiny sa obrátilo na nášho feudálneho pána so žiadosťou o spoluprácu s Konohou. Vyžiadali si misiu v utajení pre jediného ninju, aby v Skrytej súmračnej pomohol s vyšetrovaním incidentov, ktoré majú údajne na svedomí ninjovia užívajúci nejaké Doujutsu. Podľa obdržanej správy, túto očnú techniku držali doteraz pod kontrolou zapečatenú, ale vytvára sa tam skupina – nazývajú ich Prebudení – ktorá ju dokázala odpečatiť. Hneď sa postavili do opozície proti vláde a vyvolávajú nepokoje. Ministri sa obávajú, že rebelujúca skupina sa pokúsi o štátny prevrat, čomu chcú zabrániť za každú cenu. Na Konohu sa obrátili pre naše skúsenosti s klanom Uchiha. Feudálny pán si žiada, aby misia bola pridelená mimoriadne schopnému ninjovi, pretože Zem ohňa je Skrytej súmračnej zaviazaná. Po poslednej veľkej vojne ninjov poskytli bezúročne významný objem materiálu na obnovu krajiny, ktorý v tom čase nedostatku nebolo možné vôbec zabezpečiť. Je teda v záujme feudálneho pána, aby táto misia prebehla úspešne. Tvojou úlohou bude infiltrovať sa do Skrytej súmračnej, zhromaždiť informácie o skupine Prebudených, ktoré by vláde krajiny napomohli k ich zadržaniu. Okrem oficiálnej náplne práce by tvojím cieľom malo byť získanie informácií, o aké Doujutsu sa jedná, a tiež o pečatiacom jutsu, ktoré v Skrytej súmračnej na týchto ninjov použili. Z toho mála informácií, ktoré úrad Hokageho za tie roky zhromaždil, sa domnievam, že tam pôsobila skupina ľudí, zbierajúca techniky, ktoré by zbavili ninjov schopnosti hromadiť a používať chakru. Je možné, že nemá viac pokračovateľov a z toho dôvodu sa začínajú objavovať prípady ninjov, schopných používať svoje techniky. Objednávka na misiu pre nás teda prišla vhod. Na jednej strane budeš pomáhať miestnej vláde udržať mier, ohrozovaný formujúcim sa odbojom, na strane druhej sa pokúsiš zozbierať nové informácie pre nás. Najmä to Fujinjutsu, jeho sila a rozsah, ak je moja domnienka správna, musí byť minimálne triedy A, alebo S. Tvojou prioritou je nezapliesť sa do miestneho konfliktu. Prijali sme misiu na zber informácií. Za žiadnu cenu nesmieš odhaliť svoju identitu. V súčasne silnejúcej atmosfére strachu z ninjov, nedokážem odhadnúť reakciu miestnych civilistov. Porozumel si tomu?“
Naruto vážne prikývol. Rozumel tomu veľmi dobre.
„Ešte niečo. Je ti hádam jasné, že Kuramu používať nemôžeš – prezradil by si sa okamžite. Kage Bunshin tiež používaj s rozumom. V prípade potreby ich pár môžeš vytvoriť, ale určite sa vyvaruj Tajuu Kage Bunshin. Navrhujem použiť pečatiacu techniku na Kuramu. Skús to s ním prebrať.“
Naruto sa mimovoľne chytil za brucho, ako keby mu prišlo zle.
Kakashi sa mu nedivil, tú komunikáciu si nevedel ani predstaviť.
„Nasledujúce tri dni stráviš so Shinom, Saiom a Ino, ktorí ti pomôžu s prípravou. Už som ich informoval. Teraz môžeš ísť. Radšej si dnes už nič neplánuj a oddýchni si. Shino je ranné vtáča,“ prehodil nakoniec otcovským tónom, keď odkladal dokumenty pred sebou na úhľadnú kôpku na kraji stola. Stretnutie sa skončilo.
Naruto sa obrátil na odchod, no v poslednej chvíli mu napadla otázka v súvislosti s práve vypočutými menami.
„Prečo túto misiu vlastne nedostal Sai? Má oveľa viac skúseností s infiltráciou aj premakané techniky posielania informácií.“
„Sai je sirota zo Súmračnej. Po rozpustení Rootu sa ku mne dostali Danzouove materiály o členoch jeho organizácie. Keďže bol zo Súmračnej odvedený do Konohy nie ako novorodenec, ale až ako päťročný, nemôžeme riskovať, že ho niekto spozná.“
Z kancelárie Hokageho odišiel rozhodnutý, že senseiovu výzvu zvládne a tú misiu triedy S dostane. Považuje ho za mimoriadne nadaného ninju, takže ho nesklame. Lenže zovretie v žalúdku nepovoľovalo.