Hi no ishi II: Nová misia - 1. Túžba po moci

Technická poznámka

Viem, že sa to nepatrí, ale pred samotným čítaním by som chcela vysvetliť, prečo je tento diel označený ako druhá časť príbehu. Plánujem to ako trilógiu a najviac mám napísané práve z druhej časti. Možno som mala počkať, kým to dokončím (to by ale nebolo tak skoro, a vlastne ktovie kedy). Takže prvej časti sa podľa situácie budem v budúcnosti venovať. Zatiaľ to nemá na zrozumitelnosť nijaký vplyv, tak mi, prosím, odpustite.
A ešte - kurzívou sú nevypovedané myšlienky. Nehodilo sa mi dať ich ako priamu reč.

Fiaker zastavil pred honosným sídlom a ku dverám sa okamžite ponáhľal lokaj vo výstrednej rovnošate. Ikkyuu, syn feudálneho pána Zeme ohňa, si proti svojej vôli uvedomil, že hoci je kočiar o dosť pohodlnejší než nosidlá, nemôže sa rovnať dojmu luxusu a extravagantnosti, akým pôsobilo pár naleštených vozidiel, ktoré tu boli pristavené. Volali ich automobily, boli hlučné, rýchle a dovoliť si ich mohli len tí najbohatší. S jedným z nich sa dnes stretne. Zožierala ho závisť a zlosť pri predstave, že on, dedič veľkej krajiny, musí prísť na audienciu k obyčajnému obchodníkovi. Malo by to byť naopak! A raz aj bude! prisahal si v duchu. Raz bude rovnocenným partnerom všetkých týchto zazobancov, a tiež sa bude vyvážať na autách. Jeho otcovi stačí tá ne-moc, ktorú má, ale on má oveľa väčšie ambície. Preto tu dnes je, aby sa čím skôr stali skutočnosťou.
Keď vystupoval, kočiar sa naklonil a on sa od hanby začervenal. Našťastie pod bielym púdrom to nebolo viditeľné. Len on cítil, ako mu horia líca. Budúcnosť sa pred ním vznášala, žiarivá a nablýskaná ako budova, do ktorej vstupoval.

Pán Kokorozashi bol mocný muž známy tým, že návštevy osobne prijíma, len ak to uzná za potrebné. Úspechom vlastne bolo už to, že súhlasil s audienciou. Väčšinu žiadostí vybavovali jeho zástupcovia. Dnešné stretnutie dohodla jeho asistentka na verejnosti. Ikkyuu zistil, že v súkromí nikoho neprijíma. Vlastne nik nevedel nič relevantné o jeho pôvode, ani jeho sídle – známe bolo len jeho súčasné pôsobenie v Skrytej súmračnej dedine. Aj keď hovoriť o tomto veľkom meste ako o dedine sa dalo len v historických súvislostiach. Oficiálne sa vedenie mesta zhodlo pre skrátenie názvu na Skrytá súmračná. Mesto sa rozrástlo natoľko, že pojalo takmer celú Zem tieňov, takže tento názov krajiny sa už skoro nepoužíval. Nebola to destinácia, ktorá by umožňovala voľný pohyb cudzincov. Existovala prakticky v izolácii a vstup bol len pre pozvaných. Žiadosť, ktorú poslal na úrad vlády Ikkyuu, bola vybavená promptne len kvôli jeho vysokému spoločenskému postaveniu. Iní nemali toľko šťastia. Aspoň to ho svojím spôsobom hrialo pri srdci.

Sluha rozhrnul ťažký zamatový záves, ktorý neprepúšťal na druhú stranu svetlo z vysvietenej chodby a pohybom ruky naznačil, aby vstúpil. Vykročil neisto, oslepený temnotou.
„Pán Madoka Ikkyuu, syn Hi no Kuni Daimyou.“
Hneď ako ho predstavil tichým, rezervovaným hlasom, nehlučne sa vzdialil. Záves znovu zapadol a miestnosť sa ponorila do tmy. Chvíľu trvalo, kým veci nadobudli svoje tvary. Nebola to vlastne miestnosť, ale lodžia, obložená podľa všetkého drevom. Celé zariadenie predstavovali dve čalúnené kreslá. Jedno bolo prázdne.
„Posaďte sa.“
Hlas znel priateľsky, no jeho majiteľ sa neunúval postaviť na privítanie. Dokonca ani len obrátiť. Nebolo to slušné, ale bol to Ikyyuu, čo niečo potreboval, tak potlačil nutkanie prejaviť svoju nevôľu. Rozhodne sa však nehodlal ponižovať. Posadil sa bez pozdravu.
„Za chvíľu to začne.“
Jeho spoločník sa zahľadel do priestoru pred sebou. Ikkyuu nasledoval jeho pohľad a uvidel bojovú arénu, tlmene osvetlenú, zatiaľ dokonale prázdnu. Cítil, akoby v celom tom priestore boli sami dvaja. Napriek tomu odpovedal skoro šeptom.
„Ďakujem za pozvanie.“
Kokorozashi zjavne neplytval slovami na bezobsažné frázy.
„Prichádzate v mene svojho otca, alebo z vlastnej iniciatívy?“
Šľachtic podvedome pohodil hlavou.
„Prichádzam, aby naša krajina mala budúcnosť." Aby som ja mal žiarivú budúcnosť, chcelo sa mu zakričať.
„Otec nechce vidieť, že jeho moc je len formálna a v skutočnosti o záležitostiach v Zemi ohňa rozhoduje Hokage ako ten tieň klanu Nara, ktorý vás donúti robiť to, čo vyhovuje ninjom.“
„Ak vidíte svoju budúcnosť v oslobodení sa spod vplyvu ninjov, musíte ovládnuť ich silu,“ nadviazal na jeho slová muž po jeho pravici. „V časoch mieru je to jednoduchšie – nemajú za čo bojovať a u radových bojovníkov skôr či neskôr nastanú finančné suchoty. Skryté dediny budú nútené stenčovať svoje stavy a v tomto momente bude spasiteľom ten, kto im ponúkne prácu – boj.“
„Nemal som v úmysle rozpútavať ozbrojené konflikty.“
„To ani ja,“ v Kokorozashiho hlase sa zachvelo pobavenie, „preto som si zvolil tento spôsob.“
Opäť sa zadíval pod seba. Reflektory ožili a ich svetlo naberalo na sile. Ožiarili plochu arény, no okrajom odhalili aj ľudí v hľadisku. Lodžie a balkóny boli plné mužov a žien z vyšších vrstiev. Aj v sporom svetle pobadal odlesky šperkov a kvalitné látky ich oblečenia. Pocit, že sú tu sami, odtrepotal zaplašený svetlom.
Uvádzajúci predstavil súperov. Jeden bol nukenin z blízkej Oblačnej, druhý neniesol žiadne znaky príslušnosti, ale zaútočil Suitonom. Ikkyuuovi bolo okamžite jasné, prečo cena vstupeniek stúpala priamoúmerne s narastajúcou výškou miesta v hľadisku. Tí najbohatší zaujali lodžie a balkóny, zatiaľ čo diváci v prvých radoch sa dnes večer už nemuseli kúpať.
Kokorozashi odvrátil svoju pozornosť od diania dole. Tento boj ho ničím nezaujal a jeho účastníci pre neho nemali cenu. Ikkyuu to pochopil z nasledujúcich slov.
„Neprichádzam sem kvôli zábave – na to som príliš zaneprázdnený človek, aj keď pripúšťam, že využívam túto vzácnu príležitosť na oddych.“
Zapálil si cigaru a priestor vyplnila sladká vôňa tabaku.
„Hľadám tu ninjov, ktorých by stálo za to vlastniť. To je prvý krok na ceste k ovládnutiu ich moci.“
Videl, že mladíka konečne zaujal. Nezáležalo mu na jeho obdive. Potreboval ho získať pre svoj plán. Pre jeho dosiahnutie bol ochotný hrať sa chvíľu a dobrého patróna a zasvätiť ho do toho najnutnejšieho. Už presne vedel, čím ho naláka.
„Zbieram iba ninjov so zaujímavými technikami. Určite vám je známe Kekkei Genkai. Aj spomedzi nich si vyberám len tých najnadanejších. Pre tento účel je aréna ideálne sito. Samozrejme, väčšinou prichádzajú tí podpriemerní, priemerní, ale niekedy okolnosti privedú aj skutočné perly – či ich ženie náhla potreba peňazí alebo len túžba potvrdiť si svoju jedinečnosť. A od toho som tu ja, aby nevyšla nazmar. Nezáleží mi na množstve, ale na kvalite – tým sa moje oddiely líšia od klasického usporiadania skrytých dedín, kde sa Kage musí starať o všetkých rovnako a zabezpečiť prácu a realizáciu aj pre tých menej schopných. U mňa majú títo lepšie využitie – slúžia ako živé cvičné ciele pre zdokonaľovanie vyvolených.“
“Stále nevidím, ako sa tým blížite k vyšachovaniu ninjov z ich súčasnej vedúcej pozície,“ netrpezlivo reagoval šľachtic.
„Blížim sa k tomu,“ usmial sa Kokorozashi, „ale základom je trpezlivosť. Víťaz musí vyčkávať na vhodný okamih. Keď človek uverí vo svoju jedinečnosť, nenahraditeľnosť, vyvolenosť, nie je ťažké si uzurpovať jeho oddanosť. Je to skoro ako závislosť. Mne to dáva priestor pre skúmanie ich mocných jutsu. A raz ich ovládnem.“
„Máte na mysli nejaký konkrétny spôsob?“
„Podrobnosti si zatiaľ nechám pre seba – všetko závisí od toho, či urobíme obchod, alebo nie.“
Ikkyuu vedel, že nič nie je v živote zadarmo. Znervóznel. Cestou z prístavu rozmýšľal nad tým, čo by obchodník jeho formátu mohol chcieť výmenou za informácie, ktoré ho zaujímali. Práve začínal tušiť odpoveď.
„Aj vaša zem má zaujímavých a schopných ninjov,“ zaleskli sa Kokorozashimu oči. „Rád by som ich videl bojovať v aréne.“
„Máte na mysli niekoho konkrétneho?“
Bola to len rečnícka otázka.
„Pravdaže – veľmi cenné Kekkei Genkai, posledné svojho druhu – Sharingan klanu Uchiha. Dokonca sa povráva, že v ľavom oku ten Uchiha nosí Rinnegan – oko Rikudou Sennina. Títo ninjovia hrozne radi veria na mýty a legendy, nemyslíte?“
„Obostiera ich tajomstvo a využívajú ho na posilnenie svojej moci,“ skonštatoval mladík namrzene.
„A pritom je to len dokonale vycvičené oko. Dokonalosť, do akej doviedol svoje jutsu ho ale robí jedinečným. A pre mňa zaujímavým. Pripomeniete mi jeho meno?“
Ikkyuu sa nemohol zbaviť pocitu, že sa pýta na otázku, ktorej odpoveď veľmi dobre pozná.
„Uchiha Sasuke,“ odpovedal, ako sa od neho očakávalo. „Bohužiaľ opustil Konohu a o jeho ďalšom pohybe nemáme presnejšie informácie.“
Záblesk pobavenia vystriedal neskrývaný výsmech. Keby chcel, jeho tvár by bola ako nečitateľná maska. Usúdil však, že si môže dovoliť trochu úprimnosti.
„Netrápte sa pre to. Keď vytvorím vhodné podmienky, vyhľadá ma aj sám. Kto ma však momentálne skutočne zaujíma je takzvaný Hrdina Konohy alebo Hrdina poslednej veľkej vojny ninjov.“
„Uzumaki Naruto...“
Šľachticov hlas znel sucho, akoby mu dotyčný ležal v žalúdku.
„Presne tak – Uzumaki a jeho Bijuu. Ak chceme hovoriť o ovládnutí ninjov, nemôžeme ho dosiahnuť bez ovládnutia Bijuu.“
„Ovládnuť ich mali problém aj samotní ninjovia,“ povedal Ikkyuu skepticky. „Nepoznám okrem Naruta prípad, aby jeden človek ovládal viac ako jedného Bijuu, a vždy je to podmienené jeho zapečatením vo vlastnom tele. Aj v jeho prípade ovláda len nejakú časť ich chakry, nie ich samotných. Aj on je Jinchuriki len jedného - Kyuubiho. Na ovládnutie všetkých Bijuu by ste potrebovali nájsť deväť vhodných ninjov, ktorí sa budú môcť stať ich Jinchuriki.“
„Presne tak. A v tomto okamihu mi môžete byť nápomocný. Ako viete, deti sú za Jinchuriki najvhodnejšie. Ak od mala vyrastajú s chakrou Bijuu, je väčšia šanca, že sa ju naučia ovládať, a s deťmi zas môžu dospelí manipulovať podľa potreby.“
„To je síce pravda, ale mne nenapadá žiadny spôsob, akým by som vám vedel zabezpečiť dostatok ninjovských detí na tento experiment. A určite počítate aj s nutnými stratami.“
Kokorozashi sa máličko usmial. Páčil sa mu jeho vecný prístup a začínal dúfať, že ich spolupráca bude fungovať.
„Nemusíme hľadať len medzi ninjami zo skrytých dedín. V minulosti sa mnohí nukeninovia snažili začleniť medzi obyvateľstvo krajín, do ktorých zbehli. Ich deti často neboli priúčané používaniu chakry, ale dispozícia sa nestráca. Stačí len hľadať deti s dostatočnou zásobou chakry. Postarajte sa, aby v Konohe mohli Ninja akadémiu navštevovať aj deti civilistov. Nedúfam, že by sme v dohľadnej dobe mohli získať kontrolu nad deťmi ninjov pod priamym vplyvom Hokageho, ale ak nájdeme medzi civilistami deti schopné používať chakru, môže to priniesť nejakú úrodu. Je väčšia šanca, že sa dajú z nejakého dôvodu získať na našu stranu, či už pre peniaze, slávu, alebo realizáciu v spoločnosti. Minimálne získame prístup k ďalšiemu skúmaniu ich techník a to je jediná cesta, akou môžete ako budúci feudálny pán Zeme ohňa posilniť moc svojho úradu nad vlastnými ninjami. Z mojej strany môžete počítať s priamou finančnou a technickou podporou. Na oplátku mi budete posielať dáta z výskumu, najmä o deťoch z rodín civilistov, ktorí prejavia záujem o zápis na Ninja akadémiu."
Budúci feudálny pán. Znelo to dobre. Už teraz, v tejto chvíli, sa začína písať budúcnosť Zeme ohňa celkom odlišná, než akú písal doteraz jeho otec a všetci jeho predchodcovia. Ak chce zo svojej pozície vytrieskať maximum, musí ísť do toho – nemá inú možnosť. Takáto ponuka sa už viac nemusí naskytnúť.
Hoci si svoju prevahu jeho spoločník uvedomoval, nedával to nijako najavo. S trpezlivosťou volavky vyčkával na jeho rozhodnutie a odpoveď.
„Ale mám jednu podmienku. Zatiaľ jednu. Kyuubi musí ostať Zemi ohňa.“
„Ak máte nejaký spôsob ako Naruta presvedčiť pridať sa k nám, posilniť svoju moc na úkor Konohy, rád si ho vypočujem. Vyriešilo by to mnohé ťažkosti, ktoré pred nami stoja.“
„To nehrozí. Naruto Konohu nikdy nezradí. Ak neviete, už roky ašpiruje na post Hokageho. Ten sa o svoju moc nebude chcieť deliť. Preto musí zomrieť.“
Povedal to tak ľadovo, že to prekvapilo aj Kokorozashiho. Zrazu mal dojem, že za tým musí byť niečo viac než len nevyhnutnosť odstránenia Jinchurikiho. Nejaká osobnejšia nevraživosť alebo rivalita. No v tejto chvíli sa nemal dozvedieť viac, pretože Ikkyuu pokračoval v rozpriadaní svojich plánov.
„A nový Jinchuriki bude pod mojím velením. Ak teda súhlasíte a podporíte ma, ako ste prisľúbili, dohodneme sa.“
„Súhlasím.“ Kokorozashi bol s vývinom udalostí zatiaľ spokojný. S Narutovou smrťou počítal ako hlavnou možnosťou, takže pre tento prípad mal už scenár pripravený.
„Ako viete, moje súčasné pôsobisko je v Skrytej súmračnej. Je to ideálne miesto pre ten druh výskumu, do ktorého chcete zapojiť aj vašich ninjov. Skrytá súmračná je bývalá ninjovská dedina, ako iste tušíte. Po opakovaných závažných incidentoch, zapríčinených miestnymi ninjami, postavilo vedenie krajiny prevádzkovanie tohto remesla mimo zákon. Kto sa nepodrobil, bol odstránený. Z tohto dôvodu sa oblasť stala zaujímavá pre tých nukeninov, ktorí sa chceli stratiť pred lovcami ninjov najlepšie nadobro. Prítomnosť nás ale utvrdzuje v tom, že nič nie je také finálne, aby nemohlo mať svoje pokračovanie. Už pred nejakým časom sa v hlavnom meste rozhorel nový konflikt medzi vedením mesta a potomkami z klanu Uchiha.“
„Uchihovci?“ Ikkyuu nevychádzal z úžasu.
„Mal som za to, že ich klan nemá pokračovateľov.“
„Samozrejme je pravda, že v Konohe boli až na jedno dieťa vyhladení, ale v oveľa dávnejšej minulosti opustili Zem ohňa tí, ktorí neprijali rozhodnutie Madaru o zmieri s klanom Senjuu. V Zemi tieňov tvorili malú, ale stabilnú komunitu. Po odklonení sa krajiny od modelu „jedna zem, jedna skrytá dedina“ bolo ich Kekkei Genkai zapečatené, ale ich potomkovia v krajine pretrvali. Z nejakého dôvodu táto pečať začala práve u nich slabnúť. Je to podivuhodné, lebo u potomkov iných klanov sme nič podobné nezaznamenali. Konoha má s bojom proti Uchihom najviac skúseností. Zariadim, aby sa vedenie mesta obrátilo so žiadosťou o pomoc do Konohy. Vy zas musíte presvedčiť svojho otca, aby na misiu do Súmračnej poslal Hokage práve Uzumaki Naruta. Keď sa v tom zmätku stratí pár ľudí, včetne pár detí, nebude to nič nezvyčajné.“
„Pokúsim sa. Nemal by to byť problém – otec je prístupný presviedčaniu. Len nezabudnite – Kyuubi nesmie uniknúť.“
„To je priorita, samozrejme.“
Kokorozashi vystrel ruku k mladému šľachticovi a ten bez ďalšieho zaváhania stisk ruky opätoval na stvrdenie novej dohody.
„Na znak dobrej vôle prijmite výkonný stroj, ktorý sa nazýva počítač. Ide o výpočtovú techniku vyvinutú v Skrytej súmračnej. Doručí Vám ho moj podriadený. Jeho meno je Rajikaru Susumu a bude Vám plne k dispozícii, nápomocný s jeho obsluhou. Viem si predstaviť, že by ste ho najlepšie využili v kancelárii Hokageho na spracovanie ninja formulárov, ale konečné rozhodnutie prenechám samozrejme Vám."

Ikkyuu odchádzal zo stretnutia spokojný. Jeho priebeh aj výsledok mu otváral nové možnosti na postup. Sediac v rytmicky sa kníšúcom kočiari na ceste k pobrežiu preberal v hlave svoje najbližšie kroky. Kyuubi bude jeho a s ním aj reálna moc. Uzumakiovci sa v priebehu dejín ukázali ako najvhodnejší za Jinchuriki. Našťastie v dedine nie je Naruto jediný ninja z tohto klanu. Z otcových poznámok vedel, že je tu ešte jedna kunoichi a na ňu sa sústredili všetky jeho myšlienky. Plavba do Zeme blesku mu ubehla nevedno ako. Dokonca ani ďalšia cesta v krytých nosidlách jeho rodiny mu nepokazila náladu. Veď už čoskoro sa to zmení.

Po skončení predstavenia a odchode hostí sa Kokorozashi ponoril do seba. Hra, ktorú rozohral, má teraz nové dejstvo a novú scénu. Bude vznikajúci svet novou érou alebo skôr návratom k pôvodnej moci? Moc ninjov už veľmi skoro bude patriť minulosti, rovnako ako moc feudálnych pánov, keď splnia svoju úlohu. Najcennejšia informácia, ktorú mu dnešné stretnutie prinieslo, bolo potvrdenie jeho tušenia, že budúci feudálny pán považuje Rikudou Sennina len za ninjovskú legendu. O existencii človeka, ktorý ovládal všetkých Bijuu, nevedel, alebo tomu neveril. Zdá sa, že skutočnosti z poslednej veľkej vojny ninjov ostali pred ním skryté. Príbeh vzkrieseného Uchihu Obita, ktorého pohltenie všetkých Bijuu skoro roztrhalo a jeho spojenie s nimi bolo tak slabé, že Naruto ich z neho ľahko vytiahol. Príbeh oživeného Madaru, ktorý tiež nedokázal dlhodobejšie udržať stav Šiestich ciest. Jeho cieľ nebol o nič menší. Musí stvoriť nového Rikudou Sennina, a vtedy bude skutočne vládnuť všetkým.