Príbeh Štvrtého

Obloha nad Konohou bola slnečná. Iba pár šedých mrakov prekrývalo modrú oblohu nad mestom. V jednom z domov na ulici stála pri okne žena s dlhými červenými vlasmi, na ktorých mala pripnutú malú sponku. Ako tak leštila sklo okna, pozerala sa pritom hore na oblohu.
„Neviem, či je to dobrý nápad ísť dnes na piknik. Zdá sa, že poobede bude pršať.“ Otočila sa od okna smerom na muža s blond vlasmi, ktorý sedel na stoličke, čítal si noviny a pil kávu.
„Nepreháňaj. Je to iba pár mrakov. Vietor ich určite dovtedy odveje,“ odpovedal jej muž a odpil si z kávy držiac stále noviny pred tvárou, hlboko začítaný do Konožských správ. „Sľúbila si to predsa tým trom nezbedníkom. Povedala si, že keď sa vrátime z tejto misie, niečo dobré pripravíš a urobíme si piknik. Nemôžeme to teraz odvolať. Tak sa na to tešili.“
Na chvíľu zdvihol hlavu od novín, aby sa pozrel na manželku, ale potom sa znova zahĺbil do novín. Ona sa tiež otočila späť, aby doumývala okenný rám. V tom ale počula z hornej izby tlmený buchot. Znelo to, akoby padlo niečo ťažké na zem. Obaja si to namierili hore po schodoch do jednej z izieb. Otvorili dvere na detskej izbe a obaja vošli dovnútra.
Napravo od nich ležala prevrátená stolička a kúsok od nej malý asi 7-ročný chlapček zamotaný v plachte, z ktorej sa snažil nemotorne rozmotať. Matka k nemu pokľakla a pomohla mu vyslobodiť sa zo zajatia bielej plachty.
„Neublížil si si? Čo tu zas vystrájaš za hlúposti, Naruto,“ karhala ho chvíľu, no potom si ho privinula k telu a objala. „Chceš ísť na piknik s hrčou na hlave?“
Jeho otec zatiaľ napravil stoličku, na ktorú sa posadil.
„Som Hokage a zvolávam svoj ľud,“ povedal blonďáčik a postavil sa pyšne na nohy.
„Ale pekne neporiadny Hokage. Povedala som ti, aby si si po raňajkách upratal hračky. Ako chceš dávať príkazy ľudu, keď ty sám nepočúvaš tie moje?“ Kushina sa postavila a zmotala plachtu do klbka. „Do obeda aby bol všetky hračky na svojom mieste. Potom vyrážame,“ dokončila a odišla z izby.
Naruto na pozrel na svojho otca, ktorý celý ten čas sedel na stoličke, z ktorej ešte pred pár minútami spadol jeho syn.
„Má pravdu. Hokageho práca nie je len o tom dávať ľuďom príkazy, ale aj počúvať ostatných.“ Minato sa postavil zo stoličky, prehrabol synovi strapaté vlasy a odišiel za svojou ženou.

„Rin?“ Ku hnedovláske s očami tej istej farby sa priblížil čiernovlasý chlapec s okuliarmi podobnými plaveckým.
Snažil sa jej prihovoriť, no vždy mal s tým problém. Už na akadémií sa mu páčila, ale kvôli nervozite sa nezmohol k nej prehovoriť viac ako pár slovami, ktoré mu horko-ťažko vychádzali z úst. No ani teraz, keď už akadémiu majú úspešne za sebou a vyrástli do puberty, sa nič nezmenilo.
„Premýšľal som...“ poškrabal sa nervózne za krkom. „Včera bolo...“
V tom ho prerušil jej radostný výkrik.
„Už sú tu!“ Rozbehla sa po lúke a cestou kričala na tretieho člena ich Tímu. „Kakashi. Už sú tu.“
„Päť minút, sensei, stačilo mi 5 minút!“ povedal oduto Obito a pustil z ruky kvety, ktoré pre Rin nazbieral.
Rin utekala po tráve k senseiovy a jeho rodine.
Obito s Kakashim znudene prišli tiež. Obito z toho, že chýbalo tak málo, aby sa s Rin porozprával a Kakashi... no jeho výraz bol úplne normálny. Tvári sa tak vždy. Keďže má tvár zahalenú v maske a vidno mu iba oči, nikto nikdy nevie, akú má vlastne náladu.
Po tom čo sa Rin vyobjíma s Kushinou - jej dobrou priateľkou - pokľakne k ich malému synovi a usmieva sa.
„Ukáž sa mi. Ty si ale vyrástol. A aký si rozkošný.“ S úsmevom mu prstami stlačila obe líčka.
„Au, Rin. Prestaň,“ bránil sa chlapček. „Ja už nie som malý. Ideme sa hrať naháňačku?“
„To iste,“ povedal ironicky Obito, „malý bast...“
„Obito!“ zakrýkla ho Rin.
„Čo. Nasypal mi do jedla piesok.“
Kushina sa pri tej predstave jemne zachychotala a prikryla si dlaňou ústa. To isté aj Minato. Zatiaľ čo Naruto vyplazil na Obita jazyk. Potom sa otočil späť k Rin.
„Zahráme si naháňačku. Naháňaš.“ Jemne ju poštuchol prstami a obaja sa spolu rozutekali po lúke.
Minato sa pozrel na chalanov, ktorý tam ostali s nimi.
„Tak. Ja a Kushina nájdeme vhodné miesto na piknik a rozložíme deku. Čo budete robiť zatiaľ vy?“
„Idem trénovať s kunaiom,“ povedal Obito ešte stále odutý a namieril si to k najbližšiemu stromu.
„A ty. Kakashi?“ pozrela sa na taktiež znudeného chlapca Kushina.
On len mykol bez slova plecom a odišiel.

Kým Kushina a Minato rozkladali deku a chystali veci na piknik, Kakashi sedel na tráve a bez slova pozeral hore k oblohe s mrakmi. V tom ku nemu prišla Rin s uvitým kvetovaným vencom na hlave a jedným ďalším v ruke.
„Kakashi? Tento som uplietla pre teba. Neviem, aké kvety máš rád, tak som tam dala z každého druhu zopár.“ Pokľakla k nemu a keď sa na ňu pozrel, dala mu kvetovaný veniec na hlavu.
Obito s kunaiom, ktorý sa práve chystal hodiť, len ticho stál a sledoval ako sa Rin baví s Kakashim. Odložil kunai a chystal sa za nimi. Keď už bol len kúsok od nich, pribehol k nemu Naruto so žihľavou v ruke, trošku povyskočil a Obitovy ju strčil za bundu. Ten ihneď podskočil a tanečným pohybom sa ju snažil dostať z pod oblečenia. Naruto sa medzi tým začal nahlas smiať na čo sa Rin s Kakashim otočili
„Ty malý...!“
„Obito!“ zahriakla ho Rin s prísnym pohľadom sediac na tráve.
„Ale on mi...“ Keď videl, ako sa Rin stále na neho prísne pozerá, nepovedal už ani slovo.
Zlostne stískal stonku pŕhľavy, aby Narutovy nevystrelil fackou slzy, ktoré mal v očiach od smiechu.
„Poďte si dať sendviče,“ zvolala Kushina deti, ktoré si to hneď namierili na deku. Naruto sa posadil k mame, Obito sa chystal posadiť k Rin, ale tá si to namierila ku Kakashimu.
Netrvalo dlho a z oblohy začali padať kvapky dažďa. Ktoré rázom prerástli v silný lejak. Všetci sa ihneď zdvihli, pobrali veci a utekali sa ukryť do neďalekého otvoru v jaskyni, ktorá bola vedľa lesného porastu, kde Obito pred tým trénoval.
Všetci sledovali neutíchajúci dážď, ktorý padal a nechcem prestať.
„Zdá sa, že tu nejaký čas pobudneme,“ povzdychol si Minato sledujúci dážď spolu s ostatnými. „Takže čím sa zabavíme, kým sa budeme môcť zas vrátiť?“
„Príbehom,“ zvolali v okamžiku Rin aj malý Naruto.
„Ale ten som vám už predsa rozprával mnohokrát.“ Minato nevedel odolať chtivým pohľadom svojho syna a žiačky, a tak nakoniec súhlasil.
Obito sa oprel o skalu, občas pohľadom zazrel na Kakashiho, ktorý ticho sedel vedľa senseia.
„Ty ho nechceš počuť, Obito?“ otočila sa k nemu Kushina.
„Ja počúvam. Tu sa mi dobre sedí,“ odvrkol a ona sa len pousmiala a privinula si z jednej strany svojho syna a z druhej Rin, ktorú brala ako svoju, keďže si vždy priala mať dcéru.
Minato začal rozprávať.

V tom čase bolo len krátko po vojne. Konoha sa spamätávala z nedávneho útoku, ktorý zničil takmer všetko, čo v dedine bolo. Každý priložil ruku k dielu, aby pomohol s opravami poškodených budov. Z niektorých bohužiaľ ostali len trosky. Susedia si navzájom pomáhali a aj neznámi ľudia, ktorý sa dozvedeli o katastrofe, prišli, aby pomohli.
Minato stál na kraji neďalekej hory, kde sa spoločne s Tretím pozerali na škody. Tretí, držiac svoju zapálenú fajku pozeral na svoju kanceláriu, na ktorej robotníci opravovali zničenú strechu. Minato len ticho stál vedľa neho.
„Máme za sebou ďalšiu katastrofu.“ Odmlčal sa Hiruzen.
„Našťastie materiálne škody sú väčšie ako tie na životoch. „ Odpovedal mu Minato oblečený v zelenej veste, ktoré používajú vojaci. Aj on totiž pomáhal obrániť Konohu.
„Svätá pravda.“ Prikývol mu Hiruzen. „ Budova sa dá opraviť, ale život už nikomu nevrátiš.“
Minato na chvíľu mrkol pohľadom na Tretieho ale potom späť na dedinu.
„Počul som, že ideš mať syna.“
Minato sa s úsmevom pozrej na modrú oblohu, cez ktorú preletel kŕdeľ vtákov.
„Počuli ste dobre. Kushina a ja budeme o pár mesiacov rodičmi.“
„Mám pre teba návrh.“
„Uhm...?“ Minato presmeroval zrak z oblohy na Tretieho, ktorý si vybral fajku z úst a vydýchol šedý dym.
„Byť členom vojenskej jednotky a mať doma dieťa nie je veľmi dobré. Kushina môže o teba kedykoľvek prísť v boji.“
„Nebojte sa, ja to zvládnem.“
Hiruzen sa pousmial.
„Chlapče, nechaj ma dohovoriť. Budúcnosť nedokážeš predpovedať. Nevieš vopred, čo sa stane, kým sa to nestane. Preto som sa rozhodol. Až tu jedného dňa nebudem, chcem, aby Konohu viedol niekto zodpovedný, niekto, kto celú dedinu berie ako svoju rodinu.“
„Ale Tretí. Nepreháňajte, nehovorte také veci o vašej smrti. Máte na to ešte dosť času.“
„Chlapče milý, nevieš dňa ani hodiny, ver mi. Osud si nevyberá a každý sa jedného dňa poberie tam hore.“
„Vaša dedina vás ešte potrebuje, verte mi, Tretí.“
Hiruzen znova odfúkol šedý dym. „Ako som povedal. Chcem, aby po mojej smrti viedol Konohu niekto zodpovedný, kto ju bude mať rád ako rodinu a ochráni jej obyvateľov... Niekto ako ty,“ pozrie sa smerom k nemu.
„Ja?“ Spýtavo a zároveň prekvapene sa pozrie na Tretieho.
„Prosím, neodmietni môj návrh. A dokáž mi, že som si vybral správne.“
Minato sa na neho chvíľu pozerá s vážnym výrazom na tváry, no po chvíli sa pousmeje a kývne hlavou.
„Spoľahnite sa. Nedovolím, aby Konoha padla do nesprávnych rúk. Zverili ste my veľkú zodpovednosť a ja vás nesklamem. Prisahám, že jedného dňa naplním váš odkaz a Konoha bude bezpečná pre všetkých jej obyvateľov,“ povie s vážnou tvárou Minato.
„To ja viem, synak. To ja viem.“ Hiruzen sa otočí a pyšne sa pozrie na Minata.

Rin, ešte stále fascinovaná z príbehu, ktorý počula už toľko krát, sa od ucha k uchu usmievala. Kakashi si niečo konárom kreslil do hliny. Obito opretý o skalu chrápal, až to Rin rozčúlilo, zdvihla sa a dala Obitovy pohlavok, na čo sa on ihneď zobudil.
„Ty nevieš, že pred dámami sa nepatrí vydávať takéto zvuky?!“ stála nad ním Rin, ktorá vyzerala ako diablova nevesta.
Minato sa pozrel smerom von z jaskyne. Prudký dážď pomaly ustával, no keďže oblaky pokrývali celú oblohu, stmievalo sa rýchlejšie.
„Mali by sme ísť, teraz sa stmieva rýchlejšie.“
Kushina vzala na ruky svojho syna, ktorý tiež ako Obito medzi tým zaspal a všetci sa pobrali domov.