Tak dlho očakávané vianočné prianie
Tmavá prikrývka pokryla nebo nad mestom. Chumáčiky snehu zľahla dopadali na zem. Biela perina pokryla cesty, stromy aj strechy budov. V zasnežených uliciach Konohy, ktoré sú väčšinou plné jej obyvateľmi, zavládlo ticho a pokoj. Pokoj, ktorý vládne každý rok o tomto čase - čase vianočnom. Kedy všetci odložia spory bokom a stretnú sa s blízkymi.
Na hodinách v dome u Tsunade odbila šiesta hodina večer. Za oknom sa ligotal sneh v svetle pouličných lámp osvetľujúcich ulicu. Tsunade v kuchyni, kde svietila lampa visiaca zo stropu, pokľakla k rúre a pozerala sa cez sklo dovnútra, kde sa pieklo mäso. Keďže ešte nebolo hotové, presunula sa k stolu a začala s vianočným prestieraním. Po dlhom čase bude tráviť opäť Vianoce spoločne s Jiraiyom. Nestalo sa to už pár rokov dozadu. Buď to bolo „vďaka“ ženám, ktoré ho v tej chvíli očarili alebo pre - ako to sám povedal, Narutovu bezpečnosť, kedy pátral po Akatsuki. No tento rok to bude iné. Teda aspoň v to dúfala. V poslednom rozhovore s ním sa zdalo, že Jiraiya to bude brať vážne a naozaj príde.
Na povrch stola prestrela biely obrus a rukou po ňom prešla, aby ho povystierala. Do stredu položila bielu, dlhú sviečku na stojane a na kraje stolov oproti sebe položila taniere a príbory. Naokolo sviečky porozkladala taniere s cukrovinkami, ktoré piekla posledné dva dni a dnes ich na tanier naaranžovala tak, aby tam bolo od každého druhu dostatok.
Potom prišla ku oknu a sledovala ulicu, či na nej neuvidí prichádzajúceho Jiraiyu. No jediné čo z okna videla, bola ulica osvetlená pouličnými lampami, sneh a sneh, ktorý padal na zem, stromy, chodník pri jej dome a lavičku, ktorá bola pri ceste. Pozerajúc von cez okno si v mysli premietala jej posledný rozhovor s Jiraiyom pred tým, ako odišiel.
Bolo chladné ráno - ako to už cez zimu býva. Ostrý a chladný vietor fúkal a opieral sa o bezlisté konáre, ktoré sa pohupovali sem-tam.
V kancelári na stoličke sedela Tsunade. Lakťami sa opierala o pracovný stôl. Bradu mala opretú o spojené o ruky, ktoré boli prepletené prstami. Oči mala zavreté a na jej tvári bolo vidno sklamanie. Jiraiya stál oproti nej vyzeral, akoby čakal, kým Tsunade niečo povie.
„Myslela som si, že tento rok to bude iné,“ ozvala sa do hrobového ticha. „Myslela som si... Teda, dúfala som, že tieto Vianoce oslávime spoločne. Minulý rok si bol na stope Akatsuki, a tak som mala pochopenie. Rok pred tým ťa zaujala akási čiernovláska z pouličného trhu, s ktorou si vydržal asi dva mesiace a ešte pred tým...“
„Ja viem. Všetko si pamätám. Nie je potrebné mi to pripomínať.“ Jiraiya prerušil niť jej spomienok. „Ale tento rok je to rovnako dôležité ako pominulé roky. Ty vieš, že sme dostali správu od susednej Zeme, že sa našla stopa Akatsuki. Musím dať pozor, aby sa nedostali za hranice Zeme Ohňa a hlavne k Narutovi a jeho bijuu.“
Tsunade si povzdychla a oprela sa chrbtom o operadlo stoličky. A prekrížila si ruky na hrudy. Teraz vyzerala skôr urazene ako sklamane, ale to len navonok. Vo vnútri sa zožierala sklamaným. Jiraiya zavrel oči, povzdychol si a znova ich otvoril. Potom urobil pár krokov bližšie k stolu a pozeral sa na urazenú Tsunade. Už ju poznal, a tak vedel, že aj keď to navonok nevyzerá, je z neho sklamaná.
„Splním povinnosť a vrátim sa. Na Vianoce tu budem.“ Jiraiya sa otočil a pomalým krokom odchádzal. Tsunade pozrela, ako odchádza. Medzi dverami sa zastavil a otočil hlavu smerom k nej s jemným úsmevom na perách.
„Dúfam, že večera bude viacchodová, po takej práci človek rýchlo vyhladne.“ Potom pokračoval v chôdzi a zavrel dvere kancelári.
Odrazu začalo niečo páchnuť. Pach ju prebudil s myšlienok, ktoré jej behali hlavou. Vzápätí sa otočila a bežala k rúre. Vzala kuchynské rukavice, otvorila rúru a chytila plech s už zhorenou rybou, pričom jednou rukou mávala okolo tváre, aby rozvírila dym, ktorý jej išiel do tváre. Plech s rybou s buchotom položila na kuchynskú linku a povzdychla si. Otvorila okno, aby sa vyvetralo, a keď zhorená ryba trochu ochladla, vzala ju a hodila do koša. To už bola posledná kvapka, už aj tak nemá dobrý deň a ešte aj táto katastrofa. Tieto Vianoce asi už nemôžu byť horšie, pomyslela si. Posadila sa na stoličku za stôl, lakte si oprela o stôl a tvár si položila do dlaní. Prestala vnímať aj okno, ktoré otvorila a bolo jej jedno, že zima, ktorá je vonku, je už aj u nej doma. O pár minút niekto zazvonil u vchodových dverí. Tsunade zdvihla hlavu od dlaní, zdvihla sa zo stoličky a išla otvoriť. Bolo to veľké prekvapenie, keď vo dverách stál Jiraiya v zimnom kožuchu a s taškami v ruke. Bez slova vošiel dovnútra a položil tašky na kuchynský pult. Tsunade ho nasledovala bez slova, pretože ešte stále neverila, že ho pred sebou vidí stáť.
„Robíš si zimnú atmosféru aj u seba doma?“ neodpustil si uštipačnú poznámku a zavrel jej okno. Potom prešiel k taškám, ktoré priniesol a začal z nich vykladať veci. Z tašky napravo vytiahol niekoľko malých vianočných balíčkov a dal ich pod jej vianočný stromček.
„Snáď si si nemyslela, že prídem len tak s prázdnymi rukami.“ Potom podišiel k ďalšej taške naľavo a vytiahol z nej zabalenú pečenú rybu.
„Ako si...“ ozvalo sa po chvíli z úst Tsunade.
„Tak trochu som tušil. Ako ťa poznám, ty by si tú rybu skôr rozpitvala, ako s trpezlivosťou upiekla.“ Otočí sa k nej a v tom ho Tsunade objíme a v objatí ostanú ešte pár minút. Tsunade sa potešila, že Jiraiya po dlhom čase splnil svoj sľub. Obaja sa, spoločne najedli a rozbalili si darčeky, ktorými si navzájom urobili radosť. Tento večer aj napriek toľkým zlým veciam napokon skončil podľa jej predstáv.
Milý Kyell...
Dúfam, že som zadanie splnila podľa tvojich predstáv a bude sa ti poviedka od Ježiška páčiť. Dúfam, že som splnila všetky tvoje požiadavky ktoré boli
1. nostalgia
2. romantika, cit,
3. Vianočná atmosféra (nepovinné)
Tak ma napadlo, že si sa pri písaní asi často inšpirovala pohľadmi von z okna.
Nové FF: Ďalšie dieťa, Klietka, CSI KONOHA: Sobášny podvod?, Fajka ; aktuálna séria: Krvavá hmla 01 - 03,
ostatné nájdete aj s popismi na - Poviedky značky PALANTIR Fan-mangy: To nestihnem; Dnes neumieraj!; Vlasy...
To nie, ale viem z vlastnej skúsenosti, že keď kukám von z okna väčšinou nad niečím premýšľam
Jak už tady padlo, krásná, milá, klidná povídka, která i přes ten smutek, zahřeje u srdce. Akorát to mělo menší vadu. Bylo to strašně krátké. Nad tím koncem jsem se rozplývala, fandila jsem jim, že by se dali dohromady, a ono nic. Ale díky Tobě je jejich spojení o něco víc reálné.
Jen tak dál. Psaní ti určitě jde, pokračuj v tom.
„Nepodceňujte sílu četnáře.“ Matthew Reilly
FF stránka moje a Nildona!!!
FC pro mě od nellynuska
Náš největší vzor sice zemřel, o tom se hádat nebudu, ale předtím stihl vyučit pár lidí, kteří se rozutekli do celého světa. Nyní se spojujeme opět dohromady, abychom bojovali proti uctívačům Kiry, našeho i eLova největšího nepřítele.
Žáci, kteří se nám zatím podařilo sehnat:
2. Yuki Kaze-san (ta, která jí s tím pomáhá)
3. Shaman-werewolf-sama
4. ivy
5. Neal-X
6. Eros 3in1
7. Kairi.Ratten
8. Shadow-dono
9. Elys
10. M-san
11. MadYoko
12. Buuublinka
13. akai
14. Liss Ryuzaki
15. Enkidu
16. Barbara_Uchiha
17. Sayge
18. June
19. Vurhor
20. uchiha777
21. limetka
22. adabo
23. Nikirin-chan
24. Otaku-chan
25. SuZuKi_ShiHouiN™
26. lacca
27. luccca
28. Ookami-Kyuu
29. Alexx-sama
30. Neko_Hachi
31. Aryen-nyan
32. SASUKE5478
33. cibo91
34. Ayame-Senpai
35. Blue-misty
pro vlastní bezpečnost uvádíme pouze přezdívky a místo fotografií různé obrázky, ovšem ani ty nevedou k naší identitě…
…pokud patříte k nám žákům a následovníkům a odmítáte vše Kirovské můžete se přihlásit, jistě, že pod svou přezdívkou, aby vás Kira nemohl zabít, u mě, nebo TsuchiKim
A den, kdy se nám podaří sehnat všechny eLovy žáky, se stane i černým dnem pro Kirovi příznivce, protože ten den se uskuteční závěrečná bitva, kterou vyhrajeme.
Ďakujem písala som príbehy už aj pred tým ako som začala s FF tu, takže niaky ten základ som mala
Bohužiaľ aj misia má svoj koniec a mňa tlačil čas.
- A Akhara čo sa týka tých spomienok dozadu spomenula som si na Zacka ktorý mi vždy opravuje FF a pri jednej mi poradil aby som dala spomienku späť ako sa to vlastne odohralo. odvtedy to používam takmer do každých poviedok
Bylo to velmi milé. Chudák Tsunade se potýkala s takovým zklamáním, ale Jirayia překvapil a došel i nadílkou. Pořád lituji, že se v anime nedali dohromady. Byl by to zajímavě harmonický pár.
Novinky v mojí tvorbě
Deviantart
Pletení šňůr tradiční japonskou technikou
Gorin - samurajská show
Jé, taková hezká vánoční momentka. Vložit tu rozmluvu s Jiraiyou ve formě vzpomínky doprostřed příběhu byl hodně dobrej nápad, krásně to tam zapadlo a ten příběh dostal trošku složitější konstrukci. A navíc se to hezky pojí s tou "současností" a připálenou rybou.
Moc milý čtení.
Můj milý ježíšku, slovy nedokáži vyjádřit, jak moc se mi povídka líbí! Začetl jsem se do toho tak, že jsem to slupnul jako malinu a u konce jsem měl na krajíčku. Zadání jsi splnila na 1000 %. Je to nádherné, plné citu a k tomu ještě ta vánoční atmosféra. Dnes budu usínat s úsměvem na rtech, protože poslední, na co budu myslet, bude nádherný večer, který tihle dva spolu prožili. Mockrát ti děkuji.
~ Má chlouba, můj malý splněný sen ~
Ďakujem, som veľmi rada že som ti mohla poviedkou urobiť radosť a som nesklamala tvoje očakávania z nej