Všetko je a bolo inak 2

Naruto doskočil pred akadémiu a mieril do miestnosti, v ktorej mal mať zraz s tímom. Celú cestu chodbou sa cítil priam neuveriteľne dobre, tá chakra na neho pôsobila ako droga, ten pocit moci bol priam euforický.
Pri vstupe do triedy sa zarazil, hlas v jeho hlave sa opäť ozval.
„Niekto nás sleduje.“
Chlapec sa porozhliadol. „Zaujímavé,“ dodal si sám pre seba a vstúpil do dverí.
Jeho tímový partneri si ho okamžite všimli.
„Už som si myslel, že syn štvrtého má lepšie veci na prácu ako stretnutie s našim budúcim senseiom,“ okamžite si rypol Sasuke do najlepšieho kamaráta.
„Naruto, skoro si prišiel neskoro, už budeš shinobi, mal by si sa aj tak chovať,“ dodala Sakura a sledovala Naruta kárajúcim pohľadom.
„Prišiel som včas, nie?“ odsekol Naruto a sadol si do poslednej lavice.
„Takže dnes žiadne výhovorky ani nič podobné?“ usmieval sa na neho Sasuke.
„Nepotrebujem výhovorky, Sasuke, nie som predsa večne sa sťažujúci Uchiha, ktorý sa hnevá, že jeho brat je vo všetkom lepší a že ho otec uprednostňuje a mimo to, som tu načas.“
Sasuke sa zamračil, takto sa sním nikdy pred tým nerozprával.
„Stalo sa niečo?“ spýtal sa.
„Už ich nepotrebujeme, nikoho z nich,“ ozývalo sa Narutovi v hlave.
„Nič čo by ťa malo zaujímať, Sasuke,“ drzo ho odbil Naruto a ďalej hľadel von z okna.
„Naruto, čo je to s tebou?“ ozvala sa tentokrát Sakura, keď tu zrazu sa Naruto postavil.
„Je tu,“ potichu zašepkal a dvere sa otvorili.

Sasuke aj Sakura upreli pohlaď na vchod a v nich stál aký si zamaskovaný chlap s čelenkou na oku.
„Zdar, ja som váš sensei Hatake Kakashi, pred tým, než začneme zo zoznamovaním, si musíme ujasniť pár vecí.“
„To, že ste spravili skúšku, ešte neznamená, že ste genínmi, o tom či sa nimi stanete alebo nie, rozhodnem ja.“
Sasuke a Sakura zmeraveli, zato Naruto zovrel ruky v päste a pomalým krokom mieril dolu triedou ku Kakashimu.
„Samozrejme budete ma môcť presvedčiť, že si tie čelenky naozaj zaslúžite.“
„Kto si myslíš, že si?“
„Neprišli sme sem hrať hru o tom, kto je a kto nie je shinobi, skúšku sme zvládli, tak aký je problém?“ chladným hlasom vravel Naruto.
„Naruto, to že mi doma, keď prídem na návštevu, tykáš, si teraz prosím ťa odpusť, odteraz som tvoj priami nadriadený, a tak sa ku mne aj budeš správať, jasné?“
„Čo je to stým chlapcom?“ v duchu si dodal Kakashi.
„Nadriadený?“
„Nám?“ opakoval si Naruto v hlave a celí sa začal triasť.
„Dobre teda, za hodinu na cvičisku, tam si vás preverím či naozaj patríte do sveta shinobi,“ dopovedal sensei a zmizol.

„Čo to do teba vošlo, Naruto?“ hneď po odchode jonina sa do svojho tímového kolegu obul mladý Uchiha.
„Opakujem, Sasuke, nič čo by ťa malo zaujímať, mimochodom na tom cvičisku nám skúste neprekážať, my Kakashiho skúšku zvládneme a nepotrebujeme, aby ste nám tam zavadzali,“ s chladným hlasom prehovoril Naruto a zmizol.
„My?“ Sasuke nechápavo hľadel na miesto, kde pred chvíľou stál blondiak.

Naruta začalo trápiť svedomie, sedel na streche akadémie a premýšľal o tom, čo sa udialo o pár poschodí nižšie. Zatriasol hlavou a na malí okamžik získali jeho oči zase modrú farbu. Bol zhrozený sám zo seba, z toho ako sa správal, ako sa rozprával zo svojím najlepším kamarátom a s budúcim senseiom. Obidvoch prakticky poznal od malička, vyrastal s nimi.
„Prečo?“ pýtal sa sám seba, keď tu zrazu to opäť zacítil, príval sily, oči nabrali červenú farbu a zornička sa mu zúžila.
Svedomie zase utíchlo a myšlienky smerovali len ku jednej osobe.
„My mu ešte ukážeme, kto je komu podriadený,“ s nenávisťou dodal a vyrazil smer cvičisko.

Bol tam skoro, ani sensei ani jeho tým tam ešte nebol.
„Môžeme si robiť čo chceme, kedy chceme a ako chceme, teraz sme jeden,“ ozývalo sa Narutovi v hlave a on sa nechával unášať pocitom moci, ktorý prichádzal spolu s červenou chakrou, prúdiacou cez zlaté mreže priamo k nemu.
Stál uprostred lúky a ani sa nepohol, dokonca ani príchod kolegov ho nedonútil k pohybu.
Tí si spoločne sadli pod strom a mlčky ho sledovali.

Sasuke nevedel, čo sa deje, Naruto sa nikdy nechoval odmerane a už vôbec nie takto nenávistne, vždy to bol on, kto mal na svet ten pozitívny pohlaď, neraz za ním prišiel vytočený z domu, po tom čo otec zase uprednostnil Itachiho a Naruto mu zakaždým vedel zdvihnúť náladu svojimi rečami o tom, ako raz prekonajú svojich rodičov a stanú sa hrdinami Konohy.
Ale teraz z neho priamo sršala ľahostajnosť a hnev na všetko v okolí.
Postavil sa a vykročil smerom ku zatiaľ ešte stále najlepšiemu kamarátovi. Sakura sledovala Sasukeho ako mieri k blondiakovi.

„No ako vidím, sme tu všetci,“ objavil sa na mýtine Kakashi a tým si získal pozornosť celého tímu.
„Aby som to skrátil, princíp skúšky je jednoduchý, ak sa chcete stať oficiálne genimi, musíte získať zvonček,“ a ukázal na dva zvončeky, ktoré držal v ruke.
Sasuke aj Sakura sa zamračili. „Ale veď sú len dve a my sme traja,“ reagovala okamžite Sakura.
„Presne tak a to znamená, že minimálne jeden sa vráti na akademiu, ale taktiež nemusíte uspieť ani jeden,“ dodal s úsmevom Kakashi a sledoval reakciu mladých shinobi pred sebou. Sasuke sa opäť zamračil a Sakura pôsobila vystrašene.
Za to Naruto sa začal smiať. Podišiel k senseiovi a s podivným úsmevom sa spýtal.
„Aké sú pravidlá a obmedzenia?“
„Môžete použiť čokoľvek, ak na mňa nepôjdete s úmyslom ma zabiť, zvončeky nikdy nezískate,“ odpovedal jonin.
Naruto sa usmial ešte viac: „Kedy začíname?“
Kakashi pozoroval Naruta a premýšľal, čo je na ňom iné, vždy sa správal zbrklo, ale teraz je v tom niečo viac, niečo, čo si všimol už pred tým, keď ho pozoroval, ako vchádza do triedy.

„Začíname hneď, máte minútu na vyhľadanie dobrého ukrytú,“ poznamenal Kakashi a geninovia sa rozpŕchli po okolí.
Teda až na Naruta, ktorý sa z miesta nepohol ani o centimeter.
„Hm... vážne si myslíš, že je múdre na mňa zaútočiť takto priamo, bez rozmyslu, bez žiadneho plánu, Naruto?“
„Plánu?“ zavrčal, „ale veď my máme plán.“
„My?“ spýtal sa Kakashi, ale než sa stihol nazdať, musel sa kryť pred kolenom miereným na jeho hlavu.

„Slušná rýchlosť,“ poznamenal, ale to už sa musel kryť znova a znova, sila a rýchlosť úderov, ktorou ho Naruto zasypával bola na genína až moc vysoká. Poznal Naruta a od senseia poznal aj jeho schopnosti, to s čím teraz bojuje, ako by ani nebol Naruto, ale niekto iný. Jeho pohyby nemali žiaden systém, útočil nesynchronizovane a nepremýšľal nad ďalším krokom. A vypadalo to, že jeho ciel nie sú zvonce, ale Kakashi sám.

„Vidím, že si sa zlepšil, ale trénovať silu a rýchlosť na úkor taijutsu nie je zrovna dobrá cesta.“
„Ako ninja sa budeš musieť toho ešte veľa naučiť počínajúc tréningom sebakontroly, lebo čo tu teraz predvádzaš, možno vypadá efektne pre pozorujúcich, ktorý nedokážu sledovať tvoje pohyby, ale na mňa to stačiť nebude,“ dopovedal jonin a bez väčších problémov sa vyhol ďalšiemu zúrivému útoku svojho možno budúceho študenta.
„Lekcia číslo jedna, taijutsu,“ dopovedal ešte Kakashi a jediným šikovným pohybom odrazil Narutov kop a dalším ho prišpendlíkoval k zemi.

Sasuke bol ohromený, zo svojho úkrytu pozoroval súboj a aj napriek tomu, že počul seseiove slová o tom, že to je neefektívne a neúčinné ho Naruto prekvapil. Vypadalo to ako boj dvoch vyrovnaných shinobi.

„Tak Naruto,“ Kakashi stal nad Narutom a jednu nohu mal položenú na jeho hrudi, „myslím, že je koniec, zvončeky si nezískal.“
„Koniec?“ uchechtol sa blondiak, „my povieme, kedy je koniec!“
Červena chakra začala tiecť skrz pečať omnoho intenzívnejšie a obaľovala chlapcove vnútorné ja. Chytil Kakashiho za členok a drvil ho obrovskou silou. Kakashi bol donútený Naruta pustiť a odskočiť.
„Niečo tu nesedí, nie je možné, aby mal takú silu,“ hovoril si sám pre seba jonin, členok ho bolel, ako keby mu po ňom prešiel vlak.
Naruto sa postavil, mierne okolo neho zapulzoval vzduch a zložil pečate. „Kage Bunshin no Jutsu!“
Okolo Kakashiho sa zjavilo 15 klonov.
„Tak a teraz sa skús brániť,“ genín sa opäť začal pohybovať šialenou rýchlosťou, ktorá ešte prekračovala tu minulú.
Okolo Kakashiho sa len víril prach, len tak tak zvládal blokovať také veľké množstvo úderov. Chcieť nechcieť musel ustúpiť.
Odskočil pár metrov späť, „No dobre, toto už budem musieť brať trocha vážnejšie. Doton: Shinjū Zanshu no Jutsu!“
Než sa Naruto nazdal, jeho protivník bol preč.
„Čo to...“ nestihol dopovedať, keď sa ozval hlas v jeho hlave, „vyskoč!“
Naruto poslúchol, z celej sily sa odrazil a sledoval, ako každý je klon postupne mizne v zemi.
„Musíš sa hýbať!“ kričal na neho hlas, „hneď ako dopadneš sa hýb, nesmieš zastaviť!“
Klony boli preč a Naruto dopadol na zem, okamžite sa rozbehol čo neväčšou rýchlosťou smerom k vode, keď sa tu pred ním zjavila stena, za ním tiež a aj z obidvoch ďalších strán.
„Doton: Doryūheki! Lekcia číslo dva, ninjutsu,“ povedal potichu Kakashi stojac na jednej zo stien.
„Myslím že by sme to mali ukončiť, Naruto.“

Sasuke vedel, že ten súboj je mimo jeho ligu, ale zacítil príležitosť. Nečakal ani sekundu a vyskočil zo stromu na bojisko a hodil po senseiovi kunaie. Ten sa im vyhol výskokom, ale to už Sasuke zložil pečate.
„Katon goukakyuu no jutsu,“ veľká ohniva gúľa mierila na Kakashiho.
Ten len použil jednoduché Kawari a objavil sa za Sasukem, držiac kunai pri jeho krku.
„Takže si sa rozhodol pripojiť?“