manga_preview
Boruto 29

Dočerta, áno! / 1.

foxie3.gif

1. ~

Ladným skokom vyskočila na spadaný kmeň stromu a to už sa aj prednými labkami znova zabárala do hliny. Trup sa jej pod tiahou urýchleného dýchania vzhľadom k dlhému únavnému behu doširoka vzdúval, neexistujúce zrenice v jej očiach by sa boli strachom stiahli do špendlíkových hlavičiek. Huňatý chvost držala nízko pri zemi, špicaté uši so štetinkami sklopené.
“Chyťte to, preboha! Je to najcennejšia časť môjho tovaru!” vykríkol zavalitý muž, ktorý len s ťažkosťami sem tam pobehol za skupinou mužov a psov naháňajúcich malé líšča. Nakoniec sa zastavil, dlaňami sa zaprel do kolien. Studený pot mu z čela spopod strapatých, šedivých vlasov stiekol na spadané líca.
Netrvalo dlho, kým prihlúplo padla do jednej z nastražených pascí.
Packa sem, packa tam. Zadná, predná, ľavá, pravá. Márne sa malá polárna líštička skrúcala dopredu, dozadu, nabok a späť. Tenké, ale pevné lano sa jej zakaždým len viac a viac zatiahlo okolo jej maličkého, pochudlého telíčka. Zakmitala hlavou do strán a z papuľky pod vydesenými nezábudkovými očami jej uniklo tlmené líščie zakňučanie. Lano ju zľahka priškrtilo, ostala so zrýchleným plytkým dychom nehybne ležať.

~

“A prečo by som tam mal skákať ja?! Vravel som vám, aby sme vzali aspoň jednu udicu!” jedoval sa Boruto a s rukami vbok sa práve mračil na Saradu, ktorá v podstate robila to isté.
“A vzápätí si dodal, že nám ju netreba, pretože bude zaberať miesto, a že máš nápad, ako chytať ryby bez udice!” okríkla ho späť s tuho stiahnutým obočím do jednej ucelenej linky. “Že ja som raz verila v tvoje schopnosti, ale ty si blbec ako vždy!”
“Mitsuki, povedz jej niečo!” namieril na Saradu prstom vytáčajúc sa celou svojou osobou k Mitsukimu. Ten sa zľahka usmial, zatiaľ čo jeho oči nabrali podobu kosáčikov mesiaca. Patrne však bolo cítiť, že je nesvoj. Nebol to ten typický pokoj, ktorým oplýval. Už dlhšie vyzeral akosi neprítomne. Zazeral ich smerom, no jeho pohľad prechádzal skrz nich kamsi doneznáma.
“Prepáčte, hneď som späť.”
“Mitsuki?” naštvanie z Borutovej i Saradinej tváre opadlo. Ostalo len tiché prekvapenie, keď sa Mitsuki z jedného postavil a nečujne zmizol v lese, nechávajúc ich stáť pri brehu rieky - konieckoncov tam sa plánovali utáboriť, keďže sa pomaly ale isto stmievalo. Netrvalo však dlho, kým sa prebrali, vymenili si pohľady a vykročili za ním.
“Hej, Mitsuki, čo je?” ťahavo sa k nemu prihovoril Boruto, zastrkávajúc si prsty jednej z rúk do vlasov na temene hlavy a druhú do vrecka nohavíc. Aj Sarada vyzerala, že niečo povie, než ich oboch umlčal prostým zdvihnutím ľavej ruky. Učupol si k zemi poza bariéru kríkov a zľahka prstami odtiahol jednu z vetvičiek, ktorá mu bránila vo výhľade.
“Uh?” priplazili sa obaja, Sarada i Boruto, čupiačky k jeho chrbtu. Pravdepodobne dúfajúc, že konečne dostanú očakávanú odpoveď.
“Čo to…-” vyprskol Boruto, na čo sa naňho Sarada automaticky zamračila a strelila mu pohlavok.
“Drž hubu. Si naozaj tak blbý?” zašepkala takmer nečujne jeho smerom a naklonila sa viac k Mitsukimu očami prečesávajúc okolie. “Myslíš, že tu niekto je?”
“Netuším,” vyslovil tlmene pod nosom a prehnutý v páse vykročil spoza kríku. Sarada aj napriek tomu bez váhania vytiahla kunai z púzdra.
“Čo ak je to pasca? Mitsuki!” zavrčala za ním a pretočila očami. Aktivujúc sharingan prebehla okolité stromy karmínovým pohľadom ešte raz. To však následne zistila, že si za kríkom sedí sama; Boruto so zvedavosťou v očiach vyšiel za svojim spoločníkom, udržujúc si pár krokov odstup. Nie práve ochotne teda opustila pomyselné bezpečie kríkov aj ona.
“Neboj sa,” vyslovil Mitsuki jemne, keď čupiačky natiahol dlane chrbtom otočené nadol k uväznenej líštičke. Tá sebou nepatrne cukla. Viac jej lano vlastne ani nedovoľovalo. Akonáhle sa dotkol prstami pobelavej srsti v okolí jej papuľky, vnorila mu celú hlavu s privretými očami a sklopenými uškami do dlane. Neubránil sa úsmevu, s ktorým voľnú ruku zastrčil do púzdra a vytiahol kunai. Nedesil ju príliš jeho ostrím. Vlastne by ho cez rýchlosť, ktorým prerezal lano, ani nepostrehla.
“Vy dvaja ste sa určite proste našli. Používate niekedy mozog, alebo sa musíte vždy tak neuvážene vrhať vpred? Tá líška bola zviazaná lanom, tudíž v pasci. Navyše je polárna. Čo by robila polárna líška v Zemi Ohňa? Určite ju niekto hľadá a my budeme mať určite zbytočný problém!” zarazila si Sarada ruky vbok, no sama vykročila zvedavosťou bližšie.
“Chceš povedať, že by si ju tu proste nechala zviazanú ležať?” nedal na seba dlho čakať Boruto, ktorý sa možno aj vyžíval v sťahovaní Saradinej pozornosti na svoju osobu, a to zrejme aj za cenu hádky. Na toto mu ale nemala čo povedať. Kto s charakterom by prehliadol uväznené zviera? Zaťala zuby, naštvane privrela oči a založila si ruky na hrudi.
Modrovlasý chalan im však príliš pozornosti nevenoval, zaujate rozmotával líštičku z niekoľkých kúskov lana a následne jej prešiel dlaňou znova po hlavinke. Pôsobila priateľsky a zdomácnene. Až do momentu, než strachom prudko vytreštila oči a šplhajúc sa mu do náručia zastrčila hlavu pod lem jeho kimono-trička. Poza ich chrbty sa začalo ozývať šuchotanie, praskanie vetvičiek a psie vrčanie. Všetci traja sa ako na vyzvanie otočili smerom, odkiaľ sa vynorilo niekoľko mužov a niekoľko psov tasiacich zuby.
“Myslím, že máte niečo naše. Sme vám vďační, že ste nám to podržali, teraz nám to môžete vrátiť,” zvolal muž stojaci úplne vpredu. Bol pomerne vysoký a jeho ostré črty tváre mu pridávali na desivosti. Všetci boli odetí rovnako, do prostých hnedých uniforiem a šedivých plášťov s kapucňami. Alebo niečoho veľmi podobne vyzerajúceho. Sarada urobila krok späť a kunai zovrela v ruke o niečo viac. Aj Boruto zaujal bojový postoj, zatiaľ čo Mitsuki si udržiaval pokojný výraz pridŕžajúc si malé biele líšča v náručí.

Poznámky: 

Zdravíčko!
Po veľmi dlhej dobe som reálne späť (Tentokrát už naozaj! Vážne! Verte mi!) a pridávam teda niečo nové, čo teda plánujem možno asi aj dopísať, jakožto... no... nebudem sľubovať, hej. Laughing out loud
Táto poviedka nadväzuje v podstate na to, čo sa práve deje v anime/mange, ale trochu to upravím. Teda žiaden Kawaki a linku s Ōtsutsuki Clanom trošku prerobím. A nebudem písať (moc) dlhé diely, pretože... vedia byť otravné. Hlavne v tomto otravnom teple. Sad
A toť vše. Laughing out loud Dúfam, že aspoň niekoho zaujme. Kiss!

5
Průměr: 5 (2 hlasů)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele Akumakirei
Vložil Akumakirei, Čt, 2018-08-09 18:25 | Ninja už: 3684 dní, Příspěvků: 1998 | Autor je: ONLINE, Editor všeho, Editor FF, Prostý občan

Chudák lištička. A chudák Sarada, kluci mají svoji hlavu.

Ať ty díly ale nejsou příliš krátké, alespoň stranu a půl textu, to každý i přes to teplo zvládne, když ho vtáhneš do děje Smiling

.Seznam FF, Poslední FF: Oči z listí | Oblačno, místy zataženo 7/ | Kam přichází mrazy
. • V noci jsou všechny kočky černé.
.Some days, some nights..

Obrázek uživatele Joshina
Vložil Joshina, Čt, 2018-08-09 18:42 | Ninja už: 1737 dní, Příspěvků: 260 | Autor je: Ošetřovatel TonTon

Chudák, no. Sad Ale bude dobre. Tá líštička je konieckoncov kľúčová, takže v poriadku byť musí!
A áno, stránka a pol je minimum, ktorý už neprekročím. Smiling Diely budú postupne trochu dlhšie, nebudú zas tak krátke. S rozbehnutejším dielom sa bude aj lepšie písať/čítať. Smiling

You can run, but you can't hide.

FC pre Katemu!
FC pre Karimao Toshiku!