Zakázané ovocie chutí najlepšie 34

BEZ TOHTO ANI NECHOĎTE ČÍTAŤ

Zdravíme Vás s Hikari všetkých. Ospravedlňujeme sa, že diel vychádza až teraz, ale nastala menšia komplikácia...

To, čo bude vydané tu, ani nečítajte. Bude to tak polovica dielu. Miesto,
kde nájdete nový diel v plnej kráse je tu. S Hikari sme si vytvorili stránku . Tam nájdete všetky doterajšie diely,
fotogalériu, novinky a niečo aj o nás samotných. Hádam sa Vám naša stránka bude páčiť.

A dúfame, veríme a prosíme, aby ste chodili navštevovať našu stránku, kde budú vychádzať nové diely. Táto poviedka pre nás veľa znamená a neradi by sme prišli o čitateľov. Aby ste mali prehľad o tom, ked výdu nové diely (budeme sa snažiť vydávať tak ako na Konohe ) tak sa pridajte sem - FC Sabaku no Tanaris Vždy tam pridáme odkaz na nový dielik a tam si môžete čitkať a komentovať.

Ďakujeme všetkým, ktorí budú s nami pokračovať na našej stránke a neopustia nás.

Stáli sme so Sasukem v kuchyni a vybaľovali nákup. Všetci sme tu už boli. Otec bol ešte v robote. Chcel som so Sasukem byť chvíľu osamote, preto som poprosil Sakuru, aby zabavila chalanov.
„Inač, myslel som si, že pozveš aj Gaaru. Predsa len, vidíte sa vcelku málo,“ povedal Sasuke. Hodil som na neho pohľadom a opäť sa sústredil na tašku.
„No, nechcel som ho sem ťahať, keď sa budú riešiť vcelku súkromné veci. Normálne by som nezavolal ani Sakuru, ale bola svedkom hádky, tak som si povedal, že by tu mohla byť. Určite ju tiež zaujíma, čo sa deje. Predsa len, všetci poznáme Itachiho ako veľmi pokojného človeka,“ odpovedal som mu. Je pravda, že tu mám mini party a Gaaru som nezavolal, ale nemal som pocit, žeby to bolo vhodné.
„Možno máš pravdu. Netuším, čo sa s ním stalo. Naposledy som ho takto videl... ani neviem kedy,“ s týmito slovami sa oprel o linku a pozeral von oknom. Položil som mu ruku na rameno, čo ho prinútilo sa pozrieť na môj úsmev, ktorý sa mi stále držal na tvári.
„Určite to nie je nič vážne. Pravdepodobne je to len nejaká banalita,“ povzbudil som ho. Aspoň som sa pokúsil. Letmo mi vrátil úsmev.
„No čo? Rozprávali ste sa?“ spýtal som sa po chvíli ticha.

„Rozprávali, ale moc toho z neho nevyšlo.“
„A čo ti povedal?“ daroval mi krátky pohľad a zohol sa po debničku s pivami.
„Mitsumi vraj po ňom strašne šla a on jej natvrdo povedal, že ju nechce a ona sa stiahla,“ hovoril som pomaly, lebo ešte stále som nad tým premýšľal, „a teraz ho otec núti si ju vziať.“
Uzumaki sa na mňa zamračil: „Ale to v podstate už vieme.“
„Však práve preto uvažujem o tom,“ opäť som sa oprel rukou o linku, „ale vieš...“

Otočil som sa smerom na vstup do kuchyne. Nechcem, aby nás nikto počul. Priblížil som sa k Narutovi a on urobil to isté, bokom sa nastavujúc, aby mal ucho pri mojich ústach.
„V ten večer...čo sme boli v grillbare.“
Jemne prikývol a oči mu zbehli do bokov.
„Po tom celom fiasku sme šli s Itachim, Mitsumi a...Sakurou piť. Mitsumi u nás prespala. U Itachiho v izbe a predpokladám, že aj s ním v posteli,“ Naruto sa prudko odtiahol s trocha vypúlenými očami.
„Takže...?“
„To neviem,“ dvihol som ramená, „je to nejaké protichodné. Nechcel mi povedať, či spolu spali.“
Nepovedal jasné nie, tak z toho sa dá vyvodiť, že s ňou spal. To sa ale vylučuje s tým, že s ňou byť nechce. Alebo sa proste stala len nejaká jednorázovka medzi nimi? To mi zase k nemu nešlo.
„Je to divné,“ vytrhol ma z myšlienok, „keď po niekom dlho ideš a dostaneš stopku od neho, tak si zrazu v pohode. Bavíš sa s danou osobou, ako keby sa nič nestalo.“
„Neviem...“ až mi vadilo, aké zháčivé tóny som pri tomto rozhovore vydával, „netuším, či sa Mitsumi potom nejakým štýlom snažila Itachimu dostať pod kožu alebo to bolo predtým, než ju poslal k vode. Vždy, keď som ich videl, prišli mi celkom zohraní a že im je spolu dobre.“
„Čo ty vieš, možno má pláne sa Itachimu vtierkať pomaličky a nenápadne,“ zazubil sa na mňa.

„Hej,“ zdesene sa na mňa otočili a ja som sa zastavila, „čo sa tak ľakáte?“
„Vystrašila si ma,“ Naruto si zložil ruku na dekolt a Sasuke šramotal s niečím na kuchynskej doske.
„Tak to ďakujem, až taká škaredá nie som,“ zamumlala som s úsmevom a pristúpila k nim.
„Prestaň, si vždy kráásna,“ ruka na drieku ma pohladila a jeho pery pobozkali na líce.
Rád mi pusinkuje líca a ja to zbožňujem. Má tak mäkké a ľúúúbivé pery.
„Si tak sladký...“
„Óóóch,“ Uchiha vytočil oči a hlavu dohora, „nechajte si toto na inde.“
„Sasukééé,“ Naruto prekĺzol okolo mňa a natiahol k nemu ruky, špúliac pery, „daj mi pusúúú!“
Sasuke mu položil dlane na ramená, čertiac sa: „Prestaň, hov*do.“
„No tak lááska! Cmuk, cmuk. Len jedna pusa!“
„Naruto!“ čiernovlasý sa konečne rozosmial, „ťahaj niekam!“
„ROZVOD!“ zakričal Naruto, až som si musela zakryť uši.
Neušiel mi smiech a ani Sasukemu, za to môj úplne na hlavu (ne)padnutý priateľ sa urazene otočil ku mne.
„Zlatko, prepáč,“ vydýchol potichu Uchiha, „nerozvádzajme sa. Milujem ťa!“
„Vy ste retardi,“ zakrútila som hlavou, „tak ja vás tu nechám.“
Vzala som to, kvôli čomu som sa vlastne objavila v kuchyni. So smiechom, stískajúc tri plechovky piva som odchádzala: „Ja radšej idem pred tým, než si tu spravíte dieťa.“

„Jéé, vy ste to už presunuli?“ dvihla som obočie na stôl odsunutý do rohu miestnosti.
Obývačka sa tak stala zrazu o dosť väčšou, keď na zemi boli rozložené deky, milión vankúšov a presne šesť joystickov. Nehrávam ninja storm, ale myslím že dnes ma tá hra zase doženie.
„Áno,“ Shisui mi daroval úsmev, „nechcú hentí dvaja pomôcť?“
„Potom, čo sa tam docicmajú tak myslím, že nie,“ uškerila som sa na neho.
„Že sa nehanbia, dvaja chlapi,“ Uchiha drgol do ďalšieho Uchihu a on letmo hodil na neho úsmev.
Stále nemal náladu. Chalani mi povedali o čo sa jedná. Chápem, že si Itachi nechce brať niekoho z donútenia. Musí to byť strašné. Mitsumi, čo viem bola do neho po uši...

„No, tak pi!“ hovoril som nahlas, keď som znovu porazil Shisuiho. Ten si iba nahlas povzdychol a zobral si pohár.
„Prečo som jediný, čo prehráva?“ skríkol, „dokonca aj Hokage-sama ma poráža.“ So smiechom som sa pozrel na môjho otca. Mal síce v sebe pár panákov a jednu plechovky piva, no aj tak vyzeral úplne triezvy.
„Nemal by si ma podceňovať, Shisui,“ povedal s úsmevom na perách.
„Tak ako, ten charakter by dokázal hrať aj slepý, aj hluchý,“ odpovedal mu Shisui. Zasmiali sme sa na nich a išli na ďalšie kolo.

Minato dvihol obočie a joystickom ukázal na veľkú telku: „Shisui, poď teda ty proti mne Madaru.“
Shisui uvoľnil zamračený výraz a prikývol mu. Na to sa Hokagemu vykrivili kútiky a už bolo počuť, ako jeho protivník lamentuje: „To nie je fér, že hráte sám za seba!“
Smial som sa, lebo to bolo fakt vtipné. Itachi sa len chabo pousmial. Tváril sa skoro celý čas ako prd*l. Nevnímal som Shisuiho nadávanie a Minatov smiech. Sledoval som jeho výraz.

„Krížík, krížík! Shisui...krížik!“ kričala som.
„Bože, to je pako!“ Naruto sa zase chytil za čelo, „fakt to nevieš hrať.“
„Piješ!“ Hokage strčil Shisuimu popod nos kalíšek a on sa zaškaredil.
Nálada bola skvelá. Naruto má úžasného otca. Ako fakt som nečakala, že si k nám vodca dediny sadne v modrom pyžame a bude s nami piť a váliť lepšie ninja storm, než Sasuke a Naruto dokopy.
„Okej,“ ozval sa mladší blondiak a súkal sa pred telku.
Posadila som sa vedľa neho a chvíľu premýšľala, koho si vezmem. Chcela som niečo so zbraňami a nakoniec si vybrala Tenten.

„Inak,“ za mojim chrbtom prehovoril Sasuke, „videli ste nové číslo Buki no Ken?“
„Nie, čo je v ňom zaujímavé?“ opýtal sa Shisui.
„Tenten je na obálke.“
„Čožeee? Tak to je supeer! Aj ja by som bol rád na obálke časopisu. To by bolo super, však Itachi?“
„Hm...“
„Som hrdý na ňu, že sa tam dostala,“ v Minatovom hlase bol počuť úsmev.
„Itachi, halóó...vnímaš ma?“
Mala som celkom problém vnímať zápas proti Narutovi, ktorý ironicky hral Nejiho a zároveň vnímať rozhovor za nami. Itachi skutočne nebol vo svojej koži a to nehovorím, keď sa začali veci trocha obracať.