Kradnúť sa nevypláca

„Ešte stále nás sleduje?“ sykol Naruto po mimovoľnom našliapnutí na zranenú nohu.
„Nechcem sa veľmi nápadne obzerať, ale myslím, že áno,“ odvetil Shikamaru.
„Počuj, Sasuke, je mi ľúto, že si sa musel zamiešať do tejto záležitosti práve teraz, keď si konečne prišiel navštíviť svoju rodinu,“ ospravedlňoval sa Naruto svojmu priateľovi odetému v kvetinovej yukate, ktorý ho podopieral.
„Hlavne sa snaž nezakrvácať šaty, čo mám na sebe, chcem ich vrátiť v pôvodnom stave,“ upozornil Sasuke.
„Myslíš, že ešte nebola tvoja prítomnosť v Konohe prezradená?“
„Ručím ti za to, že až bude po všetkom, budeš musieť vysvetľovať Hinate, s akou ženou si sa to ťahal po uliciach Konohy,“ utrúsil Sasuke.
„A ja Temari, ako som sa do toho celého priplietol,“ povzdychol Shikamaru.
„Teda fakt,“ usmial sa Naruto, „Sasuke nikdy nepotreboval Oiroke, aby vyzeral ako atraktívna žena.“
„Radšej sa veľmi nerozptyľujme a skúsme vymyslieť, ako túto situáciu vyriešiť.“
„Naruto, tvoj nápad so ženským kimonom, aby som vyzeral ako atraktívna kráska a zmiatol tak nepriateľa, dosť pustoší moju mužskú podstatu, však som obávaný nindža! Dobre vieš, ako ma vytáča neodbytný záujem otravných ženských a teraz si ma prinútil, aby som sa stal jednou z nich,“ hundral Sasuke a dodal: „Tiež rýchlo zobuď Kuramu, aby ťa uzdravil, nech nevyzeráš ako invalid a ja tvoja opatrovateľka.“
„Sasuke, si môj najlepší priateľ, a kto už by mi lepšie dokázal pomocť v boji? Shikamaru je najmä stratég a kryje nám chrbát, ale my dvaja sme zatiaľ neporazená dvojica,“ snažil sa Naruto upokojiť druha, pre ktorého návrat bol ochotný obetovať všetko. Pozrel sa naňho a zarazil ho jeho pohľad.
„Sasuke, vidíš ducha?“ A sám ostal úplne ohúrený, keď upriamil svoj zrak na postavy, ktoré sa pomaly blížili k nim. Bol to Itachi v spoločnosti nádhernej ženy s dieťaťom v náručí.
„Ocitli sme sa v genjutsu, alebo v inej dimenzii?“ preletelo hlavou i Narutovi i zarazenému Sasukemu.
Následne sa obraz blížiacich sa postáv rozplynul. Obaja zaskočení zostali stáť, neveriac, čo sa práve stalo. Shikamaru nechápavo narazil do svojich spoločníkov a nevedel, o čo ide. Jediný z trojice nikoho nezazrel.
„Videl si to, čo som videl ja, Sasuke? Kto sa to s nami zahráva?“
Sasuke pokračoval v chôdzi. Naruto však neupustil od toho, čo videl, a preto dával pozor na okolie pre prípad, že sa objaví nepriateľ. V Sasukeho hlave sa odohrávala dilema. Kto bola tá žena? Už ju niekde videl, len si nemohol spomenúť kde. Spoločne pokračovali po ceste, ale jemu myšlienka tajomnej ženy nedala pokoj.
„Pohnite si,“ ozval sa Shikamaru, obzerajúc sa za seba, „mám pocit, že sme stále sledovaní.“
„Au,“ fňukol Naruto.
„Vravím ti, aby si mi nezakrvavil kimono,“ zavrčal Sasuke nervózny z výjavu, ktorý pred chvíľou videli, a z toho, že si neustále pristupoval yukatu.
„Bolo to vôbec genjutsu?“ vyjachtal zo seba Uzumaki.
„Určite,“ Uchihov hlas prerušoval Shikamaru, hundrajúc, že okolnosti sú problematické, „ale kto a prečo toto? Nepáči sa mi to.“
„Veď predsa nikto nevie, že v Konohe si. Preto je to divné a znepokojujúce.“
Sasuke si rozhorčene napravil ružové oblečenie pri nohách: „Len preto, lebo vymýšľaš stupídnosti na Itachiho oslavu, musím sa predierať po dedine ako žena.“
„Ticho, Sasuke. Nehovor to tak nahlas. Nikto nesmie vedieť o Itachiho oslave,“ precedil medzi zuby popod nos Naruto a bystrým pohľadom opätovne preletel okolité stromy pre prípad, že ich niekto spoza nich odpočúva. Sasuke len mlčky, zdá sa odovzdane, vykrútil kútiky pier nadol a obočie sa mu zvráštilo do nesúhlasného výrazu.
„Hej,“ vypľuvol naštvane Shikamaru, otočil sa čelom k ním a založil si ruky vbok, „môžete sa tu prestať vybavovať ako ctené postaršie panie na trhu? Naruto krváca, Sasuke vyzerá ako... ako... ehm, no. Naozaj tu chcete ďalej strácať čas?“
Obom jeho spoločníkom sa zablyslo v očiach, no neodvážili sa povedať ani slovo na protest.
„Nevyzerám ako... ako... ehm, no,“ sklonil Sasuke pohľad k zemi a potichu si odfrkol popod nos ešte predtým, než teda pridali do kroku.
Počas tmavej noci sa pomaly, ale isto blížili k rezidencii Hokageho.
„Zdá sa, že ti už Kurama začína liečiť rany na nohe, Naruto,“ pripomenul Shikamaru, ktorý si myslel, že sa mu rany budú hojiť rýchlejšie.
„Nemôžem uveriť, že som na Kawakiho vyplytval toľko chakry, akoby mal podobnú schopnosť ako Momoshiki,“ oznámil bande Naruto a pozeral sa na svoju vypestovanú ruku.
„Som Hokage a nemôžem stagnovať! Musím nájsť spôsob, ako získať viac schopností... mal by som sa učiť nové techniky.“
„Hmm, že to hovoríš zrovna ty, Naruto...“ poznamenal s úsmevom Sasuke.
„Ako Hokage máš prístup k zakázanému zvitku, ktorý schoval pod zámkom tvoj predchodca,“ odvetil Shikamaru rozmýšľajúc, že by ho Naruto využil.
„Heh, to je ten zvitok, ktorý som ukradol ešte predtým, než som bol genin,“ zaznamenal Naruto s pozretím sa na tmavé nebesá.
„Sme na mieste. Idem sa prezliecť z tejto šialenej yukaty a vy bežte po ten zvitok!“ oznámil Sasuke vážnym hlasom.
Len čo to dopovedal, mierne otvoril dvere, rýchlo sa cez ne prešmykol a spolu s ním aj Naruto so Shikamarom. Keď zarachotili dvere, Sasuke s navretou žilou na čele pozrel na svojich spoločníkov, no keď zbadal ich prekvapené pohľady, naznačil, aby v tichosti pokračovali na poschodie. Vtom ale začuli kroky.
„To bude určite Shizune, rýchlo, skryjeme sa tam!“ ukázal Naruto na malú práčovňu. Natlačení jeden na druhom prečkávali, kedy Shizunine kroky utíchnu.
„Už som si myslel, že to nemôže byť horšie,“ komentoval Sasuke danú situáciu.
„Môžeš prestať, Naruto?!“ šepkal naštvane Shikamaru.
„Chlapci, asi vás nepoteším,“ mrvil sa Naruto, „ale po tých pivách mi veľmi treba cikať!“
Potom, ako sa naša trojica opatrne vytiahla z miestnosti, v ktorej sa ukrývali pred Shizune, si Naruto odbehol na záchod. Medzitým sa Sasuke a Shikamaru dostali až k jeho pracovni.
„Počkaj tu na Naruta, ja sa medzitým prezlečiem,“ povedal Sasuke Shikamarovi a vstúpil do pracovne. Shikamaru sa oprel o stenu a premýšľajúc nad tým, ako sa dostal do tejto prapodivnej situácie, čakal na Naruta, ktorý sa objavil až po dobrých desiatich minútach.
„Čo sa ti stalo?“ spýtal sa, keď Naruto prišiel k nemu a Shikamaru spozoroval na jeho tvári čerstvý otlačok dlane.
„Ako som sa ponáhľal, tak som omylom vošiel na ženské záchody, lebo odkedy sme to tu prestavovali, tak si to večne mýlim,“ zašomral blondiak a vstúpil do svojej pracovne. Shikamaru, ktorý ho nasledoval sa hneď, ako uvidel Sasukeho zúfalý pohľad, pobral na pomoc poslednému Uchihovi, ktorý zatiaľ neúspešne zápasil so svojou yukatou.
„Myslím, že máme problém, nemám tu totiž kľúč od trezoru a vrátnika, ktorý mal náhradný, som včera vyhodil,“ ozval sa Naruto od trezoru, v ktorom bol ukrytý zakázaný zvitok.
„Myslíš toho blbca, ktorý dal na výťah ceduľu: Nepremáva, najbližší výťah premáva v budove oproti?“ uisťoval sa Shikamaru.
„Pustite ma k tomu,“ prerušil Sasuke, konečne zbavený yukaty, trápne ticho a aktivoval svoj Mangekyou Sharingan. Dvere trezoru začali prepaľovať čierne plamene.
„Len pozor na zvitok, pozor na zvitok,“ nervačil Naruto, kým ho Shikamaru neuchlácholil, že bude všetko v poriadku. Ešte než Sasukeho plamene stihli dokončiť svoje dielo, zaznelo za ich chrbtami ženské zvýsknutie. Nebolo jednoduché určiť, či Shizune vyviedol z miery viac pohľad na horiaci trezor, alebo na Sasukeho holý zadok.
„Čo to má celé znamenať?“ spamätala sa vzápätí so zlovestným tikom v očiach.
Shikamaru rýchlo podal Sasukemu hokagovský klobúk, aby sa ním zahalil a chytil sa za hlavu. No jasné, mohol tušiť z odtlačku na Narutovej tvári, že Shizune vie o ich prítomnosti.
„Tak ja ti to teda všetko vysvetlím,“ povzdychol Shikamaru rezignovane, keď z očí svojich spoločníkov vyčítal, že to bude všetko zasa na ňom.
„Počúvaj, Shizune, situácia je zložitá a naliehavá.“
„No to je mi jasné. Lebo hádam neodpaľujete trezor kvôli opekaniu špekáčikov.“
„Konoha sa zdá byť ohrozená nepriateľom, no zatiaľ nevieme, kto presne je a čo chce. Iba to, že sa volá Kawaki, má neobyčajné schopnosti a chová sa totálne chaoticky. Začalo to tak, že sme sa ja s Narutom napájali v bare...“
„No to je mi tiež jasné, že nie ste triezvi.“
„Teraz už náhodou sme. Lebo sme boli nútení vytriezveť veľmi rýchlo, keď ten Kawaki vošiel dnu, spôsobil, že všetci okrem nás dvoch stratili vedomie a so slovami ‚chcem tvoju ľavú topánku‘ sa vrhol na Naruta a pohrýzol ho na nohe svojimi ostrými zubami.“
„Krá, krá,“ ozvalo sa z okna, na ktorom pristála čierna vrana a veľavýznamným pohľadom prerušila dohadovanie sa prítomných v kancelárii.
„Tuším ste na mňa zabudli, Naruto, a aj ty, braček, hoci ste mi chystali oslavu, ktorú budeme musieť odložiť. Viete, že ochrana Konohy je mojím poslaním napriek všetkému, čo som musel prežiť. Uchihovci ovládajú tajomstvá, na ktoré si ani ty, braček, zatiaľ neprišiel, hoci máš Rinnegan a ste s Narutom najsilnejší nindžovia, lebo ste dokázali prekonať starodávne spory a nenávisti, spojili sily a splnili túžbu Rikudou Sennina. Tiež by som ti rád pomohol zahojiť dušu, lebo kvôli mne si veľa trpel a tvoja cesta sa stala bludiskom v temnote, ktorú som ti nikdy neprial, ale veril som, že Naruto moje zlyhanie dokáže napraviť. Teraz som sa spojil s Orochimarom, lebo má vynikajúce informácie a tiež má eminentný záujem na zachovaní mieru. Karin ovláda mocné techniky klanu Uzumaki, čím získala môj rešpekt. Zistili sme, že Kawaki je len volavka, ktorá má odviesť pozornosť od oveľa silnejšieho nepriateľa. Momoshiki tušil, čo sa chystá, a preto venoval Borutovi drahocenný darček a ty, Sasuke, si tiež zanechal na svojich cestách vzácnosť, ktorú som ti priviedol a musel ukryť, lebo nepriatelia chcú dostať tieto dva potenciály do svojej moci, aby ľahšie ovládli svet. Takže prestaňte tu šaškovať, lebo musíme premyslieť stratégiu, ako hrozbe čeliť a uspieť pri záchrane toho, čo je nám drahé,“ ukončil Itachi svoju prednášku a očakával reakciu nindžovskej elity, na ktorej tvárach sa odrážali všetky možné pocity.
Čas sa akoby spomalil, alebo to bol len ťažký nádych a výdych, ktorý spomalil čas pri pohľade zdanlivej siluety Itachiho. Shikamarovi tiekol pot po brade, nevedel, kam sa skorej pozerať, či už na Shizune s otvorenými ústami, ktorá sa pozerala na niečo vzrušujúce, alebo na Uchihu Itachiho. Shizune odišla, necítila sa najlepšie, niečo si mumlala a zatvorila dvere.
„Rozumiem, Itachi,“ povedal Naruto a zobral zakázaný zvitok do ruky a začal ho čítať.
„Tak Boruto je dôležitý pre nepriateľa... minimálne ako rukojemník pre získanie Deväťchvostého a Rinneganu. Boruta sledujem od doby, čo ten dar dostal,“ oznámil Sasuke bez váhania.
„Oooooh, cítim, ako vo mne rastú znalosti techník,“ pomyslel si s úžasom Naruto, ktorý sa začal triasť akoby od zimy a vtom sa ozvalo puf.
„Čo to?“ pozeral Itachi s aktivovaným Sharinganom na Naruta.
„Podarilo sa ti prečítať artefakt, ktorý bol predávaný z generácie na generáciu, Naruto, lebo tento zvitok je z tvojho vymretého klanu Uzumaki. Po prečítaní celého zvitku ti dal viac, ako len schopnosť ovládať určité techniky, Naruto,“ povedal Itachi a pokračoval Kurama... „bohužiaľ, nemáme čas na vysvetľovanie, vycítil som blížiace sa zlo.“
Predzvesť blížiaceho sa konca dostávala troch mužov do kolien... zvlášť tie pravidelné údery opätkov o podlahu. Veľmi dobre vedeli, čo to znamená - ich koniec. Dvere sa prudko rozleteli a dovnútra vošla blonďavá žena v nočnom úbore s motívom dúhových jednorožcov.
Tsunade na nich namierila prstom: „Kvôli vám sa tu štvem ako šialenec v noci? Dám vás do laty, že na to v živote nezabudnete! Pobehujete opití po Konohe, pohoršujete občanov... hanbite sa, ste horší ako ja s Jiraiyom, a to už je čo povedať!“
Než stihol Sasuke či Shikamaru povedať čokoľvek na svoju obranu, tak jeden po druhom ladne preleteli oknom kancelárie a zostali sa povaľovať dole na ulici.
Ku všetkej smole boli zburcovaní ďalší ľudia. Ulicou k budove Hokageho si to šinula ženská trojica a z ich tvárí sa dalo vyčítať, že niekoho stretne niečo zlé. Popravde našim trom mužom sa roztriasli strachom kolená po niekoľkýkrát za tento večer.