Zmätený Kazekage 76.

Venovanie

Tento diel by som chcela venovať Senpai-sama. Jednak za to, že je tak nadšenou, skvelou a konštruktívnou čitateľkou, ale aj úžasnou a inšpiratívnou osobou a priateľkou...

A mala som šťastie túto osôbku stretnúť pred pár dňami a bolo to supeeeeeer!

Ďakujem ešte raz moja

Uži si dielik

„Sasuke,“ do uší mu udrel jej strach a následne bolestivé syknutie.
Jeden z jeho klonov bežal po štyroch medikov a behom malého okamžiku sa všetci vrátili, pretierajúc si oči. Niekto z nich rozsvietil a len Hikari sa vyrútila k posteli. Bruškami prstov okúsila tekutinu a požmolila ju v rukách: „Plodová voda?“
„Čože?“ vydýchla čiernovlasá Shizune a vymenila si pohľad s vedúcim medikov Suny.
„To je skoro, ešte nemala ani kontrakcie,“ Masashi tikal očami po Tanaris a Hikari, ktorá s ňou hovorila.
„Mala,“ ozvala sa jeho kolegyňa, „museli začať teraz pred chvíľou.“
„Aj tak je to skoro,“ Sakura si všetkých poobzerala, „musíme ju doviesť do sálu.“

Sál, miestnosť v sídle, ktorá bola prispôsobená na pôrod. Síce to bolo robené na rýchlo, bola to kvalitná práca, ktorá nebola zrovna najlacnejšia. Nič z toho nebolo podstatné, keď Tanaris ležala na bielom lôžku a predýchavala kontrakcie. Sasuke celé tie hodiny vedľa nej stál a nechal svoju dlaň mliaždiť pod jej silou, o ktorej by nečakal, že je schopná až takú vyvinúť. Medzitým dvojica ninjov z Piesočnej pripravili zvyšné veci a dvojka z Konohy si išla ešte pospať po niekoľkodňovej ceste. Tak či tak, nedalo nič iné ako čakať.

Zaujímavejšie to bolo, keď sa Tanarisine stonanie, niekedy už v napol kriku, sa znížili na časový odstup šiestich minút. Uchiha verne stojaci vedľa nej, zacítil nebezpečnú chakru, prebúdzajúcu sa v nej. V tvári mala snahu umlčať Orochimarovu časť v sebe, no to jej spotrebovávalo sily viac, než chcela. Sasuke skoro ani nestihol pustiť jej dlaň, keď sa jej prudko po tele rozrástol darček od hadieho muža. Inuzuka zvreskla, ako ju ešte nikdy nepočul. Z toho sluchového podnetu sa mu urobilo blivno. Vyslal veľké množstvo chakry do jej tela a zbesilé dýchanie rodiacej prešlo. Trocha sa mu z toho zahmlilo pred očami. Naďalej udržiavajúc pečať, spoločne pretrpeli takto do neskorej takmer štvrtej hodiny rána...

„Nádych!“ Shizunin hlas sa rozprestrel naokolo, „a tlač!“
Ukrutný krik Inuzuky im udieral do uší a neverili by ste, čo robil so Sasukem. Vnútro sa mu chvelo strachom a bezmocnosťou...pritom si myslel, že všetko bude mať pod kontrolou a nemal nič. Pečať zatiaľ nebesnila toľko, koľko sa očakávalo i tak bol Uchiha zamestnaný oboma rukami, ktoré boli zomknuté s tými jej. Bol k nej celý nahnutý, keďže ho ťahala k sebe. Občas zacítil horúce kvapky potu z jej čela na tom svojom. Krik a prosenie s ním hýbalo viac než chcel, než si dokázal predtým predstaviť a než dokázal zvládnuť.

„Hlavička!“ vykríkla nadšene Sakura, „poď, Tanaris!“
Steny sa otriasali od šialených zvukov, doprevádzanými krvou a zúfalými nádychmi. Prišli ďalšie sťahové momenty v jej svaloch, ktorými sa snažila dostať syna von. Na scéne sa znova objavila prudká horúčka a tá značne zabraňovala schopnosti tlačiť. Jej ručanie sa zrazu zmenilo a všetci prítomní, či už prekvapene alebo zdesene pozreli na ňu, zanechávajúc všetkého, čo robili. Hlas démona sa v nej prebudil a rozmiestňoval čierne stopy po tele.

Sasuke sa len ťažko vymanil zo zovretia jej dlane. V hlave sa mu trocha rozjasnilo od nabúšených emócií a začal sa sústrediť. Pustil chakru do nej, ale fungovala minimálne. Zamračene zopakoval svoj pokus s väčším množstvom, no výsledok bol rovnaký. Shizune si nervózne kusla do pery: „Sharingan?“
„Nemôžem, potom je niekoľko minút neschopná sa hýbať.“
„Do frasa!“ zanadával Masashi.
„DAJ MI TU PEČAŤ!“ Tanaris zrevala hrdelne na neho, „je mi jedno, čo mi to urobí!“
„Sasuke,“ ozvala sa Sakura a pozrela na blondínku zo Suny, „s Hikari jej budeme dodávať chakru.“
„PEČAŤ! Tú pečať, inak vás všetkých zabijem,“ vyhrozila sa posadnutá ochromujúcou bolesťou.

Sasuke sa nadýchol a začal robiť sériu veľkého množstva ručných znakov, zatiaľ čo sa Hikari so Sakurou premiestnili za ňu a tlačili ju dopredu, aby mohla lepšie zapojiť brušné svaly.
„Fuujin: Jinkaku no Yousei!“ ruky pevne priložil na rameno a okolo jej tela sa objavila intenzívna žiara, ktorá sa hneď vcucla spolu s temnotou do čierneho tetovania a ustala. Tanaris sa oprela a vydýchla si, aspoň na moment ignorujúc nehoráznu a najhoršiu bolesť v živote plávajúcu v bruchu a krížoch.

Potom šlo už všetko hladkejšie až na to, že dve medičky nestíhali Tanaris dodať toľko chakry, koľko vypotrebovala technika za určitý čas. Tanaris tlačila dieťa, no začali na ňu dochádzať mdloby. Jediné, čo ju držalo pri vedomí a nútilo, aby pomohla životu na svet, bol jeho hlas, ktorý ako jediný bola schopná vnímať.

„Už to bude. Posledný krát,“ ich prepletené prsty utuhli medzi sebou ešte viac.
„Nemôžem,“ vydýchla a rezignovane krútila hlavou na opierke, neschopná pobrať akékoľvek sily.
„Sasuke-sama,“ vystrel sa pri Masashiho oslovení, „musíte ju nejako vzpružiť. Ak ho neporodí čo najskôr, teploty sa jej budú zhoršovať a ona ešte viac zoslabne.“
Uchiha nasal značné množstvo vzduchu a kľakol si na kolená k posteli. Spojil ich hlavy a šepkal jej do ucha: „Tanaris, počuješ ma?“
Len mierny šteklivý pocit na čele od jej hnedého závoja mu naznačil, že áno.
„Sedíš v lese, tmavom lese. Je tam kľud a ticho,“ znova prikývla, „pred tebou je ohnisko a v ňom plápolajú plamene. Sleduješ ich a začneš cítiť ako sila z ohňa prechádza na teba...sleduješ ich?“

Pukot dreva jej naplnil uši. Prírodná autorita menila kedysi mohutnú vetvu na schátraný kus uhlíku. Vlievala do nej dobrý pocit. Niečo sa v ohni pohlo a do výšky vyleteli veľké iskry. Inštinktívne zaklonila hlavu, aby ich videla. V tom si uvedomila, kde je. Miesto bolo neznáme. Vôbec to tu nepoznala. Zmätene sa postavila a s obavami začala skúmať priestor okolo seba. Nič, len tma. Prehltla strach a nechápala.

„Kľud, nič sa ti tu nestane...“
Hlas, ktorý prehovoril ju zrazil naspäť na zadok. Netušila odkiaľ sa rozliehal, keď okrem seba a ohniska neroznávala žiadne iné siluety. Chcela niečo prehovoriť, no zlomil sa jej hlas pod kamennou gučou v krku. Niekde z diaľky sa začalo ozývať klopkanie topánok na opätku. Snažila sa určiť smer, odkiaľ pochádzali. Jasné jej to bolo, až keď sa v drobnom svetle začala mihotať ženská postava. Kráčala pomaly a sebaisto.

„Mami...“ vydýchla Inuzuka s vypúlenými očami, keď vo svetle živlu spoznala známe rysy.
Šedovlasá žena sa pousmiala a sadla si vedľa nej. Tanaris neschopná nič urobiť, nechala nech si vezme jej dlane k sebe. Plač sa predral na povrch pri spomienke, že keď matka držala jej ruky naposledy, úplne sa v nich stratili.

„Neplač,“ darovala jej krásny úsmev, „neprišla som ťa rozplakať.“
„Mami? To som mŕtva?“ spýtala sa, no vôbec si neuvedomovala, aký by to malo následok vo svete živých.
„Nie, zlatko,“ pohladila ju po tvári, „človek, ktorý sa dostane ku stavu blízko smrti, môže stretnúť mŕtvych blížnych.“
„Chýbaš mi,“ šepla potichu a prisunula k nej bližšie, aby sa mohla o ňu oprieť.
„Odpusť...“
„Za čo?“
„Za všetko. Podcenila som Orochimara a kruto som za to zaplatila.“
Inuzuka schovala tvár v dlaniach a váhala. Zvedavosť však vyhrala: „Orochimaru. Je to všetko pravda?“
„Odpusťte mi to,“ chcela ďalej hovoriť, no potrebovala chvíľku, aby sa ukľudnila, „ty, Ashi a chlapci. Ste fragmenty toho sviniara a to som svojim dietkam do vena dať nechcela.“
„Mami,“ pousmiala sa Tanaris, „nehovorím, že nám to neskomplikovalo život, ale vyrástli z nás dobrí ľudia a dobrí shinobi.“
„Vybrala som vám najúžasnejšieho otca. Viem,“ dvihla uplakanú tvár na dcéru, „a preto som tu.“
„Prečo?“
„Nevzdávaj život kvôli pečati. Kvôli nemu,“ výraz sa jej z uplakaného zmenil na odhodlaný, „dieťa ťa potrebuje...viacerý ťa potrebujú.“
Pramienok šedej ofiny, ktorú po nej zdedila jej založila za ucho: „Aj on ťa potrebuje.“
„On?“

Jej hlas prerušili zvuky z okolia. Zrazu už naokolo nebolo ticho, ale hlboký zvuk. Matka sa postavila. Počula, že sú to slová, ale neregistrovala ich význam. Po pár sekundách v nich spoznala Sasukeho. Volal ju a matka začala od nej odstupovať.
„Mami!“ natiahla za ňu ruku.
Ukázala jej biely rad zubov: „Už je čas, zlatko.“
„Nie!“
„Tanaris!“
„Mami!“ jej postava sa stratila niekde, ale nie preto, že by odišla.
Okolie nadobúdalo farby a divné tvary.
„Tanaris! Tlač!“

„Tlač! Som pri tebe,“ tmavá postava sa pri nej zaševelila.
Dezorientovane zapierajúc sa do nej, tak učinila. Srdce jej zalial pokoj a šťastie naplnilo jej bytie pod vysoko-oktávovým plačom jej syna. Bezstarostne, úplne jedno čo s ňou bude sa vyvalila a odpočívala. Hlasy naokolo nej stále niečo švitorili, ale mala totálne háku čo. Dôležité bolo, že dieťa je z nej vonku a je zdravé. Nemala v sebe absolútne žiadnu silu, nahnala sa do nej až potom, čo ju Sasuke odpečatil. Zrak sa zaostril a všetky životné funkcie sa zrýchlili. Nanešťastie vďaka tomu začala viac pociťovať bolesť a horúčky.

Zdalo sa jej, že niečo robia s pupočnou šnúrou. Nič však necítila.
„Chceš ho na ruky?“ tušila, že to musel byť Masashi.
Letmo súhlasila a už videla, ako sa k nej blíži s plačúcim klbkom. Opatrne jej ho zložil do náručia. Bol ešte krvavý a pleť mu hrala rôznymi farbami spolu s typickými červenými tesákmi klanu Inuzuka. Synovi sa jeho plač ustaľoval, jeho matka bola tak zničená, že aj to tri a pol kilové stvorenie nedokázala udržať. Zrakom zbehla k Sasukemu, ktorý sťa socha, nespúšťal z nej oči. Tanaris pomaličky otvorila ústa, aby prehovorila na neho, no on hneď vedel, čo chce. Nastavil k dieťaťu ruky a vystierajúc sa do svojej plnej výšky, si ho obzeral.

Bolo to...ako päsť do brucha. Euforické pocity ho zaliali a on nedokázal zabrániť kútikom, aby sa usmievali a očiam, aby nezvlhli. Čakal by, že jeho zadržované emócie raz vybuchnú v agresívnej tlakovej vlne. Miesto toho sa intenzívne nasiakávali do malého stvorenia, zachumlaného v teplej látke. Sasuke starostlivo vinul dieťa k sebe a Sakura po ňom zvláštne a neisto pokukovala. Ignoroval všelijaké pohľady všetkých, pretože stredobodom pozornosti celého vesmíru, bolo dieťa v jeho rukách. Strateného, kdesi vo vlastnom vnútri ho vyrušila Shizune: „Má Tanaris vybrané meno?“
Všetci na ňu pozreli, no tá už bola mimo a nevnímala.
„Má,“ pozrel dieťaťu na červené znaky po nej, „Segawa...“